Rusko teraz neplánuje meniť jadrovú doktrínu

 Poradca šéfa Kremľa Jurij Ušakov uviedol, že telefonát trval približne 50 minút a označil ho za „zmysluplný a užitočný“.

„Vladimir Putin odsúdil izraelskú vojenskú operáciu proti Iránu a vyjadril vážne obavy z potenciálnej eskalácie konfliktu, ktorá by mala nepredvídateľné dôsledky pre celý Blízky východ,“ povedal novinárom Ušakov. Zároveň uviedol, že aj Trump označil vývoj udalostí na Blízkom východe za „veľmi znepokojivý“. Obaja lídri však potvrdili, že nevylučujú návrat k rokovaniam o iránskom jadrovom programe, skonštatoval Ušakov.

Putin podľa štátnej tlačovej agentúry RIA Novosti šéfovi Bieleho domu tiež povedal, že Rusko je pripravené pokračovať v rokovaniach s Ukrajinou po 22. júni. Oboznámil Trumpa aj s „uplatňovaním dohôd, ktoré uzavreli ruská a ukrajinská delegácia v Istanbule 2. júna“, priblížil Kremeľ. Ukrajina a Rusko v sobotu uskutočnili ďalšiu výmenu vojnových zajatcov. Trump opäť zopakoval svoj záujem o rýchle vyriešenie konfliktu na Ukrajine, uviedol poradca Kremľa.

Putin počas telefonátu zablahoželal Trumpovi k jeho sobotňajším 79. narodeninám.
(TASR)

„Chceli by sme, aby sa pomoc Ukrajine v dôsledku toho neznížila,“ povedal ukrajinský prezident.

Izrael v piatok odštartoval rozsiahle útoky na Irán, ktorých cieľom boli jadrové a vojenské zariadenia, ako aj vysokopostavení generáli a atómoví vedci. Útok na Irán vyvolal nárast cien ropy, čo podľa Zelenského prospeje Rusku.

„Útoky viedli k prudkému rastu cien ropy. To je pre nás zlé,“ konštatoval ukrajinský líder a zopakoval výzvu na zavedenie stropu na cenu ruskej ropy. Izraelské útoky na Irán by však mohli byť priaznivé aj pre Kyjev, ak povedú k zníženiu dodávok vojenského vybavenia z Teheránu do Moskvy. Rusko sa totiž vo veľkom rozsahu spolieha na útočné drony iránskej výroby. (SITA)

Výmena vojnových zajatcov sa uskutočnila na základe dohody, ktorá tento mesiac vzišla z rozhovorov v Istanbule.

Ruské ministerstvo obrany nespresnilo, koľkých vojakov sa výmena týkala. Zverejnilo len zábery, na ktorých vojaci držia ruské vlajky a jasajú pred nástupom do autobusu. „V súlade s rusko-ukrajinskými dohodami... sa z územia kontrolovaného kyjevským režimom vrátila ďalšia skupina ruských príslušníkov armády,“ uviedlo ruské ministerstvo obrany na platforme Telegram.

„Pokračujeme v preberaní našich ľudí z ruského zajatia. Toto je štvrtá výmena tento týždeň,“ povedal ukrajinský prezident Zelenskyj.

"Mnohí z chlapcov, ktorí sa dnes vrátili na Ukrajinu, boli v zajatí od roku 2022. Sú to bojovníci ozbrojených síl, Národnej gardy, Štátnej pohraničnej stráže a Štátnej dopravnej špeciálnej služby," doplnil na sociálnej sieti. 

Ukrajinský líder varoval, že ustupovanie Putinovi nepomôže ukončiť vojnu.

„Práve teraz je tón dialógu medzi USA a Ruskom príliš priateľský,“ napísal Zelenskyj. "Buďme úprimní, Putina to nezastaví. Potrebná je zmena tónu," zdôraznil prezident.

Zelenskyj zároveň podotkol, že podpora takzvanej koalície ochotných, ktorá sa zaviazala k intenzívnejšej pomoci Kyjevu v pretrvávajúcom konflikte s Ruskom, sa bez USA zastavila. „Koalícia ochotných sa zasekla,“ uviedol prezident.

„Táto situácia ukázala, že Európa sa ešte sama nerozhodla, čo urobí s Ukrajinou, ak tam nebudú Spojené štáty,“ ozrejmila ukrajinská hlava štátu.

Prezident v sobotu vyhlásil, že Ukrajina zastavila ruskú ofenzívu v severovýchodnej Sumskej oblasti a poprel údajný vstup jednotiek Moskvy do Dnipropetrovskej oblasti, píše AFP.

Okrem toho sa vyjadril aj k situácii na Blízkom východe a obave z potenciálneho zníženia pomoci pre Kyjev pre eskaláciu konfliktu medzi Iránom a Izraelom.

„Boli by sme radi, keby sa pomoc Ukrajine pre to neznížila,“ povedal. „Naposledy sa práve toto stalo faktorom pri spomalení pomoci pre Ukrajinu,“ dodal Zelenskyj. (TASR)

Jedným z cieľov bol chemický závod Asot v meste Nevinnomyssk na juhu Ruska, ktorý zhotovuje produkty potrebné pri výrobe výbušnín. Gubernátor Stavropoľského kraja Vladimir Vladimirov potvrdil, že úlomky dronu sa zrútili v priemyselnej oblasti mesta Nevinnomyssk, no nikto neutrpel zranenia. Svedkovia uviedli, že nad mestom počuli najmenej desať explózií.

Predstavitelia Moskvy potvrdili aj útok na mesto Novokujbyševsk v Samarskej oblasti, kde sa tiež nachádza veľká chemická továreň. Ruská armáda informovala, že zostrelila 66 ukrajinských dronov v rôznych častiach krajiny.

Ukrajinský generálny štáb potvrdil útoky na obe továrne. Cieľom bolo znížiť "schopnosť nepriateľa vyrábať výbušniny a muníciu", píše AFP.

„Ďalšie zachytenie ruského lietadla nad Baltským morom, tentoraz dvoma britskými stíhačkami,“ uviedlo poľské ministerstvo obrany na sociálnej sieti X.

Podľa rezortu ruský IL-20 vnikol približne dva kilometre do poľského vzdušného priestoru. Následne ho identifikovali a vytlačili späť.

„Je to ďalší prípad provokatívneho testovania pripravenosti systémov krajín NATO,“ dodalo ministerstvo.

Ruské vojenské lietadlá často pristupujú k poľskému vzdušnému priestoru, kde ich pravidelne zachytávajú lietadlá NATO.

Poľsko, člen Európskej únie a NATO, je jedným z najbližších spojencov Ukrajiny a kľúčovým logistickým uzlom pre západnú vojenskú pomoc Kyjevu. (SITA)

Ministri vnútra Litvy, Lotyšska a Estónska sa zaviazali vypracovať spoločné plány evakuácie, zefektívniť výmenu informácií a zabezpečiť, aby počas evakuácií neboli opomenuté zraniteľné skupiny obyvateľstva. Referuje o tom web Politico.

„Jasné postupy sú kľúčové, rovnako ako rýchla výmena informácií,“ uviedol v tlačovej správe litovský minister vnútra Vladislav Kondratovič. Dodal, že to umožní rýchle zavedenie opatrení a zabráni panike pred krízou a počas nej.

„Je dôležité, aby pobaltské krajiny zachovali jednotný prístup a koordinovali kroky pri vzniku hrozieb, aby sme zaistili bezpečnosť našich ľudí - najmä v prípade rozsiahlej evakuácie,“ doplnil.

Dohoda zahŕňa zdieľanie údajov o kapacite evakuácie, možných evakuačných koridoroch a stave kľúčových hraničných priechodov. Kroky pobaltských krajín predchádzajú septembrovému vojenskému cvičeniu Zapad 2025, ktoré spoločne organizujú Moskva a Minsk v Bielorusku.

Spojeneckí predstavitelia vyjadrujú rastúce znepokojenie, že cvičenie by mohlo byť predzvesťou agresie. Bieloruská opozičná líderka Sviatlana Cichanovská v rozhovore pre Euronews varovala, že cvičenia predstavujú reálnu hrozbu, pričom poukázala na to, že cvičenia Zapad 2021 predchádzali plnohodnotnej invázii Ruska na Ukrajinu.

Lotyšský parlament zároveň vo štvrtok schválil zákon, ktorý zabraňuje štátnym predstaviteľom cestovať do Ruska a Bieloruska. Dôvodom sú obavy o národnú bezpečnosť.

Zákaz sa týka poslancov lotyšského parlamentu a širokej škály štátnych predstaviteľov, vrátane tých, ktorí pracujú so štátnymi tajomstvami či kritickou infraštruktúrou.

Ľudia zo zoznamu môžu cestovať do Ruska alebo Bieloruska len za účelom vykonávania oficiálnych povinností alebo s povolením z humanitárnych dôvodov, napríklad pre účasť na pohrebe. (SITA)