Ukrajinci s príchodom mrazov zosilňujú útoky v Luhanskej oblasti

Uviedol to predseda ruskej štátnej lodiarenskej spoločnosti v komentári uverejnenom v piatok v denníku Kommersant.

Vyhlásenie Andreja Kostina nadväzuje na správu denníka Izvestija zo začiatku júla, ktorý s odvolaním sa na nemenované zdroje uviedol, že dlhodobé opravy a údržba tejto vojnovej lode boli pozastavené.

Admirál Kuznecov, ktorý bol spustený na vodu v roku 1985, keď ešte existoval Sovietsky zväz, sa zúčastnil na ruskej vojenskej kampani v Sýrii na podporu vtedajšieho prezidenta Bašára Asada, pričom jeho lietadlá vykonávali letecké údery proti tamojším povstaleckým silám.

Vo vojne Ruska proti Ukrajine však plavidlo nezohralo žiadnu úlohu a od roku 2017 je mimo prevádzky, pričom prechádza modernizáciou v oblasti Murmanska - neďaleko miesta, kde má sídlo ruská Severná flotila. Snahy o jeho generálnu opravu sú opakovane sprevádzané nehodami a neúspechmi.

Kostin na otázku o osude lode, ktorú mu položili vo štvrtok počas slávnostného vyvesenia vlajky na novej jadrovej ponorke v severozápadnom Rusku, jasne odpovedal, že konečné rozhodnutie ešte nebolo prijaté, ale naznačil, že loď Admirál Kuznecov už nestojí za to, aby sa do nej investovali ďalšie peniaze.

„Domnievame sa, že už nemá zmysel ju opravovať. Má už viac ako 40 rokov a je mimoriadne drahá na údržbu. Myslím si, že problém sa vyrieši tak, že loď sa buď predá alebo zlikviduje,“ citoval Kostina denník Kommersant.

Podrobné informácie o bojovej pripravenosti jednotlivých vojnových lodí sú Moskvou považované za citlivé a ruské ministerstvo obrany sa k týmto otázkam nevyjadruje.

Ruskí námorní veteráni a odborníci majú rozdielne názory na perspektívu vyradenia lietadlovej lode. Niektorí pre denník Izvestija uviedli, že je zastaraná, iní zasa tvrdia, že táto loď alebo jej nástupca poskytujú Rusku potrebné kapacity.

Loď sa stala v Británii známou, keď ju vtedajší minister obrany Michael Fallon v roku 2017 označil za „loď hanby“ po tom, ako sa na ceste zo Stredozemného mora blížila k anglickému pobrežiu a vypúšťala čierny dym, pripomína tlačová agentúra Reuters. (TASR)

Informovalo ukrajinské vojenské spravodajstvo. Miestni obyvatelia hlásili, že po výbuchu a požiari na letisku bola prerušená komunikácia v okolitých obciach. 

Letisko Armavir slúži predovšetkým na výcvik kadetov Krasnodarskej vyššej leteckej školy.

Rusko a Čína budú podľa neho schopné konfrontácie už v roku 2027.

Zdôraznil, že toto obdobie chce využiť naplno na stabilizáciu situácie v krajine a zaistenie bezpečnosti.

Tusk zároveň upozornil na vážne výzvy, ktorým Poľsko čelí v oblasti bezpečnosti. V kontexte nepredvídateľného vývoja situácie uviedol, že každý deň prináša nové udalosti alebo prekvapivé momenty. Podľa neho je preto v súčasnosti nevyhnutná maximálna zodpovednosť za krajinu a jej okolie.

Premiér tiež informoval, že pred niekoľkými desiatkami hodín hovoril s európskym veliteľom síl NATO generálom Alexusom Grynkewichom.

Podľa neho NATO aj Spojené štáty odhadujú, že Rusko a Čína budú pripravené na globálnu konfrontáciu už v roku 2027. To podľa Tuska znamená, že najbližšie dva roky budú pre Poľsko kľúčové z hľadiska prípravy na možné scenáre.

V tejto súvislosti pripomenul existujúce hrozby, ako je hybridná agresia na poľských hraniciach, ktorú vníma ako prípravu Ruska na obdobie po roku 2027. Poukázal aj na snahy o politickú destabilizáciu krajiny, ktoré spája s aktivitami niektorých pravicových aktivistov, opozičných politikov a vyjadreniami novozvoleného prezidenta.

Tusk varoval, že rozdelené Poľsko je najvýhodnejším scenárom pre Rusko, a verejne prisľúbil, že počas nadchádzajúcich dvoch rokov sa zameria na stabilizáciu situácie v krajine. (TASR)

Gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak oznámil, že pri útokoch v meste Dnipro a jeho blízkom okolí zahynuli traja ľudia a ďalších šesť osôb utrpelo zranenia.

Ukrajinské úrady neskôr uviedli, že Moskva vyslala na ich územie 235 dronov a 27 rakiet, ktoré poškodili obytné aj komerčné budovy a spôsobili viaceré požiare.

Desať rakiet a 25 dronov zasiahlo deväť cieľov, zvyšné sa podľa vzdušných síl podarilo zostreliť. Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že jeho jednotky zostrelili 54 dronov nad siedmimi oblasťami a Krymským polostrovom.

Medzitým Rusko hlási dve obete po ukrajinskom dronovom útoku v Rostovskej oblasti.

Primátor Dnipra Borys Filatov oznámil, že pri zásahu obytného domu zahynula jedna osoba. Obyvateľov vyzval, aby počas úderov vyhľadávali bezpečie mimo vyšších poschodí a ukryli sa napríklad v podzemnom parkovisku.

Intenzívne útoky hlásili aj ďalšie ukrajinské mestá vrátane Charkova a Záporožia. Podľa charkovského primátora Ihora Terechova trvalo ostreľovanie takmer tri hodiny. „Nepriateľ používal niekoľko druhov zbraní súčasne: riadené bomby, balistické rakety a drony,“ spresnil.

Gubernátor Záporožskej oblasti Ivan Fedorov informoval o viacerých požiaroch spôsobených útokmi bezpilotných lietadiel. Jeden z dronov údajne zasiahol obytnú budovu, ďalší poškodil sklad na farme. Správy o ďalších obetiach či zraneniach bezprostredne neboli známe.

Na ruskej strane hranice zas došlo podľa úradujúceho gubernátora Rostovskej oblasti Jurija Sľusara k požiaru auta po zásahu dronom. „Žiaľ, dvaja ľudia zomreli,“ napísal na sociálnej sieti Telegram.

Úlomky zostreleného bezpilotného lietadla dopadli na bytovku v Briansku. Incident si nevyžiadal žiadne obete.

Prezident Volodymyr Zelenskyj v pravidelnom večernom príhovore povedal, že Ukrajina má potvrdený plán produkcie 500 až 1000 stíhacích dronov denne, priznal však, že naplniť tento zámer bude náročné.

Dodal, že bola stanovená konkrétna lehota a že príslušní predstavitelia sú osobne zodpovední za realizáciu plánu.

Bezpilotné lietadlá sa stali čoraz dôležitejšími v bojových operáciách oboch strán vojny na Ukrajine, ktoré používajú na fronte i na útoky v zázemí.

Experti tvrdia, že Rusko by čoskoro mohlo zvýšiť svoju výrobu dronov na až 1000 za deň, preto Ukrajina musí produkovať porovnateľne vysoké množstvo zbraní na ich zachytávanie, aby zabezpečila svoj vzdušný priestor, doplnila DPA.

USA vyzvali Čínu, aby prestala podporovať ruskú agresiu proti Ukrajine. Zástupca Pekingu zas tvrdil, že Washington sa snažil zvaľovať vinu na iných a vyvolať nezhody.

Úradujúca americká veľvyslankyňa pri OSN Dorothy Sheaová na zasadnutí BR OSN vyzvala všetky krajiny a osobitne Čínu, aby prestali do Ruska vyvážať tovar dvojakého použitia. Tieto produkty podľa Washingtonu pomáhajú zbrojárskemu priemyslu Ruska a umožňujú mu útočiť dronmi a raketami na Ukrajinu.

„Tvrdenie Pekingu, že zaviedol prísne kontroly vývozu tovaru dvojakého použitia, vyvracia skutočnosť, že denne sa objavujú komponenty čínskej výroby v bezpilotných lietadlách, zbraniach a vozidlách, ktoré Rusko používa proti Ukrajine,“ poznamenala americká diplomatka.

Námestník čínskeho veľvyslanca Keng Šuang v reakcii na výroky Sheaovej podotkol, že Čína vojnu na Ukrajine nevyvolala, nie je ani stranou konfliktu, nikdy neposkytla bojujúcim krajinám zbrane a vždy prísne kontrolovala materiály dvojakého použitia vrátane vývozu bezpilotných lietadiel.

„Vyzývame USA, aby prestali prenášať vinu v otázke Ukrajiny alebo vytvárať konfrontácie a namiesto toho zohrali konštruktívnejšiu úlohu pri podpore prímeria a mierových rozhovorov,“ uviedol na rokovaní rady Šuang.

Agentúra Reuters pripomenula svoju stredajšiu správu, že motory vyrobené v Číne končia prostredníctvom nastrčených spoločností u štátneho výrobcu dronov v Rusku, pričom sú označované ako „priemyselné chladiace jednotky“, aby sa vyhli odhaleniu v rámci režimu západných sankcií.

Čína tvrdí, že je v konflikte na Ukrajine neutrálnou stranou, avšak Západ ju kritizuje za to, že neodsúdila Rusko za jeho inváziu. Od začiatku vojny Moskva s Pekingom zintenzívnili strategické partnerstvo. (TASR)

Oznámil to na Telegrame gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov.

Ukrajinský denník Kyiv Independent medzičasom informoval aj o jednej mŕtvej osobe. Píše tiež, že pri útoku bola použitá tzv. kĺzavá bomba KAB, ktorá zasiahla zdravotnícke zariadenie, pričom čiastočne zničila jeho tretie poschodie i strechu budovy.

Poškodený je vraj aj susedný obytný dom a dve vozidlá. Medzi zranenými je údajne aj prinajmenšom jedno dieťa. K útoku došlo krátko pred poludním, pričom do 15.30 h už podľa miestnych úradov spod trosiek záchranári vyslobodili všetkých ľudí.

Podľa najnovšieho príspevku Synehubova na Telegrame ošetrili zdravotníci dovedna 17 ľudí vrátane 12-ročného dievčaťa, stav väčšiny si však nevyžiadal hospitalizáciu. V nemocnici je po útoku len jedna osoba - zamestnanec zmieneného zdravotníckeho zariadenia.

Charkov čelil útokom ruských kĺzavých bômb aj vo štvrtok; vtedy si vyžiadali vyše 40 zranených, pričom zasiahli obytnú štvrť aj miestny podnik a poničili viacero áut, ktoré začali horieť. (TASR)