Rusko chce potrestať Wikipediu za šírenie "dezinformácií" o vojne na Ukrajine

Dotknúť sa tiež desiatich osôb či orgánov pôsobiacich v oblasti energetiky a lodnej dopravy, informuje agentúra AFP.

Bezpečnostní analytici uvádzajú, že flotilu starnúcich plavidiel v zlom technickom stave a s problémovým poistením využíva Moskva na obchádzanie medzinárodných sankcií, ktoré jej zakazujú predaj ropy. Od začiatku vojny na Ukrajine Európska únia a Spojené kráľovstvo uvalili sankcie už na stovky plavidiel.

Británia plánuje zmraziť aktíva spoločností Orion Star Group a Rosneft Marine, ktoré sú údajne významné pre ruský energetický sektor a oddelenie hlbokomorského výskumu ruského ministerstva obrany.

„Ruské hospodárstvo sa spomaľuje a Kremeľ je nútený prijať čoraz bolestivejšie kompromisy, aby podporil svoje vojnové úsilie,“ uviedla kancelária premiéra Keira Starmera vo vyhlásení.

Podľa úradu sankcie za posledné tri roky „pripravili Rusko o najmenej 450 miliárd dolárov“, čo na základe odhadov zodpovedá približne dvom rokom financovania invázie, píše AFP.

Britský premiér Keir Starmer počas summitu G7. (zdroj: TASR/AP)

Británia od začiatku vojny na Ukrajine uvalila sankcie na viac ako 2300 osôb, subjektov a lodí. Starmer ozrejmil, že má záujem doladiť nové sankcie s ostatnými partnermi zo skupiny G7.

„Mali by sme využiť túto chvíľu na zvýšenie hospodárskeho tlaku a ukázať prezidentovi Putinovi, že je v jeho a ruskom záujme, aby preukázal, že to s mierom myslí vážne,“ vyhlásil premiér.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj predtým vyjadril nádej, že na tohtotýždňovom summite G7 bude tlačiť na amerického partnera Donalda Trumpa, aby sprísnil sankcie voči Rusku. Šéf Bieleho domu však z rokovaní odišiel predčasne.

Kancelária britského premiéra uviedla, že Západ vytvára „značné problémy“ pre ruské štátne podniky na základe „nových informácií“. Ide napríklad o nedostatok voľných finančných prostriedkov, oneskorenie veľkých projektov a rastúci dlh v dôsledku vysokých úrokových sadzieb. (TASR)

EK o tom informovala vo svojom vyhlásení. Johanssonová bude vo svojej funkcii priamo podriadená eurokomisárovi pre vnútorné záležitosti Magnusovi Brunnerovi.

"Toto vymenovanie podčiarkuje neochvejný záväzok komisie podporovať Ukrajinu a jej obyvateľov," uviedla únijná exekutíva.

Európska komisia navrhla začiatkom júna ďalšie predĺženie dočasnej ochrany Ukrajincov v Európskej únii. Mechanizmus by mal pokračovať do 4. marca 2027. Únijná exekutíva sa ale zároveň zaoberá tým, čo by mohlo nasledovať, keď sa vojna na Ukrajine skončí, a ako by mal vyzerať proces návratu Ukrajincov do vlasti.

V tejto súvislosti zverejnila niekoľko odporúčaní pre členské štáty a oznámila, že na podporu krajín vymenuje práve aj osobitného vyslanca pre Ukrajincov v EÚ.

Jeho úlohou bude zlepšiť koordináciu, zastupovať záujmy Ukrajincov a zavádzať praktické podporné nástroje, vrátane rozvoja informačných centier pre ukrajinských utečencov, vyhlásil vtedy eurokomisár Brunner. Teraz komisia dodala, že bude Johanssonová spolupracovať aj s medzinárodnými organizáciami, ktoré môžu poskytovať informačné služby a poradenstvo v súvislosti s návratmi Ukrajincov domov a tiež s ukrajinskými úradmi.

Bývalá švédska ministerka Johanssonová bola eurokomisárkou pre vnútorné záležitosti v rokoch 2019 až 2024. Ukrajinu viackrát navštívila, vrátane utečeneckého tábora na hranici s Rumunskom, a v septembri minulého roka jej bol udelený ukrajinský rad za zásluhy. (ČTK)

To Ukrajincom umožní volať, posielať SMS správy a využívať svoje mobilné dáta z ukrajinských telefónnych čísel v 27 krajinách EÚ bez dodatočných nákladov. Rovnaké výhody budú mať aj občania EÚ na Ukrajine, informuje spravodajca TASR.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v správe pre médiá uviedla, že exekutíva EÚ si praje, aby ukrajinskí občania zostali v spojení so svojimi blízkymi na území celej Únie, ako aj vo svojej domovskej krajine.

„Preto navrhujeme, aby sa Ukrajina pripojila k našej roamingovej rodine,“ vyhlásila šéfka Európskej komisie.

Komisia spresnila, že roaming je prvou oblasťou, kde by EÚ rozšírila svoje pravidlá vnútorného trhu na Ukrajinu.

V praxi to znamená, že cestujúci z Ukrajiny, ktorí navštívia EÚ, a cestujúci z EÚ, ktorí navštívia Ukrajinu, nebudú platiť žiadne ďalšie poplatky za roaming. Používanie všetkých mobilných služieb vrátane hovorov, SMS správ a dát bude spoplatnené domácimi sadzbami.

Dohoda takisto zabezpečuje, že spotrebitelia majú nárok na rovnakú kvalitu a rýchlosť mobilnej siete ako doma a že prístup k tiesňovým službám je bezplatný.

Okrem toho sa súčasná dočasná dohoda medzi telekomunikačnými operátormi z EÚ a Ukrajiny predĺži do 31. decembra 2025. To zabezpečí, že Európania a Ukrajinci budú môcť naďalej využívať výhody spoločnej oblasti roamingu, kým sa Ukrajina skutočne nepripojí k oblasti roamingu EÚ.

Komisia svoj utorňajší návrh zaslala na schválenie členským štátom (Rada EÚ). Návrh eurokomisie, ktorý bol prijatý v utorok, nadväzuje na záujem Ukrajiny pripojiť sa k roamingovej oblasti EÚ vyjadrený v júni 2022. (TASR)

Komisár zdôraznil, že nadišiel čas, keď sa EÚ rozhodla definitívne zavrieť kohútik s ruským plynom, lebo energetická závislosť od tejto krajiny „príliš dlho ubližovala Európe a pomáhala Rusku“.

Podľa jeho slov čím menej energie dovezie EÚ z Ruska, tým väčšiu bezpečnosť a nezávislosť bude mať Európa, a čím menej peňazí Európania minú na ruské fosílne palivá, tým viac budú môcť investovať do svojej vlastnej čistej, zelenej, bezpečnej a dostupnej energie.

„Posolstvo je teda jasné: menej je viac - menej energie z Ruska je viac sily pre Európu,“ opísal situáciu eurokomisár.

Jorgensen na pôde Európskeho parlamentu v Štrasburgu spresnil, že týmto legislatívnym návrhom EÚ rozhoduje o svojej energetickej budúcnosti. V praxi to znamená, že do konca roku 2027 už nebudú na trhoch EÚ žiadne ruské fosílne palivá.

„Úplný zákaz dovozu ruského plynu zavádzame postupne,“ povedal. Ako prvé začne platiť, že dovoz fosílnych palív z Ruska na základe nových zmlúv bude od konca tohto roka zakázaný. V neskoršej fáze sa postupne ukončia všetky zostávajúce dovozy plynu a ropy v rámci existujúcich zmlúv vrátane dlhodobých zmlúv, čo povedie k úplnému vyradeniu ruského plynu z jednotného trhu EÚ do konca roku 2027.

Komisia podľa jeho slov na minimalizáciu rizík obchádzania tohto zákazu zavedie systém sledovania dovozu a pohybu ruského plynu na trhoch EÚ. Dovozcovia budú musieť colným orgánom poskytnúť informácie o pôvode plynu, totožnosti dodávateľa, ako aj o vstupných a dodacích miestach dodávok skvapalneného plynu (LNG).

Podľa Jorgensena tak eurokomisia získa úplný obraz o dianí na trhu s tým, že získa prístup k informáciám o zmluvách na dodávky.

„Chcem zdôrazniť, že toto vyraďovanie bude postupné a dobre koordinované s členskými štátmi. Nechceme zbytočne zaťažovať alebo ohrozovať naše spoločnosti,“ povedal komisár. Zdôraznil, že kľúčovým nástrojom budú národné plány diverzifikácie, ktoré budú musieť EK predložiť členské štáty, ktoré si samy stanovia príslušné opatrenia a harmonogramy. Komisia bude s nimi spolupracovať na každom kroku.

Slovensko a Maďarsko sa v pondelok na zasadnutí Rady EÚ pre telekomunikácie a energetiku v Luxemburgu vyslovili proti plánu EK zakázať dovoz plynu z Ruska do EÚ do konca roka 2027.

Jorgensen po rokovaniach ministrov potvrdil, že EK neuvažuje o možnosti vyplácať kompenzácie za ukončenie nákupov ruského plynu tým krajinám, ktoré by o to mali záujem. Pripomenul, že doteraz sa už mnohé členské štáty zriekli dovozu energií z Ruska aj za cenu veľkých nákladov, a preto aj ostatné krajiny EÚ by mali teraz podniknúť podobné kroky. (TASR)

Oznámili to ukrajinské médiá.

Funkcia je neobsadená od vlaňajšieho októbra, keď odstúpil predchádzajúci generálny prokurátor Andrij Kostin kvôli korupčnému škandálu, keď vyšlo najavo, že si desiatky prokurátorov v Chmelnyckej oblasti zabezpečili falošné potvrdenia o invalidite zabezpečujúce, že nebudú mobilizovaní do vojny.

Ukrajina sa štvrtým rokom bráni ruskej agresii.

Kravčenko sa vlani stal šéfom daňovej správy, predtým bol náčelníkom vojenskej správy hlavného mesta a ešte predtým vojenským prokurátorom. Vystupoval ako žalobca v prípade, v ktorom bol exprezident Viktor Janukovyč, ktorý po svojom zvrhnutí ušiel do Ruska, odsúdený za velezradu a napomáhanie nepriateľovi pri vedení vojny.

Agentúra Unian pripomenula, že Kravčenko ako vojenský prokurátor viedol vyšetrovanie zločinov, z ktorých sú podozriví ruskí vojaci počas okupácie ukrajinského mesta Buča pri Kyjeve na začiatku vojny.

Predvlani Kravčenko neuspel ako kandidát na šéfa protikorupčného úradu NABU, dodala agentúra Intefax-Ukrajina a pripomenula, že tento rok v apríli Zelenskyj vymenoval Kostina ukrajinským veľvyslancom v Holandsku. (ČTK)