Únia miest žiada pre energetickú a ekonomickú krízu vládu o prijatie šiestich návrhov

Únia miest Slovenska žiada vládu kompenzáciu zvýšených výdavkov za energie na základných školách od začiatku roka, zníženie DPH na energie či refundáciu vyplatených odmien za minulý rok.

Taktiež schválenie avizovanej novely zákona o rozpočtových pravidlách, ktorá umožní čerpať financie z rezervných fondov aj na bežné výdavky, z dôvodu dofinancovania výpadku príjmov a zvýšených výdavkov. V návrhu je tiež odpustenie pôžičiek, ktoré poskytla vláda mestám počas pandémie COVID-19.

Úia pripomína, že obrovský nárast bežných výdavkov nielenže ohrozuje plnenie základných funkcií miest, ale paralyzuje možnosti dôležitých investícií vrátane spolufinancovania projektov z eurofondov.

"Bez dostatočných finančných zdrojov nedokážu mestá potrebne rýchlo reagovať ani na riešenie extrémne vysokých cien energií a energetickej krízy," uviedla Piršelová.

V súvislosti s energetickou krízou únia schválila vytvorenie samostatnej pracovnej skupiny zo zástupcov členských miest, ktorá bude pomáhať mestám v hľadaní riešení.

Jej závery budú zároveň slúžiť ako relevantné podklady pri zastupovaní miest v štátom zriadených pracovných skupinách na riešenie aktuálnej energetickej krízy.

Združenie miest a obcí Slovenska pre TASR uviedlo, že už minulý rok na jeseň žiadalo zvolanie mimoriadnych parlamentných výborov k téme energií.

"Vidíme, že na čo sme poukazovali od jesene, neboli kuvičie hlasy, ale signály o reálnych problémoch, ktoré sa doposiaľ zo strany štátu neriešili, a problém znásobuje napätie, neistotu a finančný balans samospráv," skonštatovali zo združenia.

Združenie uviedlo, že sme aktuálne svedkami toho, ako vzniká ďalší stres a neistota. Ako tvrdí, pritom už na jar verejne upozorňovalo, že s nárastom cien energií súvisí aj rast ekonomicky oprávnených nákladov, ktoré sa musia automaticky premietnuť do nárastu poplatkov v školách a školských zariadeniach, ktorých sú samosprávy najväčším zriaďovateľom.

"Náš odhad je nárast cien v porovnaní s minulým rokom minimálne o 110 miliónov eur. Nie sú tam započítané ešte tie samosprávy, ktoré v čase zberu dát išli so spoločnými verejnými obstarávaniami, do ktorých sa však vo väčšine nikto neprihlásil. Preto spomínaná suma je minimálny nárast v danom čase," poznamenali zo združenia.

Mestá a obce budú podľa združenia finančne participovať na nákladoch, avšak v rozsahu, ktorý im umožnia financie. Škrtať však budú musieť mnohé ďalšie naplánované výdavky, napríklad na investície, na podporu športu či kultúry. (TASR)