Pobaltské krajiny, Poľsko a Fínsko by spoločne mohli zakázať vstup ruským turistom

Zopakoval, že je potrebné zvýšiť dynamiku rozhovorov, ktoré sa naposledy konali začiatkom júna. Súčasne vyzval aj na osobné stretnutie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, informuje agentúra AFP.

Tento rok sa dosiaľ uskutočnili dve kolá rusko-ukrajinských mierových rokovaní v Istanbule. Rozhovory neviedli k posunu k ukončeniu vojny. Strany sa však dohodli na rozsiahlej výmene vojnových zajatcov a padlých vojakov. Tieto výmeny sa uskutočnili postupne v júni.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ukrajinská aktivistka: Rusi útočia aj pri hraniciach NATO a vidia len slabú reakciu Čítajte 

Zelenskyj už v piatok vyhlásil, že rokovania s Ruskom potrebujú väčšiu dynamiku. V tejto súvislosti požiadal nového tajomníka Rady národnej bezpečnosti a obrany Rustema Umerova, aby rozhovory zintenzívnil.

„Umerov (ma) tiež informoval, že navrhol ďalšie stretnutie s ruskou stranou na budúci týždeň,“ povedal Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom videopríhovore.

„Je potrebné zintenzívniť rokovania,“ dodal s tým, že na zabezpečenie „skutočného - trvalého - mieru“ - je nutné stretnutie na úrovni lídrov.

Moskva na návrh nového kola rokovaní bezprostredne nereagovala, ale už v piatok Zelenského výroky o potrebe zvýšiť dynamiku mierových rozhovorov privítala ako pozitívny signál.

„Úplne s tým súhlasíme. Aj my sa zasadzujeme za to, aby sa proces rokovaní urýchlil,“ povedal vtedy hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Nemenovaný zdroj ruskej agentúry TASS medzičasom v sobotu uviedol, že znepriatelené strany sa na termíne tretieho stretnutia delegácií ešte nedohodli. "Zatiaľ nebol stanovený žiadny dátum, ale bude," povedal.

Americký prezident Donald Trump dal v posledných týždňoch viackrát najavo svoju nespokojnosť z prístupu Moskvy, pričom pohrozil uvalením sekundárnych sankcií v podobe stopercentných ciel na jej obchodných partnerov, ak do 50 dní vojnu proti Ukrajine neukončí.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Trump dokonal obrat: Putin ho hnevá, zbrane pre Ukrajinu bude dodávať NATO Čítajte 

Rusko v reakcii odmietlo Trumpove „ultimáta“ ako „neprijateľné“ a vyzvalo na pokračovanie rokovaní s cieľom urovnať konflikt, ktorý vyvolalo inváziou na Ukrajinu vo februári 2022. Moskva tvrdí, že preferuje diplomatický spôsob ukončenia vojny, pričom trvá na tom, že invázia bude pokračovať, kým nedosiahne svoje ciele.

„Ak sa nám nepodarí dosiahnuť naše ciele prostredníctvom diplomacie, špeciálna vojenská operácia bude pokračovať... Toto je neochvejný postoj. Chceli by sme, aby ho Washington a celé NATO brali s maximálnou vážnosťou,“ uviedol ešte v utorok námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov. (TASR)

Tanky M1A1 Abrams sú podľa ukrajinského ministra obrany Šmyhaľa súčasťou balíka pomoci od Austrálie vo výške 245 miliónov dolárov.

„Väčšina zo 49 tankov je už v službe ukrajinských ozbrojených síl. Posledná várka bude dodaná v nasledujúcich mesiacoch,“ napísal Šmyhal na sieti Telegram.

Austrália tieto tanky prisľúbila Ukrajine v polovici vlaňajšieho októbra; čakalo sa, kým ich začiatkom tohto roka vyradí z vlastnej prevádzky. Niektoré médiá ale informovali, že dodávka sa oneskorila v dôsledku počiatočného odporu zo strany USA, napísal magazín Newsweek.

Okrem toho Canberra podľa denníka The Guardian plánuje v auguste vyslať do Európy aj lietadlo včasnej výstrahy Wedgetail s cieľom chrániť koridory, cez ktoré sa na Ukrajinu dodáva pomoc.

Ukrajina, ktorá sa od februára 2022 bráni invázii Ruska, sa do veľkej miery pri odrážaní útokov spolieha na vojenskú pomoc od západných spojencov. Austrália od začiatku vojny vyčlenila na pomoc Ukrajine viac ako 1,5 miliardy dolárov.

„Austrália stojí bok po boku s Ukrajinou,“ povedal ešte v piatok austrálsky minister obranného priemyslu Pat Conroy. Dodávka tankov M1A1 Abrams prišla v čase, keď Canberra rokuje o nezáväznom bezpečnostnom pakte s Kyjevom. Podobné dohody majú s Ukrajinou viac než dve desiatky krajín, uviedol The Guardian. (TASR)

Fórum sa malo konať od 11. do 14. augusta neďaleko Moskvy, potvrdili v sobotu organizátori, na ktorých sa odvolala agentúra TASS. Podľa nich bolo podujatie odložené na neskorší, bližšie nespresnený termín.

Fórum Armáda je najväčším a zároveň najprestížnejším podujatím svojho druhu v Rusku, ktoré na ňom zvyčajne prezentuje svoje najnovšie zbrane a vojenské inovácie. Od roku 2015 sa každoročne koná v kongresovom a výstavnom centre Patriot v meste Kubinka v Moskovskej oblasti.

Podľa oficiálnej webovej stránky sa na tohtoročnom podujatí očakávalo viac ako 1500 účastníkov a vystavených malo byť viac ako 28.000 položiek, napríklad dronov. V roku 2024 boli pozvané delegácie z viac ako 100 krajín. (TASR)

Dvaja ľudia zahynuli po tom, čo ruská raketa zasiahla Dnepropetrovskú oblasť v strednej časti Ukrajiny, dôležité priemyselné centrum, do ktorého nedávno vstúpili ruské jednotky.

Podľa oblastného gubernátora Serhija Lysaka útok zničil „ambulanciu, školu a kultúrnu inštitúciu“ v obci Vasylkivska a poškodil aj niekoľko súkromných domov a áut.

Podľa britského denníka The Guardian spustilo Rusko v sobotu nadránom svoj doposiaľ najrozsiahlejší útok na východoukrajinské mesto Pavlovhrad v Dnepropetrovskej oblasti. Dovedna šesťhodinové bombardovanie bolo najhoršie v histórii tohto mesta, napísal denník.

Pri nočnom dronovom útoku na ukrajinské prístavné mesto Odesa prišla o život najmenej jedna osoba a šesť ďalších utrpelo zranenia.

Ruská armáda zasa uviedla, že v sobotu zachytila šesť leteckých bômb a 349 dronov. (TASR)

Záchranné operácie podľa neho prebiehajú v Doneckej, Kirovohradskej, Dnepropetrovskej, Sumskej, Chersonskej, Volyňskej, Záporožskej, Mykolajivskej, Odeskej a Žytomyrskej oblasti.

V Sumách bola poškodená kritická infraštruktúra, pričom niekoľko tisíc rodín zostalo bez elektriny. Šostka bola zasiahnutá kombinovanými údermi. V Odese bol poškodený bytový dom - šesť ľudí utrpelo zranenia, vrátane dieťaťa. Žiaľ, jedna osoba zomrela," informoval Zelenskyj.

Rakety a drony zasiahli aj Pavlohrad, pričom poškodili obytný dom a životne dôležitú infraštruktúru. "Všetky príslušné zložky sú teraz na mieste, kdekoľvek je to potrebné, a pomáhajú ľuďom po útoku," uviedol prezident.

Zelenskyj sa zároveň poďakoval všetkým lídrom, ktorí "chápu, aké dôležité je urýchlene implementovať naše dohody".

"Spoločná výroba zbraní, investície do výroby dronov na Ukrajine, zabezpečenie systémov protivzdušnej obrany a rakiet pre ne a schopnosť ich vyrábať tu na Ukrajine - to všetko zachraňuje životy a Ukrajina to práve teraz potrebuje," dodal Zelenskyj.

Útoky podľa BBC odrážali aj ruské systémy protivzdušnej obrany, ktoré zachytili 87 bezpilotných lietadiel. Päť dronov bolo zostrelených nad Moskovskou oblasťou, dva z toho priamo nad ruskou metropolou.

Útoky v spomínanej oblasti poškodili vedenie vysokého napätia a prinútili úrady dočasne obmedziť lety na hlavnom moskovskom letisku Šeremetievo. Lety boli v piatok večer nakrátko pozastavené aj na letisku Domodevovo.

V Rostovskej oblasti zasa úlomky dronov spadli na železničnú trať, v dôsledku čoho bola vlaková doprava dočasne prerušená až do ich odstránenia. Týkalo sa to približne 50 regionálnych a prímestských spojov. (TASR, ČTK)

Generál Alexus Grynkewich, vrchný veliteľ spojeneckých síl Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) v Európe, to uviedol na stretnutí s predstaviteľmi armády a obranného priemyslu v nemeckom Wiesbadene, píše denník Bild.

Podľa Grynkewicha existuje reálne riziko koordinovanej agresie zo strany Číny a Ruska, ktorá by mohla viesť k súčasnému útoku na Taiwan a krajiny NATO.

„Diktátori Číny a Ruska, Si Ťin-pching a Vladimir Putin, sa už pripravujú na koordinovaný útok, ktorý by mohol vyvolať globálny konflikt,“ varoval generál.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Taiwan pri vojenskom cvičení ukázal aj zbrane z USA. Samé nebudú proti Číne stačiť, vravia odborníci Čítajte 

Grynkewich zdôraznil, že konflikt by sa mohol začať útokom Číny na Taiwan, pričom Rusko ako satelit Číny by svoje kroky koordinovalo s Pekingom.

„Čína a Rusko sa pripravujú na simultánny úder na Taiwan a Európu. Budeme potrebovať každé zariadenie, všetku dostupnú techniku a každý náboj, aby sme boli pripravení,“ povedal.

Podľa Bildu narastá v nemeckej vláde znepokojenie, že Rusko by mohlo už v roku 2027 zaútočiť na niektorú z menších krajín NATO.

Skoro ráno o tom na telegrame informoval starosta prístavného mesta pri Čiernom mori. Najmenej jedna viacpodlažná obytná budova podľa neho po útoku skončila v plameňoch.

Podľa serveru Ukrajinská pravda ukrajinské letectvo v noci informovalo o ruských raketách smerujúcich nad Dnepropetrovskú a Charkovskú oblasť, ďalšie sa pohybovali nad Poltavskou, Čerkasskou, Žitomyrskou aj Kyjevskou oblasťou.

Poplach bol v noci podľa webu vyhlásený aspoň na istý čas vo všetkých ukrajinských regiónoch, o škodách či zostreloch rakiet a dronov sa ukrajinská obrana zatiaľ nezmienila. Do vzduchu ale kvôli útoku, ktorý Ukrajinská pravda opísala ako "rozsiahly", svoje stíhačky poslalo susedné Poľsko.

Starosta Odesy Hennadij Truchanov uviedol, že na mesto smerovalo najmenej 20 dronov. Odesa je častým terčom ruských útokov, pripomína agentúra Reuters.

"V dôsledku útokov bola poškodená civilná infraštruktúra," napísal Truchanov. Vznietil sa výškový bytový dom a ľudí z miesta vyslobodzujú záchranári, dodal starosta.

Neskôr Truchanov uviedol, že v súvislosti s útokom bolo potvrdené jedno úmrtie. Informácie o zranených sa spresňujú.

Podľa agentúry Unian bol letecký poplach vyhlásený v piatok približne o 22:40. Neskôr monitorovacie kanály informovali, že na aglomeráciu smerujú dve skupiny dronov Šahíd, jedna od Čierneho mora.

Miestni obyvatelia na sociálnych sieťach informovali, že v meste zúria požiare, sú poškodené obytné budovy a je cítiť silný zápach horenia.

Masívny útok oznámil tiež šéf oblastnej správy Dnepropetrovkej oblasti Serhij Lysak, podľa ktorého to bola "pekelná noc a ráno" pre mesto Pavlohrad.

"Výbuch za výbuchom, ruskí teroristi použili rakety aj bezpilotné stroje," uviedol. V dôsledku útoku bola podľa neho zničená hasičská stanica, priemyselný podnik a niekoľkoposchodový obytný dom.

Dronmi útočila aj brániaca sa Ukrajina na Rusko. Podľa serveru Kyiv Independent už tretiu noc po sebe hlásila dronové útoky ruská metropola Moskva. Ruská protivzdušná obrana počas menej ako dvoch hodín zostrelila 13 dronov letiacich na Moskvu, uviedol nadránom starosta ruského hlavného mesta Sergej Sobjanin. Informácie o prípadných obetiach alebo škodách nezverejnil.

Podľa ruských telegramových kanálov očití svedkovia uviedli, že niektoré drony boli zostrelené blízko Zelenogradu, satelitného mesta vzdialeného zhruba 37 kilometrov severozápadne od centra Moskvy. (ČTK)