V Moskve prebieha razia v armáde

Ako referuje web Kyiv Independent, informovali o tom ruské provládne médiá.

Už skôr podobné opatrenia uplatnili na okupovanom polostrove Krym a v Čeľabinskej oblasti pri Urale.

Krok v Ťumenskej a Sverdlovskej oblasti prichádza v čase, keď pokračujúce útoky ukrajinských dronov na ruské ropné rafinérie zaťažujú dodávky paliva na ruskom trhu.

Sieť čerpacích staníc N-1 zaviedla v Ťumenskej oblasti 30-litrový limit na zákazníka pre 92- a 95-oktánový benzín, uviedla táto firma pre provládny portál Ura.ru. O podobných opatreniach v susednej Sverdlovskej oblasti informoval ruský provládny mediálny portál 66.ru.

Ruský vicepremiér Alexander Novak v septembri pripustil, že krajina čelí „miernemu deficitu“ ropných produktov, ktorý však podľa neho kompenzujú rezervy. (SITA)

Podľa Hetmančukovej iba Spojené štáty dokážu dodať kľúčové prostriedky potrebné na odrazenie ruských útokov.

„Európske členské štáty NATO nie sú schopné nahradiť ani typy, ani objem, ani rýchlosť dodávok. Nie je to tak, že uprednostňujeme americké zbrane pred francúzskymi, nemeckými alebo inými európskymi zbraňami – problém je v tom, že žiadame USA o zbrane, ktoré európske krajiny nemôžu poskytnúť,“ ozrejmila Aljona Hetmančuková.

Výzva ukrajinskej veľvyslankyne pri NATO prichádza krátko pred stretnutím krajín podporujúcich Kyjev na budúci týždeň v Bruseli.

Európske krajiny nakupujú pre Ukrajinu americké zbrane v rámci programu, ktorý v júli iniciovali prezident USA Donald Trump a šéf NATO Mark Rutte. Niekoľko krajín Aliancie už zaplatilo štyri balíky s americkým vojenským vybavením pre Kyjev v celkovej výške približne dve miliardy dolárov (1,7 miliardy eur).

Kyjev uviedol, že sa spolieha najmä na Spojené štáty, pokiaľ ide o životne dôležitú protivzdušnú obranu a rakety s dlhším doletom, zatiaľ čo Rusko zintenzívnilo svoje letecké bombardovanie Ukrajiny.

„Americké zbrane zostávajú kľúčové,“ zdôraznila Hetmančuková. Podľa vlastných slov dúfa, že na budúcotýždňovom stretnutí v Bruseli sa podarí dohodnúť na financovaní zbraní v hodnote ďalšej miliardy dolárov.

Program na nákup amerických zbraní pre Ukrajinu vznikol v čase, keď sa Trump čoraz viac pohoršoval nad ruským prezidentom Vladimírom Putinom, ktorý podľa neho zdržiaval mierové snahy.

Napriek zmene jeho postoja však Washington prakticky prestal financovať dodávky zbraní pre Ukrajinu a celé bremeno presunul na Európu.

Hetmančuková doplnila, že nemá ďalšie informácie o správach, podľa ktorých Trump zvažuje dodanie rakiet Tomahawk, schopných zasiahnuť ciele hlboko na území Ruska.

„Dôležitým bodom je jasne dať Rusom najavo, že všetko je možné. Všetky možnosti sú na stole,“ konštatovala. (TASR)

Podľa denníka The Wall Street Journal sa v poslednom čase zintenzívnili útoky oboch strán na energetiku nepriateľa.

Pri ruskom útoku na ukrajinskú elektráreň utrpeli zranenia dvaja pracovníci, cituje AP ukrajinskú energetickú spoločnosť DTEK. Firma podrobnosti neposkytla.

Server Ukrajinská pravda píše s odvolaním sa na spoločnosť Ukrenerho, že ráno sa kvôli ruským útokom ocitli bez dodávok elektriny spotrebitelia vo viacerých regiónoch, napríklad v Černihivskej oblasti. 

V inej správe portál cituje šéfa Ukrenerho Vitalija Zajčenka, ktorý na stretnutí s veľvyslancami skupiny G7 povedal, že ruská armáda v posledných týždňoch zmenila taktiku a namiesto rozsiahlych útokov na ukrajinský energetický systém ako celok teraz podniká údery na jeho prvky v určitých regiónoch.

Prezident Zelenskyj predtým uviedol, že krajina bude pripravená na všetky výzvy vyplývajúce z ruských útokov na energetický sektor, ale je ťažké predpovedať, čo presne v tomto ohľade očakávať, píše Ukrajinská pravda.

Zajčenko podľa nej oznámil, že Ukrajinci na väčšine rozvodní vybudovali ochranné prvky. Ukrajina tiež spustila sieť batérií, aby zmiernila výpadky elektriny v dôsledku ruských útokov na energetické objekty, píše ukrajinský portál.

O sieti masívnych batérií, ktoré sú umiestnené na prísne utajovaných miestach, aby sa vyhli ruským útokom, písal pred niekoľkými dňami americký denník The Wall Street Journal (WSJ), ktorý zverejnil fotografie zariadenia a označil ich za novú stratégiu Ukrajiny pre udržanie dodávok elektriny v zimnom období.

Ukrajinská energetická sieť prežila tri zimy ruského bombardovania, počas ktorých energetici opravovali rozvodne pod paľbou a civilisti trávili dni v chlade a tme, zatiaľ čo sa Moskva snažila nahlodať ich odhodlanosť, pripomína WSJ. Niektoré zariadenia sú však nezvratne poškodené a pre štvrtú vojnovú zimu podľa neho dodávatelia energie upínajú nádej k sieti masívnych batérií navrhnutých v Spojených štátoch.

Batériové parky s kapacitou 200 megawattov dokážu dodať energiu na približne dve hodiny do zhruba 600-tisíc domácností, čo zodpovedá zásobovaniu mesta s veľkosťou Washingtonu, píše WSJ.

Systémy sú podľa neho navrhnuté tak, aby pomohli preklenúť výpadky v dodávkach elektriny a regulovať ich. Program v hodnote 140 miliónov dolárov bol dokončený v auguste a do elektrickej siete v Kyjeve a Dnepropetrovskej oblasti bolo pridaných šesť batériových systémov, ktoré dodávajú energiu, ak iný zdroj, napríklad tepelná elektráreň, vypadne z prevádzky, dodal WSJ.

Niektoré médiá v poslednom čase upozorňujú, že pred blížiacou sa zimou sa zintenzívňujú útoky na energetické zariadenia, a to v prípade oboch strán. Ukrajina v posledných mesiacoch čoraz častejšie cieli svoje dronové a iné údery na ruský ropný priemysel. Deklarovaným cieľom je prerušiť zásobovanie ruskej armády palivom a sťažiť Moskve financovanie vojny prostredníctvom vývozu ropných produktov. (ČTK)

Marija Zacharovová tak reagovala na správy denníka Financial Times a ďalších médií, podľa ktorých je EÚ blízko dohody o zavedení nových pravidiel v reakcii na sériu sabotážnych útokov.

Podľa európskych spravodajských služieb stoja za nimi ruskí špióni pôsobiaci pod diplomatickým krytím Moskvy. Zacharovová upozornila, že k téme zatiaľ neboli vydané žiadne oficiálne vyhlásenia.

„Ak budú zverejnené, oni (krajiny EÚ) určite dostanú reakciu. Ako však vidíte, doteraz nešlo o oficiálne vyhlásenia, ale o mediálne správy,“ ozrejmila. Doplnila, že Rusko podnikne protiopatrenia až po oficiálnom oznámení zo strany EÚ.

Podľa jej slov čelia ruskí diplomati dlhodobému tlaku a pokusom o eskaláciu napätia, vrátane vyhrážok a útokov. „Nehovoriac o informačnej kampani zameranej na diskreditáciu ich reputácie,“ vyhlásila.

Navrhované pravidlá majú donútiť ruských diplomatov pôsobiacich v hlavných mestách EÚ informovať ostatné vlády o svojich cestovných plánoch ešte predtým, ako prekročia hranice hostiteľskej krajiny.

Iniciatíva, ktorú podľa Financial Times presadzuje Česká republika, je súčasťou nového balíka sankcií EÚ proti Rusku za jeho pokračujúcu inváziu na Ukrajine. Návrh musí jednomyseľne schváliť všetkých 27 členských štátov Únie. (TASR)

Takýto krok by mohol výrazne skomplikovať snahy o urovnanie vojny a spôsobiť nenapraviteľnú škodu vo vzťahoch medzi USA a Ruskom, uviedla hovorkyňa ruského ministerstvo zahraničných vecí Marija Zacharovová.

Trump v pondelok uviedol, že pred rozhodnutím o dodaní Tomahawkov na Ukrajinu chce vedieť, ako ich Kyjev plánuje využiť. Zdôvodnil to tým, že nechce prispieť k ďalšej eskalácii vo vojne Ruska proti Ukrajine. Bez ďalších podrobností doplnil, že sa v tejto veci už „akosi rozhodol“.

Putin varoval, že ak by Spojené štáty tieto rakety Ukrajine poskytli, viedlo by to k zničeniu vzťahov medzi Moskvou a Washingtonom. Zacharovová toto varovanie v stredu zopakovala.

„Ak bude príslušné rozhodnutie americkej administratívy prijaté, spôsobí nenapraviteľnú škodu ruským a americkým vzťahom, ktoré práve začali vykazovať určité signály naznačujúce obnovenie bilaterálneho dialógu,“ uviedla hovorkyňa ruskej diplomacie s tým, že Moskva situáciu sleduje veľmi pozorne a dúfa, že Washington jej výzvu na zdržanlivosť vypočuje.

Predseda výboru Štátnej dumy pre obranu Andrej Kartapolov podľa Reuters vyhlásil, že ak sa USA rozhodnú dodať Ukrajine Tomahawky, Rusko ich zostrelí, zničí rampy na ich odpaľovanie a nájde spôsob, ako sa Spojeným štátom pomstiť.

Nemyslí si však, že dodanie Tomahawkov, schopných zasiahnuť aj ciele hlboko na ruskom území, by zmenilo situáciu na bojisku, pretože Ukrajina by podľa neho dostala len malé množstvo rakiet - desiatky, nie stovky.

„Tieto rakety poznáme veľmi dobre, vieme, ako lietajú a ako ich zostreliť. Pracovali sme s nimi v Sýrii, takže nie je to pre nás nič nové. Problémy budú mať len tí, ktorí ich dodávajú a používajú. Tam nastanú problémy,“ dodal Kartapolov. (TASR)

Informovala o tom najväčšia súkromná energetická spoločnosť na Ukrajine DTEK. Neposkytla ďalšie podrobnosti ani presnú lokalitu poškodenej elektrárne.

Pred blížiacou sa zimou Kyjev vzdoruje rastúcim obavám z výpadkov tepla, elektriny a dodávok vody, píše agentúra AP.

Ukrajinské úrady zverejňujú len obmedzené informácie o útokoch na energetickú infraštruktúru, aby neprezradili strategické údaje nepriateľovi, uviedla AP. Opravárske tímy pritom pracujú nepretržite na odstraňovaní škôd.

Energetický sektor je od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 jedným z hlavných cieľov úderov. Kyjev viní Rusko z využívania zimy ako zbrane. Zimné obdobie na Ukrajine trvá od konca októbra do marca, pričom najchladnejšie mesiace sú január a február.

Jedným z najviac zasiahnutých miest je v súčasnosti Šostka v severovýchodnej Sumskej oblasti, kde úrady zriadili stany pre obyvateľov, ktorí sa tam môžu zohriať, napiť teplého čaju, nabiť telefóny či vyhľadať psychologickú podporu, uviedol gubernátor Oleh Hryhorov. (TASR)

Ako organizácia pripomenula, minulý rok tím Hoaxy a podvody odhalil a opísal koordinovanú sieť na Telegrame, ktorá vo viacerých európskych krajinách šíri ruskú propagandu. Zistenia organizácie ukázali, že sieť koordinuje kanál Selský rozum z Českej republiky. Cieľom siete bolo pritom aj Slovensko.

Tím Hoaxy a podvody priblížil, že BIS (Bezpečnostná informačná služba) vo svojej Výročnej správe za rok 2024 uviedla, že „v oblasti šírenia priamo sponzorovaného Ruskom udržiavali svoju aktivitu informačné kanály priamo napojené na ruský štátny aparát“.

V správe sa v tejto súvislosti spomína práve aj Selský rozum, ktorý česká kontrarozviedka označila ako ovládaný z Ruska. O tomto kanáli ďalej píše, že vznikol krátko po začiatku vojny na Ukrajine a jeho aktivity sú naviazané na ruské spravodajské služby. Vo februári minulého roku kanál napríklad šíril otvorenú výzvu na zber informácií o českom výrobcovi raketometov Vampire a jeho zamestnancoch.

V správe sa ďalej píše, že ruská strana dlhodobo kritizuje Česko za dodávky zbraní na Ukrajinu, vrátane údajného použitia českých zbraní proti ruským civilistom, a že sa tento naratív snažilo Rusko preniesť do českého mediálneho priestoru, no s malou úspešnosťou. (SITA)

"Česko pomáha cez Európsku úniu, zbrojovky môžu bez problémov vyvážať," uviedol na tlačovej konferencii. 

O českej muničnej iniciatíve na dodávku delostreleckých granátov Ukrajine, ktorá sa vyše tri a pol roka bráni ruskej invázii, povedal, že bola fajn, ale mali ju robiť priamo členské štáty NATO a mala byť transparentná.

"Súkromný subjekt na iniciatíve zarobil desiatky miliárd," tvrdí Babiš.

Podľa poslanca Lubomíra Metnara (ANO), ktorý je pravdepodobným budúcim ministrov obrany, hnutie o jej zastavení neuvažuje.

„Muničná iniciatíva bol principiálne dobrý nápad, ale... Budeme o nej rokovať a požadujeme väčšiu transparentnosť a prehodnotenie, možno prevedenie pod NATO,“ uviedol Andrej Babiš.

„Nehovoríme o zastavení muničnej iniciatívy, ale o dôkladnej revízii. Je potrebná transparentnosť," potvrdil slová svojho šéfa Metnar. Podľa neho nie je cieľom oslabiť Ukrajinu, ale zaistiť kontrolu a prehľad nad nakladaním s prostriedkami.

Pre pokračovanie iniciatívy sa vyjadril šéf Motoristov Petr Macinka. „Kým bude trvať ruská invázia na Ukrajine, Motoristi nie sú proti tomu, aby muničná iniciatíva pokračovala," povedal Českej televízii.

Naopak vedenie SPD projekt dlhodobo kritizuje. „Hnutie SPD chápe potrebu pomôcť civilnému obyvateľstvu Ukrajiny, ale nesúhlasí s tým, aby sa Česká republika podieľala na ďalšom vyzbrojovaní," uviedol poslanec Radovan Vích, ktorý je plukovníkom v zálohe a odborníkom SPD na obranu. (ČTK, Novinky.cz, SITA)