Počet strát ruskej armády narástol na 39 870 vojakov, tvrdí velenie Ukrajiny

Agentúru Reuters o tom informovali štyri anonymné zdroje oboznámené s problematikou.

Presný program stretnutia dosiaľ nie je známy, hoci Kellogg v súkromí údajne prezentoval cestu ako krok, ktorý by mohol pomôcť mierovým rokovaniam ohľadom ukončenia vojny na Ukrajine.

K možnej návšteve sa odmietlo vyjadriť americké ministerstvo zahraničia, bieloruské veľvyslanectvo vo Washingtone, Biely dom i samotný Kellogg.

Počas Trumpovho prvého funkčného obdobia v roku 2020 navštívil Bielorusko bývalý minister zahraničných vecí Mike Pompeo. Išlo vtedy o prvú návštevu vysokopostaveného predstaviteľa Spojených štátov v Bielorusku za posledných 20 rokov.

Pompeova cesta bola súčasťou kampane cielenej na zlepšenie vzťahov s Bieloruskom v čase, kedy boli väzby medzi Minskom a Moskvou oslabené. USA pozastavili činnosť svojho veľvyslanectva v Minsku v roku 2022 po tom, ako začalo byť zrejmé, že Bielorusko bude podporovať Rusko v jeho vojne na Ukrajine. (TASR)

Francúzsky prezident Emmanuel Macron na záver summitu najvyspelejších svetových ekonomík kritizoval ruského prezidenta Vladimira Putina za cynizmus, o ktorom podľa neho svedčí nočný ruský útok na Kyjev, ktorý si vyžiadal 14 obetí. Informujú o tom agentúry.

"S Amerikou sme opäť diskutovali o rôznych možnostiach ďalších sankcií. Do Nemecka sa vraciam s opatrným optimizmom, že Amerika v nasledujúcich dňoch urobí rozhodnutie uvaliť na Rusko ďalšie sankcie," povedal nemecký kancelár Friedrich Merz.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj (vpravo) v debate (sprava) s kanadským premiérom Markom Carneym, americkým ministrom financií Scottom Bessentom a nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom. (zdroj: TASR/AP)

Na summite G7, ktorý sa konal v Kanade, kanadský premiér Mark Carney oznámil ďalšiu vojenskú podporu Ukrajine a nové sankcie proti Rusku. Cieľom sankcií je podľa neho vyvinúť maximálny tlak na prezidenta Vladimira Putina.

Francúzsky prezident Macron vyhlásil, že ruský útok na Kyjev, ktorý Rusko v noci na utorok podniklo, "svedčí o absolútnom cynizme prezidenta Putina, ktorý využíva situáciu na svetovej scéne na zosilnenie útokov... proti civilistom".

Samitu G7 sa zúčastnil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Ruský útok na Kyjev označil za jeden z najväčších od začiatku vojny. "Je to pre nás veľká tragédia a potrebujeme podporu našich spojencov," povedal ukrajinský prezident.

Urobil tak počas summitu zoskupenia krajín G7 a upresnil, že pomoc bude zahŕňať aj drony a helikoptéry, píše agentúra AFP.

Carney prisľúbil „úplnú solidaritu“ s Ukrajinou a zároveň predstavil ďalšie sankcie voči Rusku v snahe vyvinúť „maximálny tlak“ na ruského prezidenta Vladimira Putina v súvislosti s vojnou.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok zdôraznil, že rozsiahly útok, ktorý Moskva podnikla na Kyjev, ukázal potrebu zvýšenia podpory zo strany spojencov.

"Naše rodiny prežili veľmi ťažkú noc. Ide o jeden z najväčších útokov od začiatku vojny," povedal Zelenskyj pri stretnutí s Carneym na summite. „Je to pre nás veľká tragédia a potrebujeme podporu našich spojencov,“ povedala ukrajinská hlava štátu. (TASR)

Dôvodom sú útoky ukrajinských dronov. Uviedol to v utorok nezávislý ruský portál Astra.

Útok na závod na juhu Ruska v Stavropoľskej oblasti ešte v sobotu potvrdil ukrajinský generálny štáb, informuje web Kyiv Independent.

Závod Nevinnomyssk Azot ročne vyprodukuje viac ako milión ton dusičnanu amónneho, ktorý je kľúčovou zložkou výbušnín a delostreleckých granátov. Chemický závod je súčasťou skupiny EuroChem vlastnenej ruským miliardárom Andrejom Melničenkom, voči ktorému uplatňuje sankcie Európska únia, Kanada, Veľká Británia a Japonsko.

Terčom útoku sa cez víkend stali aj dodávky elektriny do ruských zariadení zbrojárskeho priemyslu v ruskej Kaliningradskej oblasti, ktorá je enklávou Ruska medzi Poľskom a Litvou.

Bez elektriny v sobotu zostali aj miestne ruské ozbrojené sily. Podľa zdroja webu Ukrajinská pravda z ukrajinskej spravodajskej služby agenti vypustili chladiacu kvapalinu zo silového transformátora rozvodne a potom ho podpálili. (SITA, Kyiv Independent)

Dotknúť sa tiež desiatich osôb či orgánov pôsobiacich v oblasti energetiky a lodnej dopravy, informuje agentúra AFP.

Bezpečnostní analytici uvádzajú, že flotilu starnúcich plavidiel v zlom technickom stave a s problémovým poistením využíva Moskva na obchádzanie medzinárodných sankcií, ktoré jej zakazujú predaj ropy. Od začiatku vojny na Ukrajine Európska únia a Spojené kráľovstvo uvalili sankcie už na stovky plavidiel.

Británia plánuje zmraziť aktíva spoločností Orion Star Group a Rosneft Marine, ktoré sú údajne významné pre ruský energetický sektor a oddelenie hlbokomorského výskumu ruského ministerstva obrany.

„Ruské hospodárstvo sa spomaľuje a Kremeľ je nútený prijať čoraz bolestivejšie kompromisy, aby podporil svoje vojnové úsilie,“ uviedla kancelária premiéra Keira Starmera vo vyhlásení.

Podľa úradu sankcie za posledné tri roky „pripravili Rusko o najmenej 450 miliárd dolárov“, čo na základe odhadov zodpovedá približne dvom rokom financovania invázie, píše AFP.

Britský premiér Keir Starmer počas summitu G7. (zdroj: TASR/AP)

Británia od začiatku vojny na Ukrajine uvalila sankcie na viac ako 2300 osôb, subjektov a lodí. Starmer ozrejmil, že má záujem doladiť nové sankcie s ostatnými partnermi zo skupiny G7.

„Mali by sme využiť túto chvíľu na zvýšenie hospodárskeho tlaku a ukázať prezidentovi Putinovi, že je v jeho a ruskom záujme, aby preukázal, že to s mierom myslí vážne,“ vyhlásil premiér.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj predtým vyjadril nádej, že na tohtotýždňovom summite G7 bude tlačiť na amerického partnera Donalda Trumpa, aby sprísnil sankcie voči Rusku. Šéf Bieleho domu však z rokovaní odišiel predčasne.

Kancelária britského premiéra uviedla, že Západ vytvára „značné problémy“ pre ruské štátne podniky na základe „nových informácií“. Ide napríklad o nedostatok voľných finančných prostriedkov, oneskorenie veľkých projektov a rastúci dlh v dôsledku vysokých úrokových sadzieb. (TASR)

EK o tom informovala vo svojom vyhlásení. Johanssonová bude vo svojej funkcii priamo podriadená eurokomisárovi pre vnútorné záležitosti Magnusovi Brunnerovi.

"Toto vymenovanie podčiarkuje neochvejný záväzok komisie podporovať Ukrajinu a jej obyvateľov," uviedla únijná exekutíva.

Európska komisia navrhla začiatkom júna ďalšie predĺženie dočasnej ochrany Ukrajincov v Európskej únii. Mechanizmus by mal pokračovať do 4. marca 2027. Únijná exekutíva sa ale zároveň zaoberá tým, čo by mohlo nasledovať, keď sa vojna na Ukrajine skončí, a ako by mal vyzerať proces návratu Ukrajincov do vlasti.

V tejto súvislosti zverejnila niekoľko odporúčaní pre členské štáty a oznámila, že na podporu krajín vymenuje práve aj osobitného vyslanca pre Ukrajincov v EÚ.

Jeho úlohou bude zlepšiť koordináciu, zastupovať záujmy Ukrajincov a zavádzať praktické podporné nástroje, vrátane rozvoja informačných centier pre ukrajinských utečencov, vyhlásil vtedy eurokomisár Brunner. Teraz komisia dodala, že bude Johanssonová spolupracovať aj s medzinárodnými organizáciami, ktoré môžu poskytovať informačné služby a poradenstvo v súvislosti s návratmi Ukrajincov domov a tiež s ukrajinskými úradmi.

Bývalá švédska ministerka Johanssonová bola eurokomisárkou pre vnútorné záležitosti v rokoch 2019 až 2024. Ukrajinu viackrát navštívila, vrátane utečeneckého tábora na hranici s Rumunskom, a v septembri minulého roka jej bol udelený ukrajinský rad za zásluhy. (ČTK)