Rakúsky kancelár sa na stretnutí s Orbánom zastal maďarského postoja k ruskej invázii.

Nákup má byť v hodnote najmenej 50 miliónov dolárov. Uvádza sa to v oficiálnom obežníku, na ktorý sa odvolala stanica Sky News. Kongres musí byť informovaný 30 dní pred schválením takéhoto predaja zbraní.

V internej správe označenej EC-859, ktorú poslal vysokopostavený úradník ministerstva zahraničných vecí senátnemu výboru pre zahraničné vzťahy, sa nepíše, aké zbrane USA predajú Ukrajine.

Bolo by to však po prvýkrát, čo by Trump povolil predaj zbraní Kyjevu, odkedy pred viac než 100 dňami nastúpil na svoje druhé funkčné obdobie.

Dokument v súlade so zákonom informuje amerických zákonodarcov o navrhovanej licencii na vývoz „obranných výrobkov vrátane technických údajov a obranných služieb na Ukrajinu v hodnote 50 miliónov dolárov alebo viac“.

Okrem stanice Sky News o tom s odvolaním sa na diplomatické zdroje informovali aj noviny Kyiv Post, podľa ktorých pôjde o priamy komerčný predaj zbraní Kyjevu. Plány Trumpovej administratívy potvrdzuje aj webová stránka Kongresu, podľa nej bol obežník postúpený senátnemu výboru 29. apríla.

Trump dlhodobo kritizuje administratívu svojho predchodcu Joea Bidena, že darovala Ukrajine vojenské vybavenie v hodnote miliárd dolárov. Prisľúbil, že peniaze amerických daňových poplatníkov dostane od Kyjeva „späť“, pripomenula Sky News.

Súčasný americký prezident pred časom nakrátko zastavil dodávky zbraní na Ukrajinu, ktoré boli vopred schválené, ako aj výmenu spravodajských informácií. Tento krok nasledoval po jeho roztržke s ukrajinskou hlavou štátu Zelenským v Oválnej pracovni Bieleho domu koncom februára.

Dodávky aj výmenu Trump obnovil, keď sa Zelenskyj prostredníctvom listu ospravedlnil. (TASR)

 Na sieti X vo štvrtok napísal, že telefonoval so šéfkou diplomacie EÚ Kajou Kallasovou, ktorú informoval o podpise americko-ukrajinskej dohody vo Washingtone

Sybiha s Kallasovou taktiež diskutoval o záležitostiach Ukrajiny a EÚ a koordinácii ďalších krokov. Témou ich rozhovoru bola podľa Sybihu aj výmena aktuálnych informácií o prípravách návštevy ministrov zahraničných vecí krajín EÚ na Ukrajine 9. mája.

„Informoval som kolegyňu o podpísaní dohody o zriadení Americko-ukrajinského rekonštrukčného investičného fondu. Ide o dôležitý míľnik v strategickom partnerstve medzi Ukrajinou a USA zameranom na posilnenie ukrajinského hospodárstva a bezpečnosti,“ napísal ukrajinský minister. (TASR)

„Dnes sme uzavreli dohodu, na základe ktorej získame, viete, teoreticky oveľa viac ako tých 350 miliárd dolárov,“ povedal Trump a ukrajinské ložiská vzácnych zemín označil za „veľké aktívum“.

Uvedenú sumu odovzdal Ukrajine bývalý prezident Joe Biden vo forme finančných pôžičiek a vojenskej pomoci, dodal Trump.

„Dvaja ľudia zahynuli v dôsledku útoku a päť ďalších bolo zranených,“ oznámil gubernátor Odeskej oblasti Oleh Kiper. Dodal, že pri útoku boli poškodené viaceré výškové budovy, domy, supermarket, škola aj niekoľko áut, pričom na viacerých miestach vypukli požiare.

Útok hlásili aj z Charkova, pričom gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov uviedol, že v dôsledku neho vypukol požiar. Výbuchy bolo počuť aj v meste Sumy na severe Ukrajiny, podľa tamojšieho primátora Arťoma Kobzara tam útok zasiahol istý priemyselný závod.

Vo viacerých ďalších ukrajinských mestách, vrátane Kyjeva, Černihivu, Donecka, Dnipra či Záporožie, zaznievali sirény varujúce pre útokmi, píše AFP. (TASR)

Podpísanie dohody o vytvorení americko-ukrajinského rekonštrukčného investičného fondu oznámilo americké ministerstvo financií.

Dohoda poskytne Spojeným štátom privilegovaný prístup k novým investičným projektom zameraným na ukrajinské prírodné zdroje, vrátane hliníka, grafitu, ropy a zemného plynu, uviedla agentúra Bloomberg.

Americkú stranu pri podpise dohody o nerastnom bohatstve zastupoval minister financií Scott Bessent, ukrajinskú stranu ministerka hospodárstva Julija Svyrydenková.

"Ako uznanie významnej finančnej a materiálnej podpory, ktorú ľud Spojených štátov poskytol na obranu Ukrajiny od začatia ruskej invázie, umožňuje toto ekonomické partnerstvo našim dvom krajinám spolupracovať a spoločne investovať, aby tak zabezpečili, že naše spoločné aktíva, talenty a schopnosti urýchlia ekonomickú obnovu Ukrajiny," uvádza vyhlásenie amerického ministerstva financií.

Podľa Svyrydenkovej budú Spojené štáty do fondu prispievať a okrem priamych finančných príspevkov môžu tiež poskytnúť novú pomoc, pričom ako príklad uviedla systémy protivzdušnej obrany pre Ukrajinu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Spojené štáty a Ukrajina podpísali dohodu o nerastných surovinách Čítajte 

Oznámili to jej organizátori. Z medzinárodnej Eurovízie Rusko vylúčili po tom, ako pred vyše tromi rokmi napadlo Ukrajinu.

Informovala o tom agentúra AFP.

Intervízia bola medzinárodná organizácia televíznych vysielateľov prevažne Sovietskeho zväzu a východného bloku vrátane Poľska a Československa. V 60. a 70. rokoch minulého storočia organizovala pesničkovú súťaž Intervízia, ktorej cieľom bolo konkurovať Západu, respektíve práve už fungujúcej Eurovízii.

Po skončení studenej vojny sa postupne zlúčila s Európskou vysielacou úniou (EBU), ktorá organizuje zmienenú Eurovíziu. EBU však z tejto prominentnej medzinárodnej súťaže Rusko vylúčila v máji 2022, a to v dôsledku jeho invázie na Ukrajinu. Moskva sa tak na tejto súťaži nemôže zúčastňovať ani ju vysielať.

Rusko v rámci Eurovízie súťažilo v rokoch 1994 - 2021 a po výhre speváka Dimu Bilana s pesničkou "Believe" v roku 2008 sa súťaž v nasledujúcom roku konala na Olympijskom štadióne v Moskve.

Putin tak začiatkom roka dekrétom nariadil oživenie súťaže Intervízia. Jej organizátori v stredu oznámili, že sa bude konať 20. septembra v moskovskej LIVE Aréne. Divákom prisľúbili účasť hudobníkov z „rôznych kontinentov“ a „nezabudnuteľné emócie“, približuje AFP. (TASR)

Rabín Moše Reuven Azman sa rozhodol pieseň zložiť niekoľko hodín po tom, ako 24. apríla navštívil v Kyjeve miesto, ktoré zasiahli ruské rakety a zabili 13 ľudí.

"Videl som mŕtvych, zranených a veľa škôd. Hudbou môžete vyjadriť veci, ktoré nie je možné slovami vysvetliť," povedal 59-ročný rabín agentúre AFP.

Na Ukrajine, ktorej Zelenskyj je sám židovského pôvodu, ale židovskú vieru nepraktizuje, žilo v roku 2023 45-tisíc Židov, čo podľa Svetového židovského kongresu predstavovalo štvrtú najväčšiu židovskú komunitu v Európe a jedenástu najväčšiu na svete.

Trumpova administratíva už viac ako dva mesiace vedie separátne rokovania s Kyjevom a Moskvou o dosiahnutí prímeria vo vojne, ktorá si na oboch stranách vyžiadala aspoň desaťtisíce mŕtvych, napísala AFP.

Dodala, že americký prezident sa priblížil Kremľu natoľko, že to v Kyjeve vyvolalo obavy, že Ukrajina bude musieť prijať podmienky veľmi výhodné pre Putina.

Úvodné slová Azmanovej piesne znejú ako výčitka Trumpovi: "Svet ťa sleduje, každý tvoj krok, každú vec, ktorú urobíš. Nedovoľ, aby sa hranica medzi dobrom a zlom zmazala. "

Autor ale popiera akékoľvek politické ciele.

"Donald Trump vedie najmocnejšiu krajinu sveta. Ja som len chudobný človek. Prosím ho, aby otvoril oči a videl, čo sa tu deje. Aby urobil, čo je v jeho silách, "vysvetľuje rabín. "Povedal som svojim priateľom v Spojených štátoch: 'Prosím, pošlite to Donaldovi Trumpovi, ak máte naň spojenie, alebo na jeho tím, aby si to mohli vypočuť'," dodal.

Hoci Trumpova administratíva zatiaľ na Azmanovu pieseň nereagovala, rabín je presvedčený, "že sa tak nakoniec stane".

Vrchný rabín je od začiatku ruskej invázie z februára 2022 silným a hlasným odporcom ruskej agresie. V boji na fronte vlani v septembri zahynul jeden z jeho adoptívnych synov.

Rabín kritizoval Putinovu verziu o rozpútaní vojny, ktorá obviňuje Zelenského z podpory neonacistov a ospravedlňuje ruskú inváziu snahou o "denacifikáciu" Ukrajiny. "Ruský režim nechce mier, chce len krv a oheň," odsudzuje rabín Moskvu vo svojej piesni.

AFP pripomenula, že Trump po nedávnom stretnutí so Zelenským vo Vatikáne pripustil, že Putin "možno nechce vojnu ukončiť".

Rabín, ktorý sa narodil v sovietskom Leningrade, dnešnom ruskom Petrohrade - rovnako ako Putin, vyzval ruských Židov, aby opustili svoju krajinu, a vyhli sa tak mobilizácii a zabíjaniu Ukrajincov. "Myslím, že ma veľa z nich poslúchne," ubezpečuje a zároveň skromnejšie dodáva, že sa snaží "robiť, čo môže".

Azmanov postoj si vyslúžil kritiku od ruského vrchného rabína Berla Lazara. Tento vášnivý stúpenec ruského prezidenta označil Azmana za "podvodníka" a jeho vyjadrenie za "šialenstvo".

Rabín Lazar počas nedávneho stretnutia s Putinom ocenil "neuveriteľný" rozkvet ruskej židovskej komunity vďaka "rodinným hodnotám" vyznávaným v Rusku a odsúdil "antisemitizmus, liberalizmus a úpadok", ktoré sa podľa neho šíria v Európe, dodala AFP.