Rusko zrejme presunie časť jednotiek zo severu Donbasu na juh Ukrajiny

Návrat Donalda Trumpa do Bieleho domu je plánovaný na zhruba sedem hodín po začiatku stretnutia, ktoré sa uskutoční na vojenskej základni Elmendorf-Richardson v Anchorage na Aljaške.

Rokovanie prezidentov má podľa Američanov začať o 11.00 h miestneho času (o 21.00 h SELČ), pričom obaja štátnici budú mať tlmočníkov.

Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová oznámila, že po stretnutí Trumpa s Putinom je plánovaný "bilaterálny obed" a tlačová konferencia. "Čo sa stane po rokovaní, je na prezidentovi Trumpovi, a to je jeden z dôvodov, prečo tam letí," povedala hovorkyňa stanici Fox News.

Putinov poradca Jurij Ušakov uviedol, že ruská a americká delegácia bude mať každých päť členov a expertov. Na ruskej strane budú okrem Ušakova ministri zahraničia, obrany a financií Sergej Lavrov, Andrej Belousov a Anton Siluanov a tiež Putinov vyjednávač Kirill Dmitrijev.

Zloženie americkej delegácie Leavittová bezprostredne nespresnila, podľa serveru The Guardian budú Trumpa sprevádzať okrem iného minister zahraničia Marco Rubio, minister obrany Pete Hegseth a splnomocnenec Steve Witkoff.

Na úvod rokovaní Trump a Putin povedia "niekoľko slov" pred novinármi a po summite usporiadajú spoločnú konferenciu, uviedol Ušakov. Trump ale poznamenal, že v prípade neúspešnej schôdzky sa vyjadrí na samostatnej tlačovej konferencii.

Chystaný odlet amerického prezidenta z Anchorage späť do Washingtonu je podľa Bieleho domu plánovaný na sobotu 03: 45 SELČ. Ihneď po rokovaniach podľa Ušakova odletí tiež ruská delegácia. (ČTK)

Americká spravodajská televízia CNN vyslovila obavu, že Donald Trump sa Vladimirom Putinom nechá zosmiešniť.

The New York Times poukazuje na to, že Rusko a Ukrajina sa zhodujú v jednom: "Trumpov samit je veľkým víťazstvom pre Putina".

Rozhovory na Aljaške vymania ruského prezidenta z diplomatickej izolácie Západu a ukrajinskí a európski lídri sa obávajú, že dostane výrazný priestor na ovplyvnenie amerického prezidenta, ktorý nastavil latku "extrémne nízko", upozorňuje The New York Times.

Pred Aljaškou sa s Putinom počas terajšej vojny stretli iba dvaja západní lídri – "premiéri malého Slovenska a Maďarska", podotýka denník NYT.

"Najhorším scenárom pre Ukrajinu a všeobecnejšie je, že Putin dá ponuku, ktorá je prijateľná pre Spojené štáty, ale ktorú Zelenskyj nedokáže akceptovať," cituje NYT politológa a experta na Ukrajinu Samuela Charapa.

Podľa neho by to Trumpa mohlo vrátiť k otvorene nepriateľskému postoju, ktorý voči Ukrajine zaujal vo februári pri Zelenského návšteve v Bielom dome.

Spravodajská televízia CNN sa obáva, že Putin by na stretnutí opäť mohol z Trumpa urobiť hlupáka. Uplynulých šesť mesiacov pritom ukázalo, že Putin si mier zjavne neželal. "Je možné, že Trump má dobrý dôvod sa domnievať, že Putin je pripravený konať; ale nie sme zasvätení do zákulisných machinácií a stále nevieme, čo presne túto schôdzku vyvolalo," pripúšťa CNN.

"Potencionálne môže nastať epochálny okamih, no aj ten sa môže v nasledujúcich dňoch premeniť na premárnenú príležitosť, "píše talianska La Stampa s tým, že zo samitu zostane len fotografia.

Londýnsky denník The Times napísal, že Trump by mal voči Putinovi zaujať silnú pozíciu. Zdôraznil, že šéf Kremľa je bývalý agent KGB, "ktorého rokovacia stratégia bude nepochybne presne vypočítaná a zrežírovaná".

"Ak Putin nepreukáže hodnoverný záväzok k mieru, musí Trump rozhodne reagovať všetkými dostupnými opatreniami – od sprísnenia sankcií proti Rusku až po rýchle zvýšenie dodávok zbraní a finančných zdrojov pre Ukrajinu. Kremeľ opovrhuje slabosťou, ale Trump je pred stretnutím s ruským prezidentom v silnej pozícii. Je načase, aby to predviedol,“napísali The Times.

Nemecký diplomat a niekdajší poradca bývalej kancelárky Angely Merkelovej v rozhovore s portálom t-online ostro kritizoval generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho, ktorý v interview s americkou televíziou ABC pripustil, že súčasťou dojednania prímeria by mohlo byť aj podstúpenie niektorých území Ukrajiny, hoci len "de facto", a nie ". de jure".

"Žasol som, že sa tak skoro vychádza Rusku v ústrety a že zo všetkých ľudí toto presadzuje práve generálny tajomník NATO. Cieľom Marka Rutteho je zapojiť Ameriku, čo je nepochybne dôležité. Napriek tomu priblížiť sa takto Kremľu v takej kritickej otázke, ešte pred začiatkom rokovaní, je pre mňa nepochopiteľné. Vladimir Putin si bude mädliť ruky," povedal Christoph Heusgen. (ČTK)

Uviedla to v piatok ukrajinská armáda, informuje spravodajský web Kyiv Independent.

Podľa ukrajinského Centra pre strategickú komunikáciu útoky stáli Kremeľ približne 74,1 miliardy dolárov (zhruba 63,45 miliardy eur). Najčastejšími cieľmi boli ropné rafinérie (42 percent), nasledovali sklady (37 percent), ropné čerpacie stanice (10 percent), terminály a prístavy (sedem percent) a ostatné zariadenia (štyri percentá).

Najnovšie útoky ukrajinská armáda podnikla vo štvrtok na ruský prístav Oľa v Astrachánskej oblasti a na rafinériu v meste Volgograd.

Prístav je kľúčovým logistickým uzlom pre dodávky iránskeho vojenského materiálu do Ruska, informoval ukrajinský generálny štáb.

Podľa dostupných údajov rafinéria ročne spracúva viac ako 15 miliónov ton ropy, čo predstavuje 5,6 percenta rafinérskej kapacity Ruska.

V noci na piatok po útoku ukrajinského dronu na ropnú rafinériu v Samarskej oblasti v zariadení vypukol požiar. (SITA)

Robert Fico na tlačovej konferencii povedal, že si želá dosiahnutie takej dohody, ktorá sa v budúcnosti nebude porušovať.

„Pre nás ako pre vládu, ktorá je mierovo orientovaná, je najpodstatnejšie to, aby piatkové stretnutie na území Spojených štátov dospelo predovšetkým k tomuto záveru. Potom máme druhé želanie, a tým je, aby prípadná dohoda o prímerí a mieri nebola narušená,“ povedal Robert Fico.

Fico naznačil, že samit môže priniesť aj iné výsledky. „Pokiaľ budeme poznať ďalšie výsledky tohto rokovania, tak sa k nim budeme v priebehu dnešného dňa spoločne vyjadrovať,“ avizoval. (SME, TASR)

Ivan Korčok na tlačovej konferencii zadefinoval päť hlavných bodov, ktoré sú dôležité pre záujmy a bezpečnosť Slovenska aj Európy.

Exminister zahraničia a člen progresívneho Slovenska dúfa, že najdôležitejšie má byť dohodnúť prímerie, aby Rusko prestalo útočiť na civilné ciele. Prímerie by malo byť základom pre budúcu mierovú dohodu. Podstatou bezpečnostných záruk má byť suverenita Ukrajiny, aby Rusko už prestalo snívať o tom, že bude rozhodovať za iné štáty.

Korčok zároveň kritizoval ministra zahraničia Blanára za pasivitu v týchto témach a vyčítal mu, že sa nezastal Slovákov v Srbsku.

Obaja lídri do najväčšieho aljašského mesta dorazia neskôr. V predvečer rokovania šéfa Bieleho domu so šéfom Kremľa o konflikte na Ukrajine sa v Anchorage, kde sa summit uskutoční, zišlo niekoľko stoviek ľudí vyjadrujúcich podporu Ukrajine, informoval ruskojazyčný server BBC.

Ukrajina, ktorá sa tri a pol roka bráni ruskej agresii, na dnešné rokovanie pozvánku nedostala.

Na Aljašku podľa serveru The Independent dorazil šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov alebo ruský veľvyslanec v Spojených štátoch Alexander Darčijev.

Pri príchode do hotela mal Lavrov na sebe pod čiernou prešívanou vestou šedivú mikinu s nápisom ZSSR, teda Zväz sovietskych socialistických republík.

„Dúfame, že budeme pokračovať s USA v užitočnom rozhovore. Máme argumenty, jasný a zrozumiteľný postoj. Vyjadrime ho. Počas návštev špeciálneho vyslanca amerického prezidenta Steva Witkoffa sa už veľa urobilo," citoval Lavrova ruský rezort zahraničia. 

Vo štvrtok na medzinárodnom letisku v Anchorage pristál ruský Iljušin Il-96 určený v Rusku pre prepravu najdôležitejších ľudí.

Z Moskvy podľa webu určenému fanúšikom letectva letel arktickou trasou a pre prelet nad americkým územím potreboval zvláštne povolenie, pretože lietadlá registrované v Rusku do amerického vzdušného priestoru kvôli platným protiruským reštrikciám nesmú.

Očakáva sa, že samotný Putin nepristane na medzinárodnom letisku, ale priamo v dejisku summitu na vojenskej základni Elmendorf-Richardson.

Šéf Kremľa cestou na Aljašku urobil zastávku v Magadane na ruskom Ďalekom východe, ktorý od Anchorage delí ešte 3 200 kilometrov. Jeho hovorca Dmitrij Peskov predtým novinárom povedal, že tam navštívi jeden z miestnych podnikov alebo športový komplex.

Pred stretnutím Trumpa s Putinom sa v Anchorage vo štvrtok konala pokojná demonštrácia, ktorej účastníci vyslovovali podporu Ukrajine. Jeden z demonštrantov prišiel s ceduľou s nápisom varujúcim pred postúpením ukrajinského územia Rusku.

"Odovzdať Ukrajinu Putinovi je ako odovzdať Československo Hitlerovi," vyhlásil.

Stálo na ceduli odkazujúcej na mníchovskú konferenciu zo septembra 1938, na ktorej sa zástupcovia západoeurópskych mocností s nacistickým diktátorom Adolfom Hitlerom bez účasti československých predstaviteľov dohodli, že pohraničné časti Československa obývané prevažne Nemcami získa Nemecko.

Iný demonštrant mal transparent s nápisom, že "z okna vidí fašistov", za ktorých podľa niektorých komentárov považuje Putina aj Trumpa.

Ľudia mávali ukrajinskými vlajkami a niektorí prišli tiež s vlajkami americkými a odkazovali Putinovi, aby dal ruky preč od Aljašky, ktorú Spojené štáty od Ruska kúpili v 19. storočí.

Na lodi mala byť podľa Kyjeva munícia z Iránu a komponenty pre bezpilotné lietadlá.

Tento prístav podľa ukrajinskej armády využíva Rusko ako dôležitý logistický bod pre dodávky z Iránu.

Ukrajinské drony tiež v noci zaútočili na rafinériu v Syzrani ležiacu na Volge na juhovýchode európskej časti Ruska, informovali rôzne telegramové kanály.

Ľudia v Syzrani v noci podľa ruskojazyčného serveru BBC informovali, že na tamojšiu rafinériu zaútočili drony, ozvala sa tam séria výbuchov a na mieste začalo horieť.

Tieto správy potvrdil gubernátor Samarskej oblasti, v ktorej Syzraň leží. Podľa gubernátora Vjačeslava Fedoriščeva región čelil "masívnemu útoku bezpilotných lietadiel". Na svojom telegramovom účte uviedol, že protivzdušná obrana ich podľa predbežných informácií 13 zostrelila.

Nad regiónom bol uzavretý vzdušný priestor a prevádzku prerušilo letisko v Samare, uvádza BBC. V Syzrani bolo "z bezpečnostných dôvodov" dočasne obmedzené fungovanie mobilného internetu, uviedol gubernátor.

Na syzraňskú rafinériu drony útočili už tento rok vo februári a marci.

Podľa ruského ministerstva obrany protivzdušná obrana za uplynulú noc na zneškodnila 53 ukrajinských dronov.

Rusko na nočné útoky na Ukrajinu použilo dve balistické rakety a 94 dronov. (SME, ČTK)