Milióny Rusov budú bez ochrany Európskeho dohovoru o ľudských právach

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj deň predtým oznámil, že Kyjev navrhol Moskve usporiadať na budúci týždeň nové kolo mierových rokovaní, a opäť vyzval na osobné stretnutie s ruským lídrom Vladimirom Putinom.

Tento rok sa dosiaľ uskutočnili dve kolá rusko-ukrajinských mierových rokovaní v Istanbule. Rozhovory však neviedli k posunu k ukončeniu vojny. Strany sa iba dohodli na rozsiahlej výmene vojnových zajatcov a padlých vojakov. Tieto výmeny sa uskutočnili postupne v júni.

„Prezident Putin opakovane hovoril o svojej túžbe čo najskôr uzavrieť urovnanie na Ukrajine mierovou cestou. Je to dlhý proces, vyžaduje si úsilie a nie je to jednoduché. Pre nás je najdôležitejšie dosiahnuť naše ciele; tie sú jasné a nezmenili sa. Tento proces však nezávisí len od nás,“ povedal Peskov spravodajcovi ruskej štátnej televíznej a rozhlasovej spoločnosti VGTRK Pavlovi Zarubinovi.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. (zdroj: TASR/AP)

Moskva podľa AP trvá na tom, že akákoľvek mierová dohoda by mala viesť k tomu, aby sa Ukrajina stiahla zo svojich štyroch oblastí, ktoré Rusko nezákonne anektovalo v septembri 2022, hoci ich nikdy úplne neobsadilo. Takisto chce, aby sa Ukrajina vzdala svojej ambície vstúpiť do NATO a akceptovala prísne obmedzenia svojich ozbrojených síl.

Kyjev a jeho západní spojenci tieto požiadavky odmietli a obviňujú Moskvu z prieťahov v mierových rokovaniach. To zase opakovane odmietol Peskov i ďalší ruskí predstavitelia.

Rusko medzitým zintenzívňuje svoje útoky na Ukrajinu, pričom takmer denne proti nej vysielal stovky dronov aj rakety. Analytici očakávajú, že tieto útoky sa budú pravdepodobne ďalej stupňovať.

Zelenskyj v sobotu zopakoval, že rozhovory s Ruskom potrebujú väčšiu dynamiku. V tejto súvislosti požiadal nového tajomníka Rady národnej bezpečnosti a obrany Rustema Umerova, aby ich zintenzívnil. Výsledkom je zaslanie návrhu Rusku usporiadať v poradí tretie stretnutie zástupcov znepriatelených krajín.

Moskva na návrh Kyjeva zatiaľ oficiálne nereagovala. Nemenovaný zdroj ruskej agentúry TASS v sobotu uviedol, že sa na termíne ďalších rokovaní ešte nedohodli. „Zatiaľ nebol stanovený žiadny dátum, ale bude,“ povedal. (TASR)

Tržby Saabu dosiahli 19,8 miliardy švédskych korún (1,75 miliardy eur), čo je nárast oproti 15,2 miliardy pred rokom a viac, než očakávali analytici (18,1 miliardy).

Čistý zisk za druhý štvrťrok vzrástol na 1,5 miliardy korún (zhruba 133 miliónov eur) z vlaňajšej miliardy, pričom prekonal odhady (1,3 miliardy). „Pohybujeme sa vo svete, kde geopolitické napätie eskaluje, najmä v dôsledku konfliktov na Blízkom východe a vojny na Ukrajine,“ uviedol generálny riaditeľ Micael Johansson.

Po júnovom samite NATO sa členské štáty zaviazali zvýšiť obranné výdavky na päť percent HDP do roku 2035.

„To umožní významný rast pre náš sektor, no prechod od plánovania k reálnym nákupom si vyžaduje čas,“ dodal Johansson. Saab pokračuje v investíciách do rozširovania kapacít a úzko spolupracuje s dodávateľmi, aby zabezpečil budúce dodávky. (SITA)

Podľa ruskej armády bolo ukrajinskými dronmi ohrozených desať regiónov, predovšetkým Brianská a Kurská oblasť, ktoré hraničia s Ukrajinou. Výbuchy však hlásili aj z Moskovskej oblasti.

Primátor Moskvy Sergej Sobjanin na platforme Telegram informoval, že v oblastiach, kde dopadli trosky dronov, boli nasadené záchranné zložky. Podľa ruských médií jeden z dronov vrazil do výškového bytového domu v meste Zelenograd v metropolitnej oblasti Moskvy.

Z bezpečnostných dôvodov bola v noci na nedeľu a v nedeľu opakovane dočasne pozastavená prevádzka na štyroch moskovských letiskách – Šeremetievo, Domodedovo, Vnukovo a Žukovskij, informovala agentúra TASS s odvolaním sa na Federálnu agentúru pre leteckú dopravu (Rosaviacija). Táto situácia spôsobila veľké problémy ľuďom vracajúcim sa z dovoleniek do Moskvy.

Rovnaké obmedzenia sa dotkli aj letísk v Nižnom Novgorode, Kaluge a Jaroslavli. Lety do Moskvy nevypravili z Petrohradu či Krasnojarska. (TASR)

V noci zo soboty na nedeľu zostrelila Ukrajina 18 z 57 dronov, vrátane útočných dronov typu Šahíd a návnad, ktoré Rusko vypustilo, informovali ukrajinské vzdušné sily. Sedem dronov bolo zachytených prostriedkami elektronického boja alebo zmizlo z radarov, uvádza sa ďalej vo vyhlásení.

Rusko zvyčajne používa návnady spolu s kamikadze dronmi, aby oklamalo ukrajinskú protivzdušnú obranu.

Gubernátor Záporožskej oblasti Ivan Fedorov informoval, že ruský útok dronom na dom v obci Prymorske zranil dve ženy vo veku 64 a 73 rokov.

Ďalší útok neďaleko Záporožia poškodil sedem domov a zranil jednu ďalšiu ženu, dodal Fedorov.

Pri ruskom útoku na Kupiansk v Charkovskej oblasti utrpeli zranenia traja muži vo veku 45, 59 a 73 rokov, uviedol gubernátor Oleh Synehubov. V dedine Nechvolodivka bol zranený 42-ročný muž a v Izjume dve ženy vo veku 50 a 76 rokov.

Ruské drony cielili aj na obec Svesa v Sumskej oblasti, pričom spôsobili požiar troch domov. Pri útoku zahynula 78-ročná žena, informoval guvernér Oleh Hryhorov. Ďalší dvaja ľudia boli zranení neďaleko mesta Šostka.e.

Dvaja ľudia boli zabití a päť ďalších utrpelo zranenia pri ruskom raketovom útoku neďaleko Synelnikove v Dnepropetrovskej oblasti, informoval guvernér Serhij Lysak.

Obete zaznamenali aj v Kosťantynivke, Pokrovsku a Rajskom v Doneckej oblasti, doplnil guvernér Vadym Filaškin. Šesť ďalších ľudí utrpelo v regióne za posledný deň zranenia.

V Chersonskej oblasti ruské sily zacielili na 34 osád vrátane regionálneho centra Cherson. Jedna osoba zomrela a šesť ďalších, vrátane dieťaťa, bolo zranených, informoval guvernér Oleksandr Prokudin. (Kyiv Independent)

Zopakoval, že je potrebné zvýšiť dynamiku rozhovorov, ktoré sa naposledy konali začiatkom júna. Súčasne vyzval aj na osobné stretnutie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, informuje agentúra AFP.

Tento rok sa dosiaľ uskutočnili dve kolá rusko-ukrajinských mierových rokovaní v Istanbule. Rozhovory neviedli k posunu k ukončeniu vojny. Strany sa však dohodli na rozsiahlej výmene vojnových zajatcov a padlých vojakov. Tieto výmeny sa uskutočnili postupne v júni.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ukrajinská aktivistka: Rusi útočia aj pri hraniciach NATO a vidia len slabú reakciu Čítajte 

Zelenskyj už v piatok vyhlásil, že rokovania s Ruskom potrebujú väčšiu dynamiku. V tejto súvislosti požiadal nového tajomníka Rady národnej bezpečnosti a obrany Rustema Umerova, aby rozhovory zintenzívnil.

„Umerov (ma) tiež informoval, že navrhol ďalšie stretnutie s ruskou stranou na budúci týždeň,“ povedal Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom videopríhovore.

„Je potrebné zintenzívniť rokovania,“ dodal s tým, že na zabezpečenie „skutočného - trvalého - mieru“ - je nutné stretnutie na úrovni lídrov.

Moskva na návrh nového kola rokovaní bezprostredne nereagovala, ale už v piatok Zelenského výroky o potrebe zvýšiť dynamiku mierových rozhovorov privítala ako pozitívny signál.

„Úplne s tým súhlasíme. Aj my sa zasadzujeme za to, aby sa proces rokovaní urýchlil,“ povedal vtedy hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Nemenovaný zdroj ruskej agentúry TASS medzičasom v sobotu uviedol, že znepriatelené strany sa na termíne tretieho stretnutia delegácií ešte nedohodli. "Zatiaľ nebol stanovený žiadny dátum, ale bude," povedal.

Americký prezident Donald Trump dal v posledných týždňoch viackrát najavo svoju nespokojnosť z prístupu Moskvy, pričom pohrozil uvalením sekundárnych sankcií v podobe stopercentných ciel na jej obchodných partnerov, ak do 50 dní vojnu proti Ukrajine neukončí.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Trump dokonal obrat: Putin ho hnevá, zbrane pre Ukrajinu bude dodávať NATO Čítajte 

Rusko v reakcii odmietlo Trumpove „ultimáta“ ako „neprijateľné“ a vyzvalo na pokračovanie rokovaní s cieľom urovnať konflikt, ktorý vyvolalo inváziou na Ukrajinu vo februári 2022. Moskva tvrdí, že preferuje diplomatický spôsob ukončenia vojny, pričom trvá na tom, že invázia bude pokračovať, kým nedosiahne svoje ciele.

„Ak sa nám nepodarí dosiahnuť naše ciele prostredníctvom diplomacie, špeciálna vojenská operácia bude pokračovať... Toto je neochvejný postoj. Chceli by sme, aby ho Washington a celé NATO brali s maximálnou vážnosťou,“ uviedol ešte v utorok námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov. (TASR)

Tanky M1A1 Abrams sú podľa ukrajinského ministra obrany Šmyhaľa súčasťou balíka pomoci od Austrálie vo výške 245 miliónov dolárov.

„Väčšina zo 49 tankov je už v službe ukrajinských ozbrojených síl. Posledná várka bude dodaná v nasledujúcich mesiacoch,“ napísal Šmyhal na sieti Telegram.

Austrália tieto tanky prisľúbila Ukrajine v polovici vlaňajšieho októbra; čakalo sa, kým ich začiatkom tohto roka vyradí z vlastnej prevádzky. Niektoré médiá ale informovali, že dodávka sa oneskorila v dôsledku počiatočného odporu zo strany USA, napísal magazín Newsweek.

Okrem toho Canberra podľa denníka The Guardian plánuje v auguste vyslať do Európy aj lietadlo včasnej výstrahy Wedgetail s cieľom chrániť koridory, cez ktoré sa na Ukrajinu dodáva pomoc.

Ukrajina, ktorá sa od februára 2022 bráni invázii Ruska, sa do veľkej miery pri odrážaní útokov spolieha na vojenskú pomoc od západných spojencov. Austrália od začiatku vojny vyčlenila na pomoc Ukrajine viac ako 1,5 miliardy dolárov.

„Austrália stojí bok po boku s Ukrajinou,“ povedal ešte v piatok austrálsky minister obranného priemyslu Pat Conroy. Dodávka tankov M1A1 Abrams prišla v čase, keď Canberra rokuje o nezáväznom bezpečnostnom pakte s Kyjevom. Podobné dohody majú s Ukrajinou viac než dve desiatky krajín, uviedol The Guardian. (TASR)

Fórum sa malo konať od 11. do 14. augusta neďaleko Moskvy, potvrdili v sobotu organizátori, na ktorých sa odvolala agentúra TASS. Podľa nich bolo podujatie odložené na neskorší, bližšie nespresnený termín.

Fórum Armáda je najväčším a zároveň najprestížnejším podujatím svojho druhu v Rusku, ktoré na ňom zvyčajne prezentuje svoje najnovšie zbrane a vojenské inovácie. Od roku 2015 sa každoročne koná v kongresovom a výstavnom centre Patriot v meste Kubinka v Moskovskej oblasti.

Podľa oficiálnej webovej stránky sa na tohtoročnom podujatí očakávalo viac ako 1500 účastníkov a vystavených malo byť viac ako 28.000 položiek, napríklad dronov. V roku 2024 boli pozvané delegácie z viac ako 100 krajín. (TASR)