Rusko údajne plánuje zaútočiť na zdroje elektriny a tepla v Kyjeve

Voronyča zastrelili minulý štvrtok ráno v metropole Ukrajiny z bezprostrednej blízkosti za denného svetla. SBU potom v nedeľu oznámila, že jej príslušníci v Kyjevskej oblasti zabili agentov ruskej tajnej služby FSB, ktorí sú pravdepodobne za vraždu plukovníka zodpovední. Pôvodne sa ich SBU podľa vyhlásenia snažila zadržať, ale pri zatýkaní kládli odpor a došlo k prestrelke.

SBU podľa agentúry Reuters uviedla, že za Voronyčovu smrť sú zodpovedné dve osoby – muž a žena. Neinformovala však, koľko údajných agentov FSB zomrelo pri nedeľňajšom incidente.

The Base, ktorú založil v roku 2018 Američan Rinaldo Nazzaro a ktorá si kladie za cieľ zvrhnúť vládu USA, vyvolať rasovú vojnu a vytvoriť takzvaný biely etnoštát, pôsobí vo viacerých krajinách. Už niekoľko mesiacov ponúka svojim priaznivcom alebo záujemcom peniaze za cielené atentáty a útoky na kritickú infraštruktúru Ukrajiny, uviedol britský denník. Súvisí to podľa neho s obvineniami, že Nazzaro je špiónom Kremľa.

„Zastrelenie plukovníka SBU nie je koniec, ale len začiatok. Budeme pokračovať v našom boji, kým nezvíťazí spravodlivosť,“ uvádza sa vo vyhlásení zverejnenom na kanáli Telegram, ktorý je zrejme napojený na údajnú ukrajinskú bunku organizácie The Base, napísal The Guardian.

V tom istom príspevku, preloženom z ukrajinčiny, členovia skupiny dodali, že sú „hrdí na našich spolupracovníkov“, ktorí vykonali vraždu, a uviedli, že im nezáleží na tom, či ich neprajníci považujú za „teroristov a extrémistov“. V ďalšej správe odberateľom sa účet vyhráža aj iným ukrajinským verejným činiteľom a varuje, že „lov pokračuje“.

Zdroje z oblasti boja proti terorizmu preskúmali tieto príspevky a podľa denníka uviedli, že sa zdajú dôveryhodné a predstavujú eskaláciu zo strany The Base, ktorá teraz buď schvaľuje vraždy na Ukrajine, alebo ich aj aktívne objednáva.

Extrémistická organizácia sa až donedávna verejne nestotožňovala s geopolitickými cieľmi ruského prezidenta Vladimira Putina. V apríli ale začala viesť povstanie, ktoré má podľa nej za cieľ vytvoriť etnoštát v ukrajinskej Zakarpatskej oblasti s výlučne belošským obyvateľstvom. Na svoje účty na Telegrame nahrávala videá s podpaľačskými útokmi na zrejme policajné a vojenské vozidlá, elektrické rozvodne a iné ciele.

Nazzaro sa k ukrajinskej bunke a zabitiu Voronyča odmietol vyjadriť. „Nie som osobne zapojený do tohto incidentu a neviem, kto je zaň zodpovedný,“ dodal, keď ho zastihli na Telegrame. (TASR)

Ministri budú až do vymenovania nástupníckej vlády zastávať svoje funkcie.

Za odvolanie vlády hlasovalo 261 poslancov, štyria sa zdržali a nikto nehlasoval proti. Šmyhaľ v utorok parlamentu (Najvyššia rada) odovzdal rezignáciu a poďakoval sa všetkým, ktorí bránia jeho krajinu, celému svojmu tímu a prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému. Poslanci Šmyhaľovu demisiu odsúhlasili v rámci prestavby vlády, ktorú by mala po novom viesť Zelenského nominantka, doterajšia ministerka hospodárstva a prvá podpredsedníčka vlády v demisii Julija Svyrydenková.

Šmyhaľ sa pravdepodobne v novej vláde stane ministrom obrany a nahradí tým Rustema Umerova, ktorý údajne zaujme funkciu ukrajinského veľvyslanca v Spojených štátoch. Šmyhaľ zastával funkciu premiéra od marca 2020, čím sa stal najdlhšie slúžiacim predsedom vlády od získania nezávislosti Ukrajiny v roku 1991.

„Som vďačná prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému za jeho dôveru – a za možnosť slúžiť Ukrajine v tomto rozhodujúcom období,“ uviedla Svyrydenková v pondelňajšom vyhlásení na sociálnych sieťach a dodala, že sa chce zamerať na pokračovanie v deregulácii, znižovanie byrokracie, ochranu podnikov a obmedzenie nekritických výdavkov, aby sa dosiahla „úplná koncentrácia štátnych zdrojov“ na obranu a povojnovú obnovu.

Prestavbu novej vlády musí rovnako odobriť parlament, pričom jednotlivých ministrov nominuje predseda vlády. Vzhľadom na širokú podporu Zelenského a väčšinu jeho politickej strany Sluha národa v parlamente sa nepredpokladá, že by nominácia narazila na odpor. (TASR)

„Pán Babiš vo svojom populizme klesá už skutočne hlboko. Zrušenie muničnej iniciatívy by nielen poškodilo renomé Českej republiky, ale bolo by zásadným ohrozením aj pre našu bezpečnosť, pretože je to jeden z nástrojov, ako zastaviť ruskú agresiu ďaleko od našich hraníc,“ napísala Černochová na sociálnej sieti X.

Iniciatíva podľa nej nie je netransparentná ani predražená, ako tvrdí Babiš a ďalší opoziční politici. Podotkla, že to opakovane preukázala.

„Najväčším dôkazom je to, že jej veria naši spojenci, ktorí na nákup munície poskytujú miliardy korún,“ dodala ministerka.

V rozhovore, ktorý agentúra Reuters zverejnila v utorok, Babiš povedal, že ak v októbrových parlamentných voľbách jeho strana zvíťazí, iniciatívu Prahy na dodávanie veľkokalibrovej munície na Ukrajinu zruší. Je podľa neho len prínosom pre obchodníkov so zbraňami, ktorí majú vysoké marže. Babiš tiež uviedol, že by prehodnotil českú zmluvu na nákup 24 stíhačiek F-35, pretože je podľa jeho slov pridrahá.

Zároveň uviedol, že dohoda NATO o postupnom zvyšovaní výdavkov na obranu na úroveň piatich percent HDP do roku 2035 nie je realistická. (TASR)

SNS zároveň ho vyzvala, aby urobil všetko pre zablokovanie tohto balíka v celom rozsahu a neveril klamlivým hrám Európskej komisie.

„Dlhé obdobie bola ruská strana obviňovaná z toho, že šírenie poplašných správ bombovými útokmi na školách pochádza z Ruskej federácie. Dnešné zatýkanie na Ukrajine, kedy sa preukázalo, že to robil ukrajinský štátny občan, by malo poukázať aj na šírenie klamlivých správ, ktoré sa tu k téme ruskej fóbie šíria. Mali by sme podporiť opäť zdravý rozum,“ uviedla SNS.

Dodala, že bez ruských surovín, ropy, plynu a jadrového paliva ekonomika EÚ aj Slovenska totálne upadne. (TASR)

Na útok upozornil na sieti X poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski. Podľa riaditeľa závodu išlo o cielený zásah. Pri útoku utrpeli zranenia viacerí ľudia, pričom dvaja sú ťažko popálení.

Na mieste zasahujú ukrajinské záchranné zložky a prítomní sú aj zástupcovia poľského konzulátu. „Zločinná vojna Vladimira Putina sa približuje k našim hraniciam,“ okomentoval incident Sikorski.

„Všetko nasvedčuje tomu, že (závod - pozn. TASR) bol jednoducho vybraným cieľom, že nešlo o náhodný útok,“ povedal podľa agentúry PAP hovorca ministerstva zahraničia Pawel Wroňski. Minister Sikorski podľa neho rozhodne o tom, či Poľsko v reakcii podnikne diplomatické kroky.

Rusko podľa ukrajinských vzdušných síl vypustilo v noci proti Ukrajine 400 dronov a jednu balistickú raketu. Ich cieľom sa stali predovšetkým mestá Charkov, Kryvyj Rih a Vinnycia. Obete hlásili z oblasti mesta Kupjansk severovýchodne od Charkova.

Ruské údery si vyžiadali osem zranených vo Vinnyckej oblasti, uviedlo ukrajinské ministerstvo vnútra. Ďalších troch zranených hlásili z Charkova, druhého najväčšieho mesta na Ukrajine, kde v priebehu 2O minút dronového útoku došlo k najmenej 17 výbuchom. Starosta Kryvého Rihu zase uviedol, že po zničení priemyselnej budovy ruskými raketami a dronmi bojuje o život 17-ročný chlapec.

„Rusko nemení svoju stratégiu - a aby sme mohli účinne čeliť tomuto teroru, musíme systematicky posilňovať našu obranu: viac systémov protivzdušnej obrany, viac stíhačiek a viac odhodlania - aby Rusko pocítilo našu odpoveď,“ dodal Zelenskyj. (TASR)

Schôdzke má predsedať šéf Vojenského výboru Severoatlantickej aliancie, uviedli zdroje agentúry Reuters. Rokovania by sa mali konať budúci týždeň v stredu a témou by malo byť odovzdanie ďalších systémov protivzdušnej obrany Patriot Ukrajine.

Americký prezident Donald Trump v pondelok oznámil, že USA budú krajinám NATO predávať moderné zbrane, pričom aliancia bude tieto dodávky koordinovať. Podľa Trumpa bude vybavenie vrátane systémov Patriot odoslané veľmi skoro. Európske krajiny tak budú môcť novonakúpenými zbraňami nahradiť vo svojich skladoch tie, ktoré pošlú na pomoc Ukrajine.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Trump dokonal obrat: Putin ho hnevá, zbrane pre Ukrajinu bude dodávať NATO Čítajte 

Na vyzbrojovaní Ukrajiny sa chcú okrem iných podieľať Nemecko, Británia, Fínsko, Dánsko, Švédsko, Nórsko, Holandsko a Kanada, povedal v pondelok šéf NATO Mark Rutte. Česko sa podľa premiéra Petra Fialu k nákupu amerických zbraní pre Ukrajinu nepripojí, pričom rovnako sa podľa médií zachovajú aj Francúzsko či Taliansko.

Ukrajinská armáda teraz podľa verejne dostupných informácií prevádzkuje šesť až osem batérií systému Patriot, ktorý sa ukázal ako kľúčový pri obrane krajiny pred útokmi ruských balistických rakiet. Kyjev naliehavo žiada spojencov nielen o dodávky samotných patriotov, ale tiež striel používaných týmto systémom, ktorých je všeobecne nedostatok.

Z európskych krajín vlastnia systémy Patriot Nemecko, Holandsko, Poľsko, Rumunsko, Španielsko a Švédsko. Nemecký minister obrany Boris Pistorius po pondelkovom stretnutí so svojím americkým náprotivkom Petom Hegsethom povedal, že Nemecko a USA pripravujú spoločnú dodávku dvoch systémov na Ukrajinu. (ČTK)