Za schvaľovanie ruskej agresie stíhajú v Česku 49 ľudí

S odvolaním sa na dvoch diplomatov o tom informovala agentúra AP.

Zariadenie v Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny je odpojené od elektrickej siete už tri týždne. Hoci samotné reaktory elektrárne sú odstavené už cez tri roky, na chladenie jadrového paliva potrebuje spoľahlivý externý zdroj energie, aby sa predišlo akejkoľvek jadrovej havárii, pripomína AP.

Podľa európskeho diplomata generálny riaditeľ MAAE Rafael Grossi navrhuje obnoviť dodávku vonkajšej energie do elektrárne v dvoch fázach. Ruský diplomat potvrdil niektoré aspekty plánu. Obaja hovorili pod podmienkou zachovania anonymity.

V prvej fáze Grossiho plánu by mala vzniknúť zóna prímeria v okruhu približne 1,5 kilometra. Jej cieľom je umožniť opravu hlavného elektrického vedenia, ktoré bolo poškodené v oblasti pod kontrolou Ruska. Druhá fáza počíta so zriadením ďalšej takejto zóny, aby sa mohlo opraviť aj záložné vedenie nachádzajúce sa na území ovládanom Ukrajinou.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Kríza v Záporožskej elektrárni. Čo sa deje a čo sa môže stať, ak ju nik nevyrieši Čítajte 

Opravy sa podľa európskeho zdroja a dokumentov, ktoré mala AP k dispozícii, mali pôvodne uskutočniť od 11. do 17. októbra, no práce sa zatiaľ nezačali.

Predstaviteľ tvrdí, že ukrajinská strana poskytla potrebné záruky na bezpečný prechod pre opravárov, avšak Rusko tak podľa neho neurobilo včas. Naopak, ruský diplomat povedal, že prípravy na opravy pokračujú a práce by sa mohli začať v blízkej budúcnosti.

MAAE začiatkom októbra uviedla, že v Záporožskej jadrovej elektrárni nehrozí bezprostredné nebezpečenstvo, kým fungujú záložné naftové generátory, ktoré ju chladia. Tých je aktuálne v prevádzke osem, deväť je v pohotovostnom režime a tri sú v údržbe.

Najväčšia jadrová elektráreň v Európe, ktorú momentálne okupuje Rusko, je od začiatku vojenskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 opakovane terčom útokov či sabotáží, pričom sa zo zodpovednosti za ne vzájomne obviňujú znepriatelené krajiny.

Aktuálny výpadok v elektrárni je najdlhší od začiatku vojny. Záložné vedenie s napätím 330 kilovoltov bolo vyradené z prevádzky už v máji, zatiaľ čo dodávky cez hlavný 750-kilovoltový okruh sú prerušené od 23. septembra. (TASR)

"Myslím, že áno,“ odpovedal Trump počas spiatočnej cesty z Blízkeho východu na novinársku otázku, či koncom tohto týždňa prijme Zelenského. Ten predtým oznámil, že jeho stretnutie s Trumpom je naplánované na 17. októbra vo Washingtone, kde sa pripojí k ukrajinskej delegácii vedenej premiérkou Julijou Svyrydenkovou a tajomníkom Rady národnej bezpečnosti a obrany Rustemom Umerovom.

Zelenskyj na sieti X informoval, že v USA ho čakajú schôdzky s predstaviteľmi zbrojných a energetických spoločností, prípadne aj s kongresmanmi a senátormi.

(zdroj: TASR/AP)

Rokovania s Trumpom sa zamerajú na posilnenie ukrajinskej protivzdušnej obrany a možnosti úderov hlboko v ruskom vnútrozemí.

Zelenskyj uviedol, že Trumpovi počas telefonátov v uplynulých dňoch predostrel víziu o počte amerických rakiet Tomahawk, ktoré Ukrajina potrebuje na pokračovanie vojenských operácií proti Rusku.

Šéf Bieleho domu v nedeľu varoval, že by Kyjevu mohol dodať rakety Tomahawk, ak Moskva neukončí vojnu na Ukrajine. „Mohol by som povedať: ,Pozrite, ak sa táto vojna nevyrieši, pošlem im tomahawky‘,“ povedal Trump.

„Tomahawky sú neuveriteľná zbraň, veľmi útočná zbraň. A, úprimne povedané, Rusko toto nepotrebuje,“ dodal.

Ruský prezident Vladimir Putin svojho času vyhlásil, že dodanie rakiet Tomahawk Ukrajine by zničilo vzťahy medzi USA a Ruskom. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov sa v pondelok zase stotožnil s názorom podpredsedu Rady bezpečnosti Ruska Dmitrija Medvedeva, že dodávka takýchto zbraní pre Ukrajinu by sa mohla „skončiť zle“ pre všetkých. (TASR)

Trump podľa Johanna Wadephula „rozhodujúcim spôsobom prispel“ k uzavretiu dohody o Pásme Gazy, v rámci ktorej v prvej fáze došlo okrem iného k zastaveniu bojov a prepusteniu zvyšných izraelských rukojemníkov zadržiavaných militantným hnutím Hamas. O druhej fáze, ktorá má riešiť aj otázku odovzdania zbraní Hamasom, sa už rokuje.

Nemecko teraz apeluje na Trumpa, aby „pokračoval vo svojom úsilí o začatie rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou“, povedal Wadephul počas stretnutia so svojím bulharským náprotivkom Georgom Georgievom v Sofii.

Vláda v Berlíne má od súčasnej americkej administratívy veľké očakávania vzhľadom na to, že Trump „presvedčivo preukázal záujem o uzatváranie mierových dohôd v rôznych častiach sveta“, uviedol minister s tým, že Nemecko je pripravené podporiť prezidenta USA v mierovej iniciatíve k vojne na Ukrajine, ktorá sa už viac než tri roky bráni ruskej invázii. Stojí za to podľa neho vynaložiť všetko úsilie práve teraz, skôr než vypuknú väčšie boje.

Pokiaľ ide o Pásmo Gazy, Wadephul očakáva, že hnutie Hamas tam v budúcnosti nebude zohrávať žiadnu úlohu. V nemeckej televízii ARD v pondelok večer vyhlásil, že Hamas sa musí vzdať zbraní a nemal by mať žiadny politický vplyv. „A úlohou Palestínčanov bude vzdať sa tejto organizácie,“ povedal. (TASR)

Takmer 30-tisíc ďalších sa ocitlo bez elektriny, uviedli podľa agentúry Reuters miestni predstavitelia.

Primátor druhého najväčšieho ukrajinského mesta Ihor Terechov pre miestnu televíziu povedal, že tri bomby poškodili nemocnicu, odkiaľ museli niektorých pacientov previezť na iné oddelenia, a zasiahli elektrické vedenie.

„Útoky sú zvyčajne zamerané na energetické ciele – výrobu, prenos a rozvod energie. Cieľom je vyradiť z prevádzky sieť na prenos energie,“ uviedol Terechov. V dôsledku bombardovania podľa neho utrpeli zranenia štyri osoby, väčšinu z nich zasiahlo sklo z rozbitých okien.

Ruské sily v posledných týždňoch opakovane útočia na ukrajinskú energetickú infraštruktúru a plynárenský priemysel.

Náčelník vojenskej správy Kosťantynivky Serhij Horbunov informoval o ruských dronových útokoch v meste. "Pri jednom incidente zasiahol nepriateľský dron auto, v ktorom sa viezli miestni obyvatelia. Následkom explózie zahynuli na mieste dvaja ľudia," citoval Horbunova server Ukrajinská pravda.

Pri ďalšom dronovom údere utrpel zranenia jeden civilista, ktorého následne ošetrili zdravotníci v Kramatorsku. (ČTK, TASR)

Zároveň vyzvala ostatné krajiny, aby na tribunál tiež prispeli.

„Zriadili sme tento osobitný tribunál pre zločiny agresie a teraz mu poskytujeme aj finančné prostriedky,“ povedala Kallasová počas tlačovej konferencie v Kyjeve po boku ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

„Vyzývame aj ostatné členské štáty, krajiny a ďalšie zúčastnené strany, aby tiež prispeli svojimi financiami, aby mohol (tribunál) začať naplno fungovať - pretože bez vyvodenia zodpovednosti nie je možné dosiahnuť spravodlivý a trvalý mier,“ dodala.

Na otázku o amerických raketách Tomahawk - o ktorých americký prezident Donald Trump povedal, že by ich mohol Kyjevu dodať, ak Moskva neukončí vojnu na Ukrajine - Kallasová odpovedala, že je na Kyjeve, aby rozhodol, či ich na svoju obranu potrebuje.

„Nie je na nás, aby sme o tom rozhodovali, ale na Ukrajine, aby povedala, čo skutočne potrebuje,“ uviedla. (TASR)

Okrem „reparačnej pôžičky“ Zelenskyj podľa portálu spomenul aj iniciatívu PURL skupiny členských štátov NATO, ktoré od augusta financujú nákupy amerických zbraní pre potreby Ukrajiny.

„O počte (Tomahawkov) a o možnostiach ich financovania je zatiaľ predčasné hovoriť, hoci som sa s prezidentom Trumpom už podelil o našu víziu. Niektoré veci však nemožno riešiť po telefóne, a preto sa stretneme,“ povedal Zelenskyj po rokovaní so šéfkou európskej diplomacie Kajou Kallasovou.

Zdôraznil, že otázku zmrazených ruských aktív je potrebné čo najskôr vyriešiť.

Eurokomisia už pred niekoľkými dňami predstavila plán, ktorý by mal umožniť využiť až 185 miliárd eur zo zmrazených ruských aktív v Európe bez ich priamej konfiškácie.

Takéto zhabanie by podľa Komisie mohlo mať negatívne právne dôsledky, čoho sa obáva najmä Belgicko. Plán úplne odmietlo Maďarsko. Kallasová poznamenala, že Ukrajina sama najlepšie vie, čo potrebuje.

„Rozhodnutie, či zaobstarať rakety Patriot (na protivzdušnú obranu) alebo Tomahawky, je na Ukrajine, nie na nás. Snažíme sa jej pomôcť, a preto posudzujeme rôzne iniciatívy,“ uviedla.

Šéfka európskej diplomacie ešte predtým v Kyjeve oznámila príspevok vo výške desať miliónov eur na zriadenie osobitného tribunálu, ktorý by stíhal Rusko za zločiny spáchané proti Ukrajine. (ČTK)

Podľa Zelenského spolu hovorili okrem iného o českej muničnej iniciatíve a tiež ďalších možnostiach, ako posilniť Ukrajinu a jej obranu, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Ukrajinský prezident ocenil všetku pomoc, ktorú Česko Kyjevu od začiatku ruskej invázie poskytlo, a podotkol, že s Pavlom hovorili o jej pokračovaní.

Českého prezidenta informoval o ruských útokoch na ukrajinské mestá, ktoré podľa Zelenského slov denne zasahujú desiatky dronov.

„Diskutovali sme o českej iniciatíve na dodávky delostreleckých granátov. Existujú aj iné nápady, ktoré môžu ihneď posilniť Ukrajinu a jej obranu. Dohodli sme sa, že naše tímy to všetko operatívne dohodnú,“ dodal Zelenskyj.

S ukrajinským prezidentom minulý týždeň telefonoval aj predseda ANO Andrej Babiš. Predbežne sa dohodli na tom, že Babiš budúci rok navštívi Ukrajinu a so Zelenským sa stretnú osobne. (TASR)