Ukrajinci podľa Arestovyča prelomili ruskú obranu na viacerých miestach frontovej línie pri Chersone

Oznámila to tamojšia polícia, informuje o tom agentúra AFP.

Incident poukazuje podľa AFP na rozporuplnosť náborov do armády, respektíve mobilizácie na Ukrajine, ktorá už vyše tri roky - od vypuknutia ruskej invázie - len ťažko láka do svojich radov nových vojakov.

„Polícia včera dostala informáciu, že počas nácviku streľby vo výcvikovom centre vystrelil kadet z automatickej zbrane na vojenských inštruktorov. Na následky zranení obaja títo vojaci zomreli,“ uviedla polícia v Černihivskej oblasti na severe Ukrajiny.

Zmienený kadet bol zadržaný a hrozí mu až 15-ročné väzenie.

Ukrajina aj Rusko utrpeli počas vyše troch rokov vyčerpávajúceho konfliktu veľké vojenské straty, odhadované západnými tajnými službami i nezávislými analytikmi na desaťtisíce životov - na každej strane.

Ako približuje AFP, mobilizácia je na Ukrajine nepopulárna. Muži v brannom veku majú zákaz opustiť krajinu a hrozí im povolanie na front. (TASR)

Rozšírili tým letnú ofenzívu napriek výzvam USA na ukončenie bojov.

Podľa vyhlásenia boli dobyté obce Popiv Jar v Doneckej oblasti, Dehťarne v Charkovskej oblasti a Kamianske v Záporožskej oblasti.

Kamianske leží na brehu Dnipra a pred vojnou malo približne 2-tisíc obyvateľov. Dehťarne je malá obec pri ruskej hranici, v oblasti, ktorú ruské sily nekontrolovali od prvých mesiacov invázie. Popiv Jar sa nachádza južne od mesta Kramatorsk.

Ruská armáda v júni zrýchlila postup už tretí mesiac po sebe, pričom podľa analýzy AFP a údajov amerického Inštitútu pre štúdium vojny dosiahla najväčšie územné zisky od novembra minulého roka. Ukrajina sa k tvrdeniam Moskvy bezprostredne nevyjadrila.

Trump dal Moskve „50 dní“ na uzavretie mierovej dohody, inak hrozí tvrdými sankciami. Kyjev však tvrdí, že Kremeľ nemá záujem ukončiť boje a bude v ofenzíve pokračovať. (SITA)

Ukrajinský prezident Zelenskyj na sieti X uviedol, že podpísal dekrét o vymenovaní Stefanyšinovej za „osobitnú zástupkyňu prezidenta Ukrajiny pre rozvoj spolupráce so Spojenými štátmi americkými“.

Informovala o tom agentúra AFP.

Stefanyšinová vo funkcii nahradí Oxanu Markarovovú, ktorú podľa francúzskej tlačovej agentúry poprední americkí republikáni obvinili, že sa priklonila na stranu demokratov.

„V tejto funkcii bude Oľha pracovať na udržaní dynamiky v našich vzťahoch s USA, zatiaľ čo budú prebiehať všetky potrebné procedúry na schválenie jej kandidatúry vo Washingtone ako veľvyslankyne Ukrajiny v Spojených štátoch,“ napísal Zelenskyj.

Ukrajinský prezident ďalej uviedol, že je vďačný za prácu Stefanyšinovej na európskej a euroatlantickej integrácii. Išlo podľa neho o úspešnú snahu. „Za niekoľko rokov sme dosiahli väčší pokrok v zbližovaní s Európskou úniou ako za predchádzajúce desaťročia,“ konštatoval Zelenskyj.

Stefanyšinová sa podieľala aj na rokovaniach s USA o novom formáte pre hospodársku spoluprácu a zriadení ukrajinsko-amerického investičného fondu pre obnovu, vyhlásila ukrajinská hlava štátu. Ukrajinci budú naďalej spolupracovať s USA na tomto základe - „pridávať vzájomne prospešný ekonomický obsah k našej politickej a diplomatickej interakcii,“ uzavrel prezident.

Oznámenie o vymenovaní Stefanyšinovej nasleduje po tom, čo ukrajinský parlament vo štvrtok potvrdil novú vládu dezignovanej premiérky Julije Svyrydenkovej. Tá v premiérskom kresle nahradí Denysa Šmyhaľa, ktorý v utorok predložil parlamentu svoju demisiu.

Zelenskyj už pred týždňom pripustil, že má v úmysle urobiť zmenu na poste ukrajinského veľvyslanca v Spojených štátoch. Britský denník The Guardian vtedy uviedol, že Zelenskyj zvažuje výmenu Markarovovej za ministra obrany Rustema Umerova.

Agentúra Bloomberg však s odvolaním sa na svoj zdroj informovala, že na zozname potenciálnych kandidátov na post veľvyslanca vo Washingtone sú okrem Umerova aj Šmyhaľ, Stefanyšinová a minister energetiky Herman Haluščenko. (TASR)

Gréckokatolícky chrám sa nachádza v obci Palaď-Komarivci. Podľa servera mandiner.hu sa vďaka rýchlemu zásahu oheň ďalej nerozšíril, dvere sakristie však boli vážne poškodené.

Server publikoval fotografie múru kostola s nápismi „Na nôž s Maďarmi!“ a „Maďari zmiznite!“. Fotografie zverejnil na svojom účte na Facebooku aj predseda maďarskej vlády Viktor Orbán.

„Násilné odvody brancov, vraždy, podpaľovanie kostolov, podnecovanie nenávisti a zastrašovanie. Toto všetko sa deje našim ľuďom, Maďarom, v Zakarpatskej oblasti. Nedopustíme, aby sa to dialo, môžete sa na nás spoľahnúť!“ napísal Orbán.

Server telex.hu pripomína, že napätie medzi Ukrajinou a Maďarskom v poslednom období narastá. Od smrti Józsefa Sebestyéna, Maďara zo Zakarpatskej oblasti, uplynulo už vyše týždňa, no stále nie je jasné, čo jeho smrti prechádzalo.

Server mandiner.hu a ďalšie maďarské provládne noviny písali, že ho pri snahe odviesť do armády tak zbili, že na následky zranení zomrel. (TASR)

Informuje o tom spravodajská stanica Sky News.

Roklina Babyn Jar je miestom jedného z najväčších masových vyvražďovaní Židov počas druhej svetovej vojny. Práve na tomto mieste boli zoraďovaní a strieľaní, spresňuje britská spravodajská stanica.

Kellogga pri pamätníku podľa ukrajinských médií sprevádzal šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak.

Kellogg sa počas svojej tohtotýždňovej návštevy Kyjeva stretol s ukrajinským prezidentom Zelenským a diskutoval o posilnení ukrajinskej protivzdušnej obrany, ako aj o nákupe zbraní pre Kyjev s európskou pomocou, dodáva Sky News.

Uviedol, že odovzdanie tiel je súčasťou dohody o výmene zajatcov, ktorú strany dosiahli na júnových rokovaniach v Istanbule.

Ukrajina podľa Medinského vydala 19 mŕtvych ruských vojakov, informujú agentúry AFP a Reuters.

Na rokovaniach v Turecku, ktoré sa uskutočnili 2. júna, sa znepriatelené strany nedohodli na prímerí vo viac ako tri roky trvajúcej vojne, avšak pristúpili na dohodu o veľkej výmene vojnových zajatcov.

„Na základe dohôd dosiahnutých v Istanbule bolo dnes Ukrajine odovzdaných ďalších 1000 tiel ukrajinských vojakov,“ napísal Medinskij, ktorého AFP označila za hlavného ruského vyjednávača.

Na Telegrame tiež zverejnil fotografie z procesu odovzdávania tiel. (TASR)

Bývalá ministerka hospodárstva v premiérskom kresle nahradí Denysa Šmyhaľa, ktorý v utorok predložil parlamentu svoju demisiu.

O schválení Svyrydenkovej na platforme Telegram informoval aj opozičný poslanec Olexij Hončarenko. Uviedol, že ju podporilo 262 poslancov, čo bola podľa agentúry Reuters pohodlná väčšina v 450-člennnom parlamente. Proti vymenovaniu Svyrydenkovej hlasovalo 22 poslancov a 26 sa zdržalo hlasovania.

Do funkcie predsedníčky vlády navrhol 39-ročnú Svyrydenkovú v pondelok prezident Zelenskyj. Ukrajinská ministerka hospodárstva a prvá podpredsedníčka vlády sa následne na sociálnych sieťach poďakovala hlave štátu za prejavenú dôveru.

Zdôraznila, že sa chce zamerať na pokračovanie v deregulácii, znižovanie byrokracie a obmedzenie výdavkov tak, aby sa zdroje štátneho rozpočtu sústreďovali najmä na obranu a povojnovú obnovu.

Zelenskyj zmenu na čele vlády zdôvodnil potrebou zvýšiť hospodársky potenciál krajiny a posilniť domácu zbrojnú výrobu.

Šmyhaľ zastával funkciu predsedu vlády od marca 2020, čím sa stal najdlhšie slúžiacim premiérom od získania nezávislosti Ukrajiny v roku 1991. Teraz už bývalý premiér sa zakrátko pravdepodobne zakrátko stane ministrom obrany a nahradí tak Rustema Umerova, ktorý údajne zaujme funkciu veľvyslanca v Spojených štátoch.

Podľa AP sa očakávajú aj ďalšie zmeny vo vláde, no vymenovanie Svyrydenkovej za premiérku je v súčasnosti v centre pozornosti.

Americká agentúra pripomína, že Svyrydenková zohrala kľúčovú úlohu pri vyjednávaní dohody o nerastných surovinách medzi Spojenými štátmi a Ukrajinou, pričom zabezpečila, aby podmienky boli pre Kyjev prijateľné.

Taktiež často zastupovala Ukrajinu na rokovaniach so západnými partnermi so zameraním na vojenskú a hospodársku spoluprácu a obnovu krajiny.

Hovorca poľského ministerstva zahraničných vecí Pawel Wroňski na sociálnej sieti X oznámil, že ministerstvo informovalo zástupcu ruskej ambasády vo Varšave o porušení medzinárodného práva v súvislosti s dronovým útokom na fabriku poľskej spoločnosti Barlinek v ukrajinskej Vinnycii.

Podnik, ktorý je v poľskom vlastníctve, sa podľa Varšavy venuje výlučne civilnej výrobe. Informuje o tom varšavský spravodajca TASR.

Rezort diplomacie označil zásah za neprijateľný a zdôraznil, že útok na civilný objekt patriaci poľským vlastníkom je v rozpore s medzinárodnými normami. Podľa vyjadrenia ministerstva bol ruský diplomat informovaný o postoji Poľska ešte v stredu.

Barlinek je výrobcom podlahových krytín a továreň na Ukrajine patrí k významným závodom poľského priemyslu mimo územia krajiny.

„Všetko nasvedčuje tomu, že to bol vybraný cieľ, že nešlo o náhodný útok,“ povedal v stredu Wroňski podľa agentúry PAP. Pri útoku utrpeli zranenia viacerí ľudia, dvaja z nich majú ťažké popáleniny. (TASR)