Rusko odmietlo žiadosť Zelenského o prímerie

Odvolávajú sa na „zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu“.

Gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Syniehubov na sociálnej sieti Telegram napísal, že úrady nariadili celkom 409 rodinám s 601 deťmi opustiť 27 lokalít v okolí Kupianska. Iný predstaviteľ oblasti zas pre verejnoprávny portál Suspilne povedal, že zoznam evakuovaných lokalít sa zvýšil až na 40.

Agentúra Reuters uvádza, že ruské sily už niekoľko mesiacov útočia a postupujú na mesto Kupiansk, ktoré je považované za kľúčový cieľ ich ťaženia na západ cez strednú a východnú Ukrajinu.

Strategicky dôležité mesto bolo na začiatku ruskej invázie vo februári 2022 dobyté, no ukrajinské jednotky ho ešte v ten istý rok oslobodili.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj minulý týždeň vyhlásil, že ukrajinské sily bránia kľúčové oblasti pozdĺž bojového frontu vrátane Kupianska. V uplynulých dňoch tiež hovoril o ukrajinskej protiofenzíve v blízkosti mesta Dobropilľa v Doneckej oblasti.

Ruský prezident Vladimir Putin minulý týždeň na stretnutí veliteľov ruskej armády naopak povedal, že si Moskva drží na bojisku úplnú strategickú iniciatívu a že ruské jednotky tento rok dobyli na Ukrajine už takmer 5000 kilometrov štvorcových územia. (TASR)

Informuje Odessa Journal a webová stránka medziparlamentnej platformy pre výmenu informácií IPEX.

Podľa Odessa Journal sa rokovania slovenskej delegácie s ukrajinskou stranou zameriavali na konkrétne oblasti spolupráce vrátane implementácie systémov elektronických verejných služieb, rozvoja umelej inteligencie (AI) vo verejnej správe a posilnenia kybernetickej bezpečnosti.

Portál napísal, že Slovensko prejavilo záujem o skúsenosti Ukrajiny s digitalizáciou, implementáciou jej národnej stratégie pre umelú inteligenciu, rozvojom digitálnych služieb a koordináciou vládnych inštitúcií s cieľom zvýšiť pohodlie občanov.

Delegácia NR SR vedená jej predsedom Jánom Ferenčákom (Hlas) rokovala s ukrajinskou stranou zastupovanou námestníkom ministra pre európsku integráciu Oleksandrom Borňakovom a námestníčkou ministra pre digitálnu správu Zoryanou Stetsiukovou.

Súčasťou slovenskej delegácie na Ukrajine boli od 5. do 8. októbra okrem Ferenčáka aj podpredseda eurovýboru Michal Stuška (Smer), podpredsedníčka Beáta Jurík (PS) a Ján Hargaš (PS). (TASR)

„Vzhľadom na zložitú situáciu v energetickom systéme spôsobenú predchádzajúcimi ruskými útokmi – v Sumskej, Charkovskej, Poltavskej, Dnepropetrovskej oblasti a čiastočne aj v Kirovohradskej, Kyjevskej a Čerkaskej oblasti – boli zavedené núdzové odstávky,“ uviedla spoločnosť Ukrenerho vo svojom vyhlásení.

Hlavný súkromný prevádzkovateľ siete DTEK neskôr na platforme Telegram oznámil, že plánované výpadky elektrickej energie pre Kyjev boli zrušené.

S blížiacou sa zimou Rusko zintenzívnilo svoje útoky na energetickú infraštruktúru a železničnú sieť Ukrajiny, čo vyvolalo obavy, že milióny ľudí by v tomto období mohli zostať bez elektriny.

Minulý týždeň zaznamenali výpadky elektrickej energie vo viacerých oblastiach Ukrajiny vrátane hlavného mesta.

Ukrajina na údery reaguje útokmi na ruské ropné rafinérie. Od začiatku augusta podnikla viac než 30 náletov dronmi na takéto zariadenia, čo spôsobilo prudký nárast cien benzínu v Rusku. (TASR)

„Som veľmi sklamaný, pretože Vladimir a ja sme mali veľmi dobrý vzťah," poznamenal Trump. „Už sa blíži štvrtému roku vojny, vojny, ktorú mal vyhrať o týždeň,“ vyjadril tiež svoje presvedčenie.

„Je to hrozná vojna,“ povedal Trump ďalej s tým, že Putin doteraz kvôli smrti alebo zraneniu prišiel o milión a pol vojakov. Navyše podľa neho ľudia v Rusku stoja dlhé rady na benzín a ekonomika krajiny by mohla skolabovať.

„Mal som veľmi dobrý vzťah s Vladimirom Putinom, ale jednoducho nechce skončiť tú vojnu,“ doplnil tiež Trump, podľa ktorého si nikto nemyslel, že Ukrajina bude schopná tak dlho sa brániť. Pre ruského prezidenta podľa Trumpa nie je vojna dobrá a mal by s tým niečo robiť. (ČTK)

Sever Švédska je podľa vlády oblasťou so strategickým vojenským významom a v prípade vojnového konfliktu by sa mohol ocitnúť izolovaný.

Ako v utorok informovala agentúra AFP, do vybudovania týchto zásobární vláda v Štokholme v rámci rozpočtu na rok 2026 plánuje investovať 575 miliónov švédskych korún (približne 52 miliónov eur).

Financovanie bude zabezpečené prostredníctvom zmlúv medzi štátom a podnikmi.

Švédska poľnohospodárska agentúra vysvetlila, že štát nakúpi od firiem určitý objem obilia a následne bude platiť za priebežné dopĺňanie zásobníkov, teda tzv. rotujúce zásoby, ktoré musia byť vždy k dispozícii.

Verejná súťaž na vybavenie zásobární bude vyhlásená 15. októbra v krajoch Norrbotten, Västerbotten, Västernorrland a Jämtland.

Tieto regióny sú v súčasnosti úplne závislé od dopravy z južnejších častí krajiny, čo by mohlo byť v prípade konfliktu či krízy problémom.

„Sever Švédska má strategický vojenský význam a je osobitnou prioritou totálnej obrany,“ uviedol minister civilnej obrany Carl-Oskar Bohlin.

„Nie je náhoda, že práve tu sa robia prvé kroky smerom k vytvoreniu núdzových zásob obilia. V podstate ide o to, že treba zaistiť, aby obyvatelia mali čo jesť aj v čase krízy,“ dodal.

Koncept „totálnej obrany“ Švédsko obnovilo v roku 2015 po anexii ukrajinského polostrova Krym Ruskom a posilnilo ho po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022.

Cieľom je zapojiť celú spoločnosť – štát, občanov aj podniky –, aby spoločne odolali ozbrojenej agresii a pritom zachovali životne dôležité funkcie krajiny.

Švédska poľnohospodárska agentúra vo svojom vyhlásení pripomenula vysokú energetickú hodnotu chleba a obilnín. Odhaduje sa že iba na obilninách by tri mesiace dokázalo prežiť 90 – 95 percent populácie, pričom by nepociťovali žiadny nutričný deficit.

Tento odhad pritom vychádza z predpokladu, že počas vojny sa kalorický príjem zvyšuje na 3000 kalórií na osobu a deň. (TASR)

V rámci iniciatívy členské štáty nakupovali americké zbrane a dodávali ich Kyjevu. Uviedol to v utorok Kielský inštitút pre svetovú ekonomiku.

Európske krajiny v júli a auguste poslali alebo vyčlenili na vojenskú pomoc Ukrajine spolu 3,3 miliardy eur, čo zodpovedá priemeru 1,65 miliardy eur mesačne.

Ide o 57-percentný pokles v porovnaní s obdobím od januára do júna tohto roka, keď európske krajiny vyčlenili v priemere 3,85 miliardy eur mesačne.

Vojenská pomoc zo všetkých krajín klesla v rovnakom období o 43 percent, hoci Kanada na konci augusta oznámila veľký balík pomoci.

Európske krajiny vrátane Veľkej Británie dodali alebo vyčlenili na vojenskú pomoc Ukrajine od začiatku vojny vo februári 2022 do konca augusta 2025 celkovo 83 miliárd eur. Spojené štáty v tom istom období vyčlenili 64,6 miliardy eur. (SITA)

Odvolaný Hennadij Truchanov údajne vlastní ruský pas. Truchanov to popiera a mieni Zelenského rozhodnutie napadnúť na súde.

„Budem sa brániť, podám žalobu. Ak súd nebude môcť rozhodnúť, odvolám sa na Európsky súd pre ľudské práva... Toto je vrchol svojvôle,“ uviedol Truchanov v rozhovore pre ukrajinský web Suspiľne.

Podľa agentúry DPA Truchanovovi teraz hrozí deportácia.

Stratou občianstva bol súčasne fakticky odvolaný z funkcie primátora Odesy. Zelenskyj zároveň inicioval vytvorenie vojenskej správy pre toto strategicky dôležité prístavné mesto.

V dôsledku stanného práva boli komunálne voľby na Ukrajine, naplánované na koniec októbra 2025, zrušené. Právomoci všetkých poslancov boli rozhodnutím republikového parlamentu potvrdené až do konca vojny, ktorú Rusko voči Ukrajine rozpútalo vo februári 2022.

Podozrenia, že Truchanov má ruský pas, sa objavili už v roku 2014 počas kampane pred komunálnymi voľbami, ktoré napokon vyhral a stal sa primátorom Odesy.

Niektoré médiá v týchto dňoch zverejnili fotografiu ruského pasu, ktorý údajne patrí Truchanovovi a má platnosť do decembra. DPA podotkla, že nateraz nie je možné nezávisle overiť, či ide o pravý dokument.

Ukrajinské médiá informovali, že rovnakým výnosom boli ukrajinského občianstva zbavení aj bývalý poslanec Najvyššej rady Oleh Carev a baletný tanečník Serhij Polunin.

Odobratie občianstva, ktoré sa praktizovalo proti disidentom za čias Sovietskeho zväzu, sa na Ukrajine opäť stalo pomerne bežným za Zelenského i za jeho predchodcu na poste prezidenta Petra Porošenka, dodáva DPA. (TASR)