Kadyrov tvrdí, že čečenské jednotky sa na jeho rozkaz opäť vrátili na Ukrajinu.

Bukurešť musí podľa jeho slov zverejniť nové dôkazy týkajúce sa okolností anulovaných prezidentských volieb z novembra minulého roka, informuje agentúra Agerpres.

Opakované voľby hlavy štátu Rumunska sa konali tento rok v máji, a to pre rozhodnutie ústavného súdu zo 6. decembra, ktorý anuloval výsledky prvého kola z 24. novembra 2024 pre informácie tajných služieb o nelegálnom zasahovaní Ruska do volebnej kampane.

Prekvapivo ho vyhral dovtedy málo známy kandidát Calin Georgescu, ktorého z volieb neskôr vylúčili.

Tajné služby údajne zistili, že predvolebnú kampaň narušilo Rusko prostredníctvom tisícov umelo vytvorených účtov na platformách TikTok a Telegram. Moskva toto obvinenie popiera.

Riaditeľstvo pre vyšetrovanie organizovaného zločinu a terorizmu (DIICOT) začalo po analýze odtajnených dokumentov vyšetrovanie Georgescovej kampane.

„Vyzývam tých, ktorí stále pochybujú o zasahovaní Ruska do prezidentských volieb v Rumunsku v novembri 2024, aby si prečítali nižšie uvedené vyhlásenia. Pokusy o zapojenie cudzích štátnych síl do rumunských volieb v predchádzajúcich mesiacoch po prvýkrát odsúdili v oficiálnych vyhláseniach NATO aj EÚ,“ uviedol.

V príspevku na sieti Facebook odkazoval napríklad na stanoviská Rady EÚ z 18. júla 2025, v ktorom odsudzuje hybridné a kybernetické Ruska vo viacerých európskych štátoch, či britskej vlády, ktorá v uplynulých dňoch uvalila sankcie „na tri jednotky ruskej tajnej služby GRU a jej 18 dôstojníkov zodpovedných za šírenie chaosu a neporiadku na rozkaz ruského prezidenta Vladimira Putina“.

Toto vyhlásenie Londýna uviedol rumunský prezident ako príklad toho, že aj v prípade štátov, ktoré sú uznávané pre svoju spravodajskú činnosť, je dokazovanie takýchto zásahov zo zahraničia zdĺhavý proces.

„NATO, EÚ a Spojené kráľovstvo potvrdzujú, že Rusko vedie kybernetické útoky, manipuluje a šíri dezinformácie v európskych štátoch vrátane Rumunska, a to aj v rámci volebných kampaní. Je zrejmé, že keď rumunský štát objaví nové dôkazy, musí ich predložiť,“ napísal Dan na Facebooku s tým, že štát mal v prvom rade zabrániť tomu, čo sa stalo v novembri 2024. (TASR)

Jedného predstaviteľa úradu zadržala SBU na základe podozrení zo špionáže pre Rusko a ďalšieho pre podozrenie z obchodných väzieb na Ruskú federáciu.

Ďalší predstavitelia NABU mali podľa SBU väzby na zakázanú stranu ukrajinského politika na úteku.

NABU uviedol, že zásah presiahol rámec otázok štátnej bezpečnosti a zahŕňal aj nesúvisiace obvinenia, ako napríklad dopravné nehody spred niekoľkých rokov. NABU tvrdí, že bezpečnostné zložky vykonali najmenej 70 prehliadok v súvislosti s 15 zamestnancami úradu, a to bez schválenia súdom.

„Vo väčšine prípadov sú dôvodom týchto krokov účasť jednotlivcov na dopravných nehodách,“ uviedol úrad vo vyhlásení. Dodal, že niektoré prípady sa týkajú aj väzieb na Rusko.

Ďalej konštatoval, že hoci riziko ruskej infiltrácie zostáva relevantné, nemôže to byť dôvodom na „zastavenie práce celej inštitúcie“. Agentúra DPA informovala, že šéf NABU Semen Kryvonos zrušil svoju pracovnú cestu do Británie.

SBU uviedla, že zadržala tajného agenta pracujúceho pre ruské spravodajské služby vo vnútri NABU, ktorý svojmu riadiacemu dôstojníkovi odovzdal informácie najmenej v 60 prípadoch. Okrem toho zadržala aj vysokopostaveného detektíva NABU pre podozrenie, že pôsobil ako sprostredkovateľ pri predaji priemyselnej konopy svojho otca do Ruska. Niektorí vysokopostavení predstavitelia NABU mali podľa SBU väzby na poslanca Fedira Chrystenka, o ktorom sa predpokladá, že z Ukrajiny utiekol po začiatku ruskej invázie v roku 2022. Chrystenko bol členom strany Opozičná platforma – Za život, ktorú v júni 2022 zakázal ukrajinský súd.

DPA tvrdí, že SBU vykonala prehliadky aj na Špecializovanej protikorupčnej prokuratúre.

Podľa organizácie Transparency International prehliadky ukázali, že úrady vyvíjajú masívny tlak na bojovníkov proti korupcii na Ukrajine. Vo svojom vyhlásení tiež uviedla, že ide o „pokusy rozložiť protikorupčný systém“. Zároveň vyzvala ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby verejne zaručil nezávislosť protikorupčných orgánov a vyzval SBU a generálnu prokuratúru, aby zastavili takýto „nezákonný nátlak“. (TASR)

Turecký Istanbul bol miestom aj prvých dvoch kôl priamych rusko-ukrajinských rokovaní, ktoré delegácie viedli 16. mája a potom 2. júna. Tieto stretnutia však neviedli k posunu k ukončeniu vojny na Ukrajine. Strany sa iba dohodli na rozsiahlej výmene vojnových zajatcov a padlých vojakov. Tieto výmeny sa uskutočnili postupne v júni.

„Dnes som s (tajomníkom Rady národnej bezpečnosti a obrany) Rustemom Umerovom rokoval o príprave výmeny a o ďalšom stretnutí s ruskou stranou v Turecku. Umerov informoval, že stretnutie je naplánované na stredu.

Podrobnejšie informácie budú k dispozícii zajtra (utorok),“ uviedol ukrajinský prezident Zelenskyj vo svojom pravidelnom príhovore zverejnenom na sieti Telegram.

Ukrajinský líder v posledných dňoch niekoľkokrát vyhlásil, že mierové rokovania s Ruskom je potrebné zintenzívniť a urobiť maximum pre dosiahnutie prímeria. Okrem toho zopakoval, že je pripravený stretnúť sa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. (TASR)

Sevriuk sa schôdzka uskutoční vo Vatikáne.

„Je naplánované moje stretnutie s pápežom. Očakáva sa, že sa uskutoční 26. júla,“ povedal pre ruskú agentúru metropolita z Volokolamska pri Moskve.

Vzťahy medzi ruskou pravoslávnou cirkvou a Vatikánom sú v súčasnosti napäté pre vojnu na Ukrajine, ktorú vo februári 2022 Rusko vojensky napadlo.

Cieľom zmien v ukrajinskej politike vrátane nedávnej reorganizácie vládneho kabinetu i najvyšších diplomatických postov je podľa agentúry Reuters snaha upevniť vzťahy s Washingtonom a, naopak, medzinárodne viac izolovať Rusko.

Novovymenovanými sú ukrajinskí veľvyslanci vo viacerých členských štátoch Severoatlantickej aliancie, a to v Belgicku, Kanade, Estónsku a Španielsku. Noví sú aj ambasádori v Japonsku, Juhoafrickej republiky a Spojených arabských emirátoch.

Zelenského kancelária zverejnila vyjadrenia prezidenta adresované novým najvyšším diplomatom. Píše sa v nich, že veľvyslanci musia podporovať „všetko, čo Rusku spôsobí bolesť“ za jeho inváziu. „Hoci sa obsah našich vzťahov s Amerikou po zmene tamojšej administratívy zmenil, cieľ zostáva rovnaký: Ukrajina musí odolať úderom Ruska,“ povedal ukrajinský prezident.

Zelenskyj pristúpil minulý týždeň k rozsiahlej reorganizácii vlády, ktorej vedením poveril 39-ročnú Juliju Svyrydenkovú. Tá predtým pôsobila ako ministerka hospodárstva a v USA je dobre známa - aj z vyjednávania o nerastnej dohode. Novou veľvyslankyňou v USA sa zároveň stala dovtedajšia ministerka spravodlivosti Oľha Stefanyšinová.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha okrem toho v pondelok informoval, že Kyjev plánuje do konca roka 2025 otvoriť nové veľvyslanectvá v Dominikánskej republike, Ekvádore, Paname a Uruguaji, ako aj zriadiť viac ako desať nových konzulárnych úradov, informuje TASR podľa správy agentúry Ukrinform citujúcej z vyhlásenia ukrajinského rezortu diplomacie.

Nové konzuláty majú podľa jeho slov pribudnúť do konca roka v mnohých krajinách vrátane Rumunska, Iraku, Talianska, Nemecka a Slovenska, pričom vo Francúzsku a Poľsku by mali vzniknúť až dva nové konzuláty. Okrem toho sa zvýši status už existujúcich ukrajinských konzulátov v tureckej Antalyi a poľskom Gdansku, a to na generálne konzuláty.

Ukrajina zároveň podľa Sybihu zníži svoju diplomatickú prítomnosť na Kube, z ktorej časť diplomatov prerozdelí do iných krajín v tomto regióne, kde Kyjev svoju prítomnosť, naopak, posilní. (TASR)

Britské ministerstvo zahraničných vecí vo svojom vyhlásení uviedlo, že spomínaná ruská flotila je „od začiatku roka 2024 zodpovedná za nelegálny prevoz tovaru v hodnote 24 miliárd dolárov (približne 20,5 miliardy eur)“. Bezpečnostní analytici tvrdia, že Rusko tajne operuje stovky plavidiel a usiluje sa obísť sankcie uvalené Západom.

Najnovšie sankcie sa týkajú aj dvoch firiem - lodnej spoločnosti Intershipping Services LLC a spoločnosti obchodujúcej s ropou Litasco Middle East DMCC.

Britský minister zahraničných vecí David Lammy povedal, že nové sankcie ešte viac „rozložia“ takzvanú tieňovú flotilu ruského prezidenta Vladimira Putina a oberú ruskú vojnovú pokladnicu o kľúčové príjmy z ropy.

„Nebudeme nečinne stáť, kým Putin naďalej zdržiava a odkladá vážne mierové rokovania. Budeme aj naďalej využívať plnú silu nášho sankčného režimu, aby sme na každom kroku zvyšovali hospodársky tlak a stáli po boku Ukrajiny,“ uviedol šéf britskej diplomacie vo vyhlásení zverejnenom na internetovej stránke ministerstva.

Podľa britskej vlády je Intershipping Services LLC zodpovedná za registráciu plavidiel pod gabonskou vlajkou, čo im umožňuje každoročne prepravovať v mene Ruska tovar v hodnote až desať miliárd dolárov (viac ako 8,5 miliardy eur). Litasco Middle East DMCC sa zas podieľa na preprave veľkých objemov ruskej ropy, konštatovala britská vláda.

Rusko sa k najnovším sankciám zo strany Británie dosiaľ nevyjadrilo. (TASR)

Trump pred týždňom vyjadril nespokojnosť so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom a varoval Rusko, že ak neukončí konflikt na Ukrajine do 50 dní, uvalí na jeho obchodných partnerov stopercentné sekundárne clá.

Britský minister obrany John Healey povedal, že spojenci musia využiť toto 50-dňové ultimátum na vyzbrojenie Ukrajiny pred rozhovormi s cieľom posilniť jej postavenie voči Rusku.

Trump okrem spomínaného varovania prisľúbil Ukrajine dodávky zbraní prostredníctvom NATO, za ktoré podľa neho zaplatia európski spojenci Kyjeva. Healey, ktorý predsedal 29. stretnutiu skupiny spoločne s nemeckým ministrom obrany Borisom Pistoriusom, povedal, že Británia podporuje túto politiku. „Urobíme všetko pre to, aby sme prispeli k jej úspechu,“ konštatoval.

Britský minister tiež oznámil, že Británia a Nemecko sa dohodli na spolupráci pri poskytovaní „kľúčových protilietadlových rakiet Ukrajine“.

Podľa Pistoriusa tieto dva štáty poskytnú 220.000 nábojov kalibru 35 milimetrov pre protilietadlové systémy Gepard, ktoré používa Ukrajina. (TASR)

K takémuto rozhodnutiu pristúpil po tom, ako sa proti vystúpeniu tohto osobného priateľa ruského prezidenta Vladimira Putina ostro ohradila časť politikov i verejnosti.

Gergijev (72) neodsúdil ruskú inváziu na Ukrajinu, za čo bol v marci 2022 prepustený z postu šéfdirigenta Mníchovskej filharmónie. Odvtedy neodohral v Európe žiaden koncert.

Do Talianska ho pozvala vláda regiónu Kampánia, v ktorom palác Caserta leží. Jeho plánovaný koncert v tomto paláci z 18. storočia pri Neapole však vyvolal búrlivú diskusiu - kritizovala ho talianska ústredná vláda, a odsúdil ho Kyjev i ruská exilová opozícia, ktorá v súvislosti s ním vyzývala na protesty. Niekoľko dní tak bolo nejasné, či sa vôbec uskutoční. Neistotu napokon ukončilo až pondelňajšie oznámenie vedenia paláca o zrušení koncertu.

„Riaditeľstvo Kráľovského paláca Caserta nariadilo zrušenie symfonického koncertu pod taktovkou Valerija Gergijeva, ktorý bol naplánovaný v rámci festivalu Un'Estate da Re (Kráľovského leta) na 27. júla,“ oznámil palác bez uvedenia dôvodu zrušenia koncertu.

Takýto krok privítal taliansky minister kultúry Alessandro Giuli. „Zrušenie koncertu pod taktovkou maestra Gergieva... rešpektuje logiku zdravého rozumu a morálnu potrebu chrániť hodnoty slobodného sveta,“ povedal. Agentúra ANSA približuje, že viacerí laureáti Nobelovej ceny adresovali list predsedníčke Európskej komisie Ursule Von der Leyenovej, talianskym orgánom i predsedovi regionálnej vlády Kampánie Vincenzovi De Lucovi, v ktorom žiadali o zrušenie koncertu. S rovnakým zámerom vznikla aj internetová petícia, ktorú podpísalo približne 16.000 ľudí.

Na správu o zrušení koncertu s nadšením reagovala aj nadácia Fond boja proti korupcii, ktorú založil medzičasom zosnulý ruský opozičný politik Alexej Navaľnyj. „Hurá!“ napísala v tejto súvislosti na sociálnych sieťach. „Putinovi kamaráti by nemali cestovať po Európe, akoby sa nič nestalo,“ dodala.

Naopak, za „škandalózny“ označil tento krok ruský veľvyslanec v Ríme Alexej Paramonov. V príspevku na Facebooku sa ohradil voči politike „rušenia“ ruskej kultúry na Západe. Dodal tiež, že je smutné sledovať, ako Taliansko „podriaďuje svoju kultúrnu politiku požiadavkám Ukrajincov a iných prisťahovalcov“. (TASR)