Putin je sklamaný z vyhlásení Merkelovej o Ukrajine

Tamojší predstavitelia hlásia poškodenie budov a železničnej infraštruktúry.

„Napriek aktívnej činnosti síl protivzdušnej obrany došlo k poškodeniu civilnej infraštruktúry vrátane obytných budov, vysokoškolskej inštitúcie, plynovodu a osobných áut,“ napísal na platforme Telegram gubernátor Odeskej oblasti Oleh Kiper.

Uviedol, že na následky zranení zomrel v nemocnici muž, ktorého totožnosť ešte nie je známa.

Zranenia utrpelo 11 civilistov a traja záchranári. Štyria ľudia sú hospitalizovaní a ich stav opísal gubernátor ako stredne ťažký.

Podľa záchranných zložiek útočilo na obytné budovy najmenej desať dronov, pričom útoky spôsobili masívne požiare. Ukrajinské vzdušné sily uviedli, že Rusko v noci vypustilo na Ukrajinu 86 dronov, z toho 34 sa podarilo zostreliť a 36 sa stratilo, zrejme v dôsledku použitia prostriedkov elektronického boja, alebo to boli len simulátory dronov, ktoré nenesú bojové hlavice. Armáda tvrdí, že drony zasiahli osem lokalít.

Štátna železničná spoločnosť Ukrzaliznycja oznámila, že železničná stanica v Odese bola počas ruského útoku poškodená.

Odesa je počas viac ako tri roky trvajúcej vojny pravidelne terčom ruských útokov.

Rusko v noci dronmi zaútočilo aj na mesto Charkov, odkiaľ hlásia poškodenie niekoľkých domov, píše Reuters.

Gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov na Telegrame uviedol, že za uplynulý deň utrpelo pri ruských útokoch v oblasti zranenia šesť ľudí, z toho dve deti.

Tak sa Dmitrij Peskov vyjadril v rozhovore pre britskú spravodajskú stanicu Sky News na otázku o k možnostiach prímeria na Ukrajine. 

Stanica pripomína, že americký prezident Donald Trump sa od návratu do Bieleho domu usiluje o ukončenie vojny na Ukrajine, avšak ani po dvoch kolách rusko-ukrajinských rozhovorov sa nepodarilo dosiahnuť prímerie.

Rusko v uplynulej dobe zintenzívnilo svoje útoky na Ukrajinu a naďalej odmieta výzvy Kyjeva na 30-dňové prímerie.

Rozhodli sa tak ministri zodpovední za vnútornú bezpečnosť pobaltských štátov, severských krajín a Poľska, ktorí sa vo štvrtok stretli v Tallinne.

Na stretnutí na vysokej úrovni sa zúčastnil aj Magnus Brunner, eurokomisár pre vnútorné záležitosti a migráciu, a zástupca organizácie Frontex.

„Existujú státisíce ruských občanov, ktorí bojovali proti nezávislému európskemu štátu, a mali by sme zaujať veľmi jasné stanovisko, že títo ľudia nemôžu voľne cestovať v Schengene – nedáme im povolenia na pobyt, nedáme im víza, pretože celá táto skupina, ktorá tam zabíjala a ničila, predstavuje pre nás všetkých veľmi významnú bezpečnostnú hrozbu,“ povedal estónsky minister vnútra Igor Taro.

Zákaz vstupu do schengenského priestoru pre osoby zapojené do agresie by mal zostať v platnosti aj po skončení aktívnych nepriateľských akcií.

Počet schengenských víz vydaných držiteľom ruských pasov v roku 2024 sa v porovnaní s rokom 2023 zvýšil o 25 percent. (SITA)

Moskva sa podľa neho snaží zachrániť iránsky jadrový program.

„Keď jeden z ruských komplicov stratí schopnosť vyvážať vojnu, Rusko je oslabené a snaží sa zasiahnuť. Je to cynické a zas a znovu to dokazuje, že agresívnym režimom nemožno dovoliť, aby sa spojili a stali sa partnermi,“ povedal Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom posolstve na margo Iránu.

„Rusko sa teraz snaží zachrániť iránsky jadrový program. Pre ich verejné signály a neverejné aktivity v tejto oblasti nemôže existovať žiadne iné vysvetlenie,“ vysvetlil.

Ukrajinský prezident tvrdí, že nasadenie iránskych bezpilotných lietadiel Šáhid a severokórejskej munície na Ukrajine je dôkazom, že spojenci Kyjeva nevyvíjajú dostatočný tlak na Moskvu.

Rusko tento rok podpísalo strategické partnerstvo s Iránom. Moskva odsúdila izraelské útoky proti Iránu a ponúkla sprostredkovanie konfliktu. Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergey Rjabkov vyzval USA, aby sa zdržali priamej účasti na útokoch.

Americké ministerstvo obrany vo štvrtok označilo požiadavku Trumpa, aby spojenci v Severoatlantickej aliancii vyčleňovali na obranu päť percent svojho HDP, za nový „globálny štandard“. Ten sa podľa Pentagónu má vzťahovať aj na Južnú Kóreu a ďalších partnerov Washingtonu v Ázii.

Hovorca amerického ministerstva Sean Parnell to uviedol v reakcii na otázku juhokórejskej agentúry Jonhap. Nadväzoval na slová ministra obrany Peta Hegsetha, ktorý tento týždeň oznámil, že vznikol nový štandard výdavkov na obranu zo strany spojencov.

„Ako povedal minister Hegseth... naši európski spojenci teraz udávajú globálny štandard pre naše aliancie, najmä v Ázii, a tým je päť percent HDP na obranu,“ vyhlásil Parnell.

Poukázal na výrazné vojenské zbrojenie Číny a pokračujúci vývoj jadrového a raketového programu Severnej Kórey. „Je len logické, aby spojenci v ázijsko-tichomorskom regióne rýchlo reagovali a vyrovnali sa s Európou v tempe a výške výdavkov na obranu.“

Soul v súčasnosti vynakladá na obranu približne 2,5 percenta svojho HDP. (TASR)

Zákaz sa vzťahuje aj na právnické osoby so sídlom v dvoch susedných krajinách.

Informuje o tom agentúra DPA.

Vláda toto opatrenie odôvodnila zdôraznením hybridnej vojny, ktorú Rusko vedie proti demokratickým nezávislým štátom podporujúcim Ukrajinu. Nadobúdanie nehnuteľností v iných krajinách považuje Riga za nástroj ruského vplyvu a súčasť hybridnej vojny.

Rusko tiež využilo prítomnosť ruskojazyčných občanov v zahraničí ako zámienku na vojnu a ospravedlňovalo svoje vojenské akcie ochranou svojich občanov, uvádza sa vo vyhlásení parlamentu.

Lotyšsko má pozemnú hranicu s Ruskom a Bieloruskom a na jeho území žije veľká ruskojazyčná menšina. Členská krajina EÚ a NATO sa cíti ohrozená Moskvou najmä po ruskej invázii na Ukrajinu pred viac ako tromi rokmi.

V dôsledku invázie vláda v Rige už do značnej miery pozastavila vydávanie víz a povolení na pobyt pre ruských občanov. (TASR)