Česko chystá vlastný sankčný zoznam pre tých, ktorí pomáhajú Putinovmu režimu

Ukrajinské vzdušné sily uviedli, že ruská armáda počas noci vypustili 49 útočných dronov typu Šahíd a iných bezpilotných lietadiel, ako aj dve balistické strely Iskander-M alebo KN-23.

Protivzdušná obrana údajne zničila alebo zneškodnila 32 dronov a dve strely nad severnou a východnou Ukrajinou.

V Chersonskej oblasti bola podľa gubernátora Oleksandra Prokudina jedna osoba zabitá a štyri ďalšie osoby zranené pri sérii útokov dronov, delostrelectva a leteckých útokov zameraných na obytné oblasti a infraštruktúru.

Ruské sily poškodili výškovú budovu, päť domov, vysielač mobilnej siete, vozidlá a garáž.

Útoky zničili dom v Čornobajevke, pričom zabili jednu osobu, a zasiahli civilné auto v okrese Beryslav s následkom. Zomreli dvaja ľudia.

V Záporožskej oblasti bola jedna osoba zranená pri útoku v okrese Vasylivka, informoval gubernátor Ivan Fedorov.

Ruské sily počas dňa vykonali 529 útokov na 11 osád, vrátane šiestich leteckých útokov a viac ako 380 útokov dronmi.

V Doneckej oblasti ruské sily zabili v Kostjantinovke dvoch ľudí a zranili ďalších 10, uviedol gubernátor Vadym Filaškin. (Kyiv Independent)

Na tomto cvičení sa zúčastňuje približne 350 vojakov a 50 kusov techniky. V programe cvičenia je nácvik obranných operácií v obývaných oblastiach s použitím bojových vozidiel pechoty a inej bojovej techniky. Počas druhého týždňa cvičenia sú na cvičisku Gaižiúnai naplánované bojové streľby.

Cvičenie Aršus Vilkas 2025 (Zúrivý vlk) ,sa koná niekoľko dní po tom, čo 6. augusta do Bieloruska dorazili prvé ruské jednotky, aby sa pripravili na nadchádzajúce spoločné vojenské cvičenie s názvom Západ 2025.

Tieto manévre, naplánované v čase od 12. do 16. septembra, patria medzi najväčšie organizované spoločne Ruskom a Bieloruskom: zatiaľ čo bieloruské ministerstvo obrany potvrdilo účasť „viac než 13.000 vojakov“, Severoatlantická aliancia (NATO) odhaduje, že by sa na nich mohlo zúčastniť až 150.000 vojakov.

Cvičenie Západ 2021 sa konalo v septembri 2021 na deviatich cvičiskách v Rusku a piatich v Bielorusku. Oficiálne sa na bieloruskej strane zúčastnilo približne 13.000 vojakov, na ruskej strane približne 200.000. Následne eskalovala migračná kríza na hranici Bieloruska s Európskou úniou, ktorá sa na Západe kvalifikuje ako prvok hybridnej vojny.

Následne, v decembri 2021, prišlo ultimátum, ktoré dal ruský prezident Vladimir Putin vedeniu NATO, a krátko na to - 24. februára 2022 - vstúpili ruské jednotky na Ukrajinu, a to aj z územia Bieloruska, kde sa sústreďovali od vojenských cvičení - vrátane manévrov Zväzová rozhodnosť konaných vo februári 2022.

Aj vzhľadom na túto skúsenosť Kyjev a NATO vyjadrili obavy, že cvičenie Západ 2025 by mohlo byť použité ako krytie pre ďalšiu agresiu. (TASR)

Informuje o tom agentúra DPA.

Videokonferencie, na ktorých budú európski, ukrajinskí a americkí predstavitelia hovoriť o situácii na Ukrajine, organizuje spolkový kancelár Friedrich Merz.

Príchod Zelenského sa v nemeckej metropole očakáva na poludnie, dodáva DPA s odvolaním sa na zdroje z prostredia spolkovej vlády.

Na videokonferenciách by sa mali okrem Zelenského a Trumpa zúčastniť aj americký viceprezident J. D. Vance, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, generálny tajomník NATO Mark Rutte a lídri Francúzska, Spojeného kráľovstva, Talianska, Poľska a Fínska.

Berlín uviedol, že rokovania sa budú zameriavať na súčasnú situáciu na Ukrajine s ohľadom na plánované piatkové stretnutie amerického prezidenta Trumpa a ruského prezidenta Vladimira Putina na Aljaške.

Dodal, že diskusia sa bude týkať aj „ďalších krokov na vyvíjanie tlaku na Rusko“, ako aj na „prípravy na možné mierové rokovania a súvisiace otázky územných nárokov a bezpečnosti“. (TASR)

Prvé správy pritom naznačujú, že Rusko vlastne nechce mier, ale skôr získať územia bez boja a dostať čas na oddych a prezbrojenie.

Čo sa teda deje, či USA zradili Ukrajinu, čo na to Európa a aká nás čaká budúcnosť? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta Daniela Hoťku.

Na pozvanie nemeckého kancelára Friedricha Merza sa bude konať hneď niekoľko videokonferencií.

Najprv sa o 14:00 uskutoční virtuálna schôdzka prezidentov a predsedov vlád Nemecka, Fínska, Francúzska, Británie, Talianska a Poľska s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Pripojí sa k nim aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, predseda Európskej rady António Costa a generálny tajomník NATO Mark Rutte.

O hodinu neskôr sa šéfovia štátov a vlád piatich krajín Európskej únie a Británie spoločne so Zelenským budú radiť o ďalšom postupe s americkým prezidentom Trumpom a jeho viceprezidentom J. D. Vanceom.

Potom je o 16:30 na programe ďalšia videokonferencia európskych predstaviteľov, ktorí by mali zhodnotiť rokovania s Američanmi.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Obsah samitu je neistý, Zelenskyj je vraj ochotný rokovať o územiach Čítajte 

Trump a Putin sa dohodli na stretnutí na Aljaške, na ktorom chcú v piatok hovoriť o ukončení vojny na Ukrajine. Pôjde o bilaterálnu schôdzku, zatiaľ to nevyzerá, že by sa mal pripojiť aj ukrajinský prezident Zelenskyj. Európski politici pritom naliehajú, aby Ukrajina bola do rokovaní zapojená.

Zelenskyj tvrdí, že ústupky Moskvu k ukončeniu tri a pol roka trvajúcej agresie neprinútia, je na ňu podľa neho potrebné zvýšiť tlak.

Trump hovoril v súvislosti so schôdzkou o výmene územia medzi Ruskom a Ukrajinou. (ČTK)

"V Slavjansku na Kubáni dopadli trosky dronu na území rafinérie," uviedol operatívny štáb Krasnodarského kraja na juhu Ruska. "Zranení nie sú hlásení. Požiar bol rýchlo uhasený," dodal.

Ruský letecký úrad Rosaviacija podľa štátnej agentúry TASS nad ránom nariadil prerušiť prevádzku letiska vo Volgograde na juhu Ruska. Neskôr bolo opatrenie odvolané.

Rafinéria v Slavjansku je súkromným podnikom s kapacitou približne 100-tisíc barelov denne. Vyrába palivo pre ruský trh aj na export, poznamenala agentúra Reuters. Terčom ukrajinských dronových útokov sa v posledných mesiacoch stala opakovane. (ČTK)

V stredu to potvrdila severokórejská štátna tlačová agentúra KCNA. Rozhovor sa uskutočnil tesne pred Putinovým piatkovým stretnutím s americkým prezidentom Donaldom Trumpom na Aljaške.

Podľa KCNA obaja lídri komunikovali v „príjemnej, priateľskej atmosfére“ a potvrdili „svoju vôľu posilňovať spoluprácu do budúcnosti“. Agentúra Jonhap upozornila, že ide o prvý raz, čo Severná Kórea zverejnila podrobnosti o telefonickom rozhovore svojho vodcu so zahraničným lídrom.

Kim Čong-un počas rozhovoru s Putinom vyjadril Moskve plnú podporu. Zdôraznil „pevné presvedčenie, že KĽDR bude vždy verná duchu dohody medzi KĽDR a Ruskom a bude plne podporovať všetky opatrenia, ktoré ruské vedenie prijme v budúcnosti,“ uviedla KCNA.

Tlačová služba Kremľa už predtým informovala, že Putin s Kimom sa počas rozhovoru zaviazali ďalej rozvíjať vzájomné vzťahy a diskutovali o nadchádzajúcom samite Putina s Trumpom. O ňom sa však Pchjongjang nezmienil.

Obe strany potvrdili záväzok rozvíjať priateľské vzťahy, dobré susedstvo a spoluprácu vo všetkých oblastiach v súlade so zmluvou o komplexnom strategickom partnerstve medzi Ruskom a Severnou Kóreou, podpísanou v Pchjongjangu 19. júna 2024, doplnil Kremeľ. Putin zároveň zablahoželal Kim Čong-unovi k 80. výročiu oslobodenia KĽDR od japonskej nadvlády.

Ruský prezident sa tiež vyjadril k nasadeniu severokórejských vojakov v konflikte medzi Moskvou a Kyjevom. Podľa Kremľa vysoko ocenil podporu Severnej Kórey a vyzdvihol statočnosť, hrdinstvo a obetavosť severokórejských vojakov.

Podľa odhadu juhokórejskej spravodajskej služby vyslala Severná Kórea na podporu Moskvy viac ako 10-tisíc vojakov. (TASR)

Maďarský premiér si myslí, že Kyjev momentálne nedisponuje úplnou nezávislosťou.

V rozhovore zverejnenom na YouTube kanáli Patrióta (Patriot) Viktor Orbán povedal, že budúcnosť Európy mohla byť v rukách Európanov skôr, ak by včas začali rokovať s Ruskom. Dnes však Rusi pokračujú v dôležitých konzultáciách so Spojenými štátmi.

Premiér v rozhovore podčiarkol, že je v záujme Maďarska udržať si odstup od členstva Ukrajiny v EÚ, pretože by to podľa jeho názoru spôsobilo Maďarsku vážne ekonomické škody.

„Európska únia musí s Ukrajinou vytvoriť strategickú alianciu, ale jej prijatie do EÚ je neprijateľné, pretože by to malo pre Maďarsko nezvratné následky“ dodal. (TASR)