Cieľom Ruska v Čaplyne mal byť údajne vojenský vlak

Ruské ministerstvo obrany predtým v nedeľu oznámilo, že jeho „jednotky 90. tankovej divízie bojovej skupiny Stred dosiahli západnú hranicu Doneckej ľudovej republiky a pokračujú v ofenzíve na území Dnepropetrovskej oblasti“.

Toto tvrdenie zopakoval aj podpredseda Bezpečnostnej rady Ruskej federácie a ruský exprezident Dmitrij Medvedev. „Naše ozbrojené sily začali ofenzívu v Dnepropetrovskej oblasti,“ napísal v príspevku na platforme Telegram.

Ukrajinský generálny štáb však vzápätí označil tieto vyhlásenia Moskvy za nepravdivé. „Tieto informácie nezodpovedajú skutočnosti,“ povedal ukrajinským médiám predstaviteľ štábu. „Nepriateľ neprenikol do Dnepropetrovskej oblasti,“ dodal.

Prokremeľskí blogeri už v máji informovali, že ruské sily sa dostali na hranicu ukrajinskej Dnepropetrovskej oblasti. Tamojší gubernátor Serhij Lysak to však označil za falošné tvrdenia. Uviedol, že Rusko šíri takéto správy, aby „vystrašilo miestnych obyvateľov, vyvolalo paniku a destabilizovalo situáciu“.

Ako však približuje DPA, nezávislí vojenskí experti medzičasom varovali, že prienik Ruska do tejto oblasti je možný. Pre Moskvu by to podľa nich malo vzhľadom na geografiu tohto regiónu skôr propagandistický a psychologický než vojenský význam. (TASR)

Ruskí vojaci na útoky použili rakety, navádzané letecké bomby a bezpilotné lietadlá typu Šáhid. Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje vyjadrenie ukrajinskej polície na komunikačnej platforme Telegram.

Ráno ruská armáda zaútočila na mesto Charkov, pričom zomreli dve ženy a jeden muž a ďalších 22 ľudí utrpelo zranenia. Podvečer 500-kilogramová ruská bomba FAB-500 zasiahla v Charkove detskú železnicu, pričom zabila 30-ročnú ženu a 18 ľudí zranila.

Jeden zo zranených neskôr zomrel v nemocnici. Navádzaná ruská bomba usmrtila aj obyvateľa dediny Kozača Lopaň. (SITA)

Ministerstvo tvrdí, že tanková jednotka „sa dostala na západnú hranicu Doneckej ľudovej republiky a pokračuje v ofenzíve v Dnepropetrovskej oblasti“.

Kremeľ chce anektovať päť oblastí Ukrajiny, ale nároky na Dnepropetrovskú oblasť si doteraz formálne neuplatnil. Región je dôležitým ťažobným a priemyselným centrom Ukrajiny.

Pred začiatkom ruskej agresie mala Dnepropetrovská oblasť podľa odhadov približne tri milióny obyvateľov. Mesto Dnipro, ktoré je metropolou regiónu, malo zhruba milión obyvateľov. (SITA)

Moskva najskôr informovala, že do oblasti určenej na takúto výmenu, ktorá sa dohodla v pondelok na rokovaniach v Istanbule priviezla prvú várku 1212 tiel padlých ukrajinských vojakov a čaká na potvrdenie výmeny od ukrajinskej strany. Vzápätí dodala, že výmena sa pravdepodobne odloží na budúci týždeň, píšu agentúry AP a TASS.

Generálporučík Alexandr Zorin zastupujúci ruskú vyjednávaciu stranu v nedeľu povedal, že Rusko priviezlo do dohodnutej oblasti zmienených 1212 tiel, ktoré boli identifikované ako ukrajinskí vojaci na základe ich uniformy i oblasti, v ktorej ich našli. Dodal, že pri mnohých z nich sa podarilo zistiť aj ich totožnosť.

Zároveň ešte pred poludním informoval, že vlaky s týmito telami vyrazia k ukrajinským hraniciam „presne o hodinu“. Či sa tak stalo, nateraz nie je známe. Ruská a ukrajinská strana si majú - v súlade s dohodou z Istanbulu - vymeniť okrem stoviek vojnových zajatcov každá aj po vyše 6000 tiel padlých vojakov.

Zorin v tejto súvislosti uviedol, že Rusko je pripravené všetky tieto dohody dodržať a padlých vojakov Ukrajine odovzdať - či už vlakmi alebo cestnou dopravou. Dodal, že „ide o humanitárnu akciu“. Rusko však podľa jeho slov stále čaká na reakciu Kyjeva, no má indície, že k takejto výmene tiel dôjde až na budúci týždeň.

Rusko už v sobotu obvinilo Ukrajinu z toho, že neočakávane na neurčito odložila plánovanú výmenu ako zmienených tiel padlých vojakov, tak aj stoviek vojnových zajatcov. Kyjev to vzápätí poprel s tým, že pre výmenu dosiaľ nebol pevne stanovený termín a Moskvu v súvislosti s týmito tvrdeniami obvinil z hrania „špinavých hier“. Zároveň však dodal, že výmena by mohla prebehnúť „v najbližších dňoch“. (TASR)

Informovala o tom agentúra AFP.

Ukrajinská armáda vo svojej rannej zvodke spresnila, že Rusko zaútočilo na Ukrajinu 49 útočnými dronmi, pričom hlavnými cieľmi boli Charkovská a Donecká oblasť.

Vo vyhlásení sa uvádza, že 40 z týchto dronov bolo zneškodnených – 22 bolo zostrelených a ďalších 18 sa „stratilo bez negatívnych následkov“.

Agentúra AFP doplnila, že ruské drony, delostrelectvo a raketové systémy zasiahli aj priemyselnú Dnepropetrovskú oblasť, odkiaľ hlásili jednu obeť a škody na civilnej infraštruktúre.

V noci na nedeľu podnikla útoky aj ukrajinská armáda, ktorá dronmi opäť cielila na chemickú továreň Azot v Tulskej oblasti Ruska. Podľa dostupných informácií utrpeli zranenia dve osoby a v areáli vypukol požiar, ktorý sa medzičasom podarilo uhasiť.

Továreň Azot bola cieľom dronového útoku aj koncom mája. V tomto kombináte sa vyrábajú látky ako dusičnan amónny používaný na výrobu výbušnín, metanol - súčasť raketového paliva - a argónový plyn, ktorý sa využíva v metalurgii.

Celkovo ruské systémy protivzdušnej obrany v noci na nedeľu zachytili a zničili 61 ukrajinských dronov, ktoré smerovali k cieľom v Belgorodskej, Brianskej, Kalužskej, Kurskej, Oriolskej, Tulskej a Moskovskej oblasti, ako aj na anektovaný Krymský polostrov. (TASR)

S určitým postupným zvyšovaním výdavkov je však v súčasnej situácii potrebné rátať.

Na nedeľnej tlačovej konferencii premiér zdôraznil zároveň, že časť výdavkov na obranu musí mať možnosť duálneho využitia, teda aj na infraštruktúru, ktorá môže slúžiť civilnému obyvateľstvu. „Ak príde k rozumnému návrhu a bude splnená podmienka možnosti duálneho využitia (...). Ale, ak si niekto myslí, že ak teraz dávame dve percentá, a budú rok päť percent, nech na to zabudne,“ vyhlásil. „Skokovitý nárast je nemožný,“ zdôraznil.

Mieni, že prezident Peter Pellegrini by mal v tejto otázke opätovne zvolať okrúhly stôl so zastúpením všetkých relevantných politických strán. „Toto je otázka a rozhodnutie, ktoré bude ďaleko presahovať súčasné volebné obdobie,“ argumentoval premiér.

Návrh na zvýšenie výdavkov na obranu v rámci NATO podľa premiéra vychádza zo súčasnej napätej atmosféry i tenziou medzi Európou a USA, najmä v súvislosti s apelom Spojených štátov, aby Európa zvýšila svoje príspevky v Severoatlantickej aliancii. (TASR)

Zdôraznil však, že ide hlavne o politický dokument.

Podľa jeho slov sa oň bude môcť oprieť pri sankciách, ktoré by poškodzovali Slovensko. Medzi také sankcie považuje zákaz dovozu jadrového paliva z Ruska. Za také sankcie nezahlasuje.