Ozbrojené sily získali od Rusov späť územia veľké ako Dánsko

Zranili najmenej tucet ľudí. Informovali o tom úrady.

„Ruskí teroristi zasiahli rozsiahly útok na železničnú infraštruktúru Lozova,“ uviedla spoločnosť Ukrajinské železnice na sociálnej sieti.

Nočné útoky na Lozov vo východnej Charkovskej oblasti zdeformovali osobný vlak. V Lozovej boli zabití dvaja ľudia, uviedol na sociálnej sieti guvernér Charkova Oleg Synegubov. Medzi nimi bol aj služobne činný mechanik jednej z jednotiek.

Prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že Rusko vypustilo na mesto viac ako 25 iránskych dronov Shahed, ktoré zasiahli civilnú infraštruktúru. Ukrajinské letectvo uviedlo, že počas paľby odpálilo 46 útočných dronov a jednu balistickú strelu. (SITA)

Rozhodnutie súdu tak zvyšuje šance pre RBI na odchod z ruského trhu. Banka uviedla, že na tom pracuje viac než tri roky. Avšak nájsť vhodného kupca, na ktorého nie sú uvalené sankcie západných krajín, predstavuje pre banku naďalej výzvu.

Navyše, RBI čelí aj ďalším prekážkam, súčasťou ktorých je aj nevyhnutný súhlas ruského prezidenta s akoukoľvek dohodou na predaj aktív zahraničných firiem v Rusku.

„Verdikt súdu odstraňuje iba jednu z prekážok na predaj ruskej divízie. Ďalšie ešte zostávajú,“ uviedla RBI v reakcii na otázky Reuters. „Pracovali sme na predaji počas platnosti predbežného opatrenia a budeme v tom pokračovať aj po jeho zrušení,“ dodala banka.

Rozhodnutie súdu zrušilo opatrenie zo septembra 2024, keď vtedajší súdny verdikt zmrazil akcie ruskej dcéry RBI. Bolo to najväčšie zmrazenie aktív západnej banky v Rusku.

Zmrazenie súviselo so žalobou ruskej investičnej spoločnosti Rasperia po krachu dohody, v rámci ktorej chcela RBI kúpiť podiel Rasperie v stavebnej skupine Strabag. Súd následne nariadil RBI zaplatiť Rasperii kompenzácie vo výške 2 miliardy eur.

Anastasia Taradankinová z ruskej právnickej spoločnosti Delcredere, ktorá zastupovala ruskú divíziu RBI, potvrdila, že súd zrušil zmrazenie aktív divízie. „Urobili sme preto všetko a podarilo sa nám predbežné opatrenie zvrátiť,“ uviedla. (TASR)

„Dnes sme zosúladili naše pozície. Vymenili sme si hodnotenia situácie: Rusi zintenzívnili brutalitu svojich útokov. Prezident Trump je plne informovaný o ruských útokoch na Kyjev a iné mestá a obce,“ uviedol Zelenskyj a Trumpovi poďakoval za úsilie, ktoré vyvíja smerom k spravodlivému a trvajúcemu mieru na Ukrajine.

Rusko obvinil, že vojnu proti Ukrajine preťahuje.

Trump začiatkom minulého týždňa zopakoval, že je nespokojný s konaním ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý podľa neho chce, aby vojna na Ukrajine pokračovala. Skrátil preto 50-dňovú lehotu, ktorú mu dal na ukončenie vojny.

Nový termín uplynie už vo štvrtok 8. augusta a v prípade jeho nedodržania Spojené štáty podľa Trumpa uvalia 100-percentné clá na obchodných partnerov Moskvy.

„Samozrejme, hovorili sme o sankciách proti Rusku. Jeho ekonomika naďalej klesá, a preto je Moskva taká pozorná k tejto perspektíve a odhodlaniu prezidenta Trumpa. To môže veľa zmeniť,“ uviedla ukrajinská hlava štátu.

Zelenskyj s Trumpom podľa svojich slov diskutoval aj o iniciatíve PURL (Zoznam prioritných požiadaviek Ukrajiny) s cieľom dodať Kyjevu zbrane vyrobené v USA. Záväzok zaplatiť zbrane pre Ukrajinu dosiaľ oznámili štyri krajiny - Holandsko, Švédsko, Nórsko a Dánsko. Podľa Zelenského prisľúbili viac než jednu miliardu dolárov.

Témou telefonického rozhovoru bola aj spoluprácu medzi Ukrajinou a USA v oblasti obrany. Ukrajinská strana podľa Zelenského už pripravila „návrh dohody o bezpilotných lietadlách“, je pripravená o nej podrobne rokovať a uzavrieť ju.

„Mohla by to byť jedna z najsilnejších dohôd,“ dodal ukrajinský prezident. (TASR)

Oznámila to v utorok vláda v Osle.

Iniciatívu PURL (Zoznam prioritných požiadaviek Ukrajiny) oznámil v júli americký prezident Donald Trump. V jej rámci Spojené štáty povolia predaj amerických zbraní európskym krajinám NATO, ktoré ich následne dodajú Ukrajine.

Balík predstavený trojicou severských krajín zahŕňa rakety Patriot a ďalšie vybavenie protivzdušnej obrany. Švédsko podľa podpredsedníčky vlády Ebby Buschovej poskytne 237 miliónov eur.

„Pokračujúce dodávky tohto druhu amerického obranného materiálu, ktorý Európa nedokáže dodávať v dostatočnom množstve, sú rozhodujúce pre obrannú schopnosť Ukrajiny,“ povedala v utorok Buschová novinárom.

Švédsky minister obrany Pal Jonson na tlačovej konferencii povedal, že finančné prostriedky bude použité na dodávky zbraní na Ukrajinu už v septembri.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte v mene aliancie vyjadril vďaku Švédsku, Nórsku a Dánsku za rýchlu reakciu pri financovaní balíka. NATO uviedlo, že bude koordinovať iniciatívu PURL, ktorú okrem európskych členov NATO financuje aj Kanada a ktorá bude rozdelená do balíkov v hodnote približne 500 miliónov dolárov.

Holandsko v pondelok oznámilo ako prvá krajina NATO svoju účasť v PURL v hodnote 500 miliónov eur na americké systémy protivzdušnej obrany.

„Tieto zbrane sú veľmi potrebné. Ukrajina stále bojuje každý deň, aby sa ubránila ruskej agresii, ako sú napríklad rozsiahle útoky dronmi. Ukrajina tým bojuje aj za slobodu a bezpečnosť v Európe,“ napísal holandský premiér Dick Schoof na sieti X. (TASR)

Ruský prezident Vladimir Putin sa pravdepodobne nepodvolí ultimátu šéfa Bieleho domu Donalda Trumpa a naďalej sa bude usilovať o úplné obsadenie štyroch anektovaných ukrajinských oblastí.

Putin podľa zdrojov agentúry Reuters blízkych Kremľu nepredpokladá, že ďalšie ekonomické sankcie zo strany Spojených štátov budú mať veľký vplyv.

Putin je tiež presvedčený, že Rusko má aktuálne na bojisku navrch.

Trump začiatkom minulého týždňa zopakoval, že je nespokojný s konaním Putina, ktorý podľa neho chce, aby vojna na Ukrajine pokračovala. Skrátil preto svoju 50-dňovú lehotu, ktorú mu dal na ukončenie vojny.

Stanovený termín uplynie už vo štvrtok 8. augusta. V prípade jeho nedodržania Spojené štáty podľa Trumpa uvalia 100-percentné clá na obchodných partnerov Moskvy.

Ruský líder podľa zdrojov Reuters nechce nahnevať Trumpa a uvedomuje si, že tým možno premrhá šancu na zlepšenie vzťahov s Washingtonom a Západom, ale jeho vojnové ciele majú prednosť. Putinovým cieľom je úplne obsadiť Doneckú, Luhanskú, Chersonskú a Záporožskú oblasť, ktoré Moskva v roku 2022 anektovala, hoci územie troch z nich plne nekontroluje. Mierové rokovania Putin pripúšťa až po ich úplnom obsadení, uviedol jeden zdroj.

Ruský prezident podľa zdroja stále dúfa, že s Washingtonom bude môcť udržiavať dobré vzťahy a obchodovať so Západom. Vzhľadom na súčasný postup na bojisku sa však Putin domnieva, že čas na ukončenie vojny nenastal a tento krok by nepochopili občania v Rusku ani armáda.

Druhý zdroj tiež uviedol, že Putin si cení vzťahy s Trumpom a nechce si ho pohnevať. „Má však priority. Putin si nemôže dovoliť ukončiť vojnu len preto, že to chce Trump,“ vysvetlil.

Súčasné rokovania, v rámci ktorých sa ruskí a ukrajinskí vyjednávači od mája stretli trikrát v tureckom Istanbule, boli pokusom Moskvy presvedčiť Trumpa, že Putin neodmieta mier, uviedol prvý zdroj. Stretnutia podľa neho neboli hĺbkové a slúžili iba ako platforma na diskusie o humanitárnych otázkach.

Rusko oficiálne tvrdí, že v rokovaniach sa snaží dohodnúť na dlhodobom mieri. Prízvukuje však, že proces je komplikovaný, keďže postoje oboch strán sú veľmi vzdialené.

Medzi požiadavky Moskvy patrí úplné stiahnutie sa Ukrajiny zo štyroch anektovaných regiónov, vyhlásenie neutrality a obmedzenie veľkosti ukrajinskej armády. Všetky požiadavky Kyjev jednoznačne odmietol, pripomína Reuters. (TASR)