Pri ruskom ostreľovaní mesta Toretsk zomrelo šesť ľudí

Záchranári stále pátrajú po ďalších obetiach v sutinách. Okrem 14 obetí sa počet zranených vyšplhal už k stovke.

Kyjevský starosta Vitalij Kličko už skôr uviedol, že pri jednom z náletov zahynul americký občan. Ruské ozbrojené sily podľa Klička na mesto útočili z troch smerov a podľa šéfa kyjevskej vojenskej správy Tymura Tkačenka udreli kombinovaným útokom dronov a rakiet.

O ďalšej obeti ruského útoku v Odese informoval šéf oblastnej správy Oleh Kiper po tom, čo záchranári vyslobodili z trosiek telo 60-ročnej ženy.

Ďalších 17 ľudí, vrátane tehotnej ženy a 17-ročného dievčaťa, bolo v meste na juhu Ukrajiny zranených.

„Kyjev bol vystavený jednému z najhroznejších útokov,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti Facebook. „Práve teraz v Kyjeve prebieha úsilie o záchranu ľudí spod trosiek bežnej obytnej budovy – stále nie je jasné, koľko ich je uväznených,“ dodal.

"Putin to robí len preto, že si môže dovoliť pokračovať vo vojne. Chce, aby vojna pokračovala. Je zlé, keď mocní tohto sveta nad tým privierajú oči, "zdôraznil ukrajinský prezident.

Ruská protivzdušná obrana počas noci zostrelila takmer dve stovky ukrajinských dronov nad ruskými regiónmi, uviedlo ruské ministerstvo obrany. O prípadných škodách sa nezmienilo. (ČTK)

Plán, ktorý v pondelok predložilo poľské predsedníctvo Rady EÚ, spočíva v zákaze dovozu ruského plynu a skvapalneného zemného plynu (LNG) do EÚ od konca roka 2027. 

„Energetická bezpečnosť Európy závisí od jej suverenity. Musíme diverzifikovať partnerstvá, posilniť infraštruktúru, investovať do obnoviteľných zdrojov energie a dokončiť jednotný trh s energiou. Čas konať je teraz,“ povedala novinárom poľská ministerka pre klímu a životné prostredie Paulina Hennig-Kloska.

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó však na sieti X napísal: „Vzhľadom na eskaláciu na Blízkom východe sme navrhli, aby sa takýto plán vôbec nepredkladal." Európska komisia však údajne plánuje navrhnúť, aby sa o zákaze ruského plynu rozhodovalo kvalifikovanou väčšinou. Znamená to, že stačí podpora najmenej 15 členov EÚ, ktorí tvoria najmenej 65 % obyvateľstva EÚ. (SITA, euronews)

Uviedol to úrad ukrajinského prezidenta Volodmyra Zelenského. Vyjadrenia prišli v reakcii na ruské nočné dronové a raketové útoky na hlavné mesto Kyjev, ktoré si vyžiadali najmenej 14 obetí na životoch.

„Takto bojuje Rusko - zabíja civilistov v ich bežných domovoch, úmyselne,“ uviedol šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak v príspevku na sociálnych sieťach.

Ruský útok na Kyjev v noci na utorok bol jedným z najsmrtiacejších na ukrajinskú metropolu, odkedy Moskva vo februári 2022 vojensky napadla Ukrajinu, píše AFP.

„Takto bojujú autokracie... Jadrová mocnosť môže jednoducho zabíjať civilistov v domoch, odmietať zastaviť paľbu, a nedočká sa potrebnej reakcie od civilizovaného sveta. Prečo? A koľko ďalších našich ľudí a detí musí zomrieť?“ dodal Jermak.

K útoku došlo v čase, keď sa svetoví lídri zišli na schôdzke skupiny krajín G7 v Kanade, na ktorej sa očakáva aj účasť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

Ukrajinský minister vnútra Ihor Klymenko novinárom na mieste povedal, že pri útoku zahynul aj americký občan, ktorý utrpel zranenia spôsobené šrapnelmi. Výbuchy bolo v noci na utorok počuť celé hodiny, píše AFP.

Klymenko uviedol, že požiare vypukli na 27 miestach v meste. Dodal, že postihnuté boli obytné budovy, vzdelávacie inštitúcie a kritická infraštruktúra. Požiare viacerých lokalít Kyjeva na Telegrame potvrdil aj starosta ukrajinskej metropoly Vitalij Kličko, píše agentúra DPA.

Zničených bolo dovedna 30 bytov v jedinom obytnom bloku, spresnil Klymenko. Ako ďalej poznamenal, počet obetí podľa očakávania ešte porastie, keďže záchranári prehľadávajú trosky zrútenej obytnej budovy.

Miestne médiá priniesli informácie aj o výpadkoch elektriny v Kyjeve.

Viacerými dronmi útočilo Rusko aj na ukrajinské prístavné mesto Odesa, uviedli podľa DPA jeho predstavitelia. (TASR)

Počet obetí potvrdil na platforme Telegram aj šéf kyjevskej vojenskej správy Tymur Tkačenko.

K útoku došlo v čase, keď sa svetoví lídri zišli na schôdzke skupiny krajín G7 v Kanade, na ktorej sa očakáva aj účasť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

Ukrajinský minister vnútra Ihor Klymenko novinárom na mieste povedal, že pri útoku zahynul aj americký občan, ktorý utrpel zranenia spôsobené šrapnelmi. Výbuchy bolo v noci na utorok počuť celé hodiny, píše AFP.

Zničených bolo dovedna 30 bytov v jedinom obytnom bloku, spresnil Klymenko. Ako ďalej poznamenal, počet obetí podľa očakávania ešte porastie, keďže záchranári prehľadávajú trosky zrútenej obytnej budovy. (TASR)

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 1 006 120, uviedol v utorok na Facebooku ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o jeden tank, tri obrnené bojové vozidla pechoty, 20 delostreleckých systémov a jeden raketomet.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 940 tankov, 22 814 obrnených bojových vozidiel pechoty, 29 228 delostreleckých systémov a 1 419 raketometov.

Podľa primátora mesta Vitalija Klička je obeťou 62 ročný Američan, informuje agentúra AFP.

„Počas útoku na Kyjev... zomrel 62-ročný občan USA v dome oproti miestu, kde zdravotníci poskytovali pomoc zraneným,“ napísal Kličko na sociálnej sieti Telegram. K väčšine zranení podľa neho došlo v štvrti Solomyanskyj.

Šéf kyjevskej mestskej vojenskej správy Tymur Tkačenko varoval, že hlavné mesto je terčom kombinovaného útoku ruských dronov a rakiet.

Vedúci kancelárie ukrajinského prezident Andrij Jermak údery odsúdil a uviedol, že „Moskva pokračuje vo svojej vojne proti civilistom.“

AFP pripomína, že Rusko útočí na Ukrajinu napriek snahám Spojených štátov o sprostredkovanie prímeria. Rozhovory zatiaľ viaznu. Moskva odmietla bezpodmienečné prímerie, ktoré požadoval Kyjev a jeho európski spojenci, zatiaľ čo Ukrajina odmietla požiadavky stanovené Ruskom a označila ich za ultimáta. (TASR)

Po zasadnutí Rady EÚ pre telekomunikácie a energetiku to vyhlásil eurokomisár pre energetiku Dan Jorgensen.

Komisár v rozhovore s novinármi vyjadril presvedčenie, že nové pravidlá na zákaz ruských fosílnych palív, ktoré má Európska komisia predstaviť v utorok (17.6.), budú rovnako účinné ako sankcie na ukončenie dovozu ruského plynu cez plynovody a skvapalneného plynu do Únie.

Na otázky ohľadom obáv zo strany niektorých členských štátov, že zákaz dovozu ruského plynu by mohol vystaviť spoločnosti právnym rizikám, keď porušia svoje dlhodobé zmluvné záväzky, Jorgensen odpovedal, že EK má silné právne analýzy, podľa ktorých sa spoločnosti nedostanú do právnych problémov, keď prestanú odoberať energie z Ruska, pretože pôjde o zákaz ich odberania, čo možno vnímať ako „vyššiu moc“.

„Veľmi ma potešilo, keď som na ministerskom stretnutí videl celkovo pozitívny a silný záväzok voči cieľom cestovnej mapy. Naše ciele sú jasné: dosiahnuť úplnú nezávislosť od ruskej energie," povedal Jorgensen po rokovaní ministrov.

Potvrdil, že odstrihnutie sa od ruských zdrojov energie je zložitý proces, ktorý sa však dá zvládnuť a dodal, že EÚ je pripravená tento proces „rázne, ale postupne realizovať“. Vyjadril nádej, že prerušenie toku energonosičov z Ruska nepovedie k výraznému zvýšeniu cien aj preto, že spotreba plynu v EÚ neustále klesá a na svetový trh sa dostáva čoraz viac skvapalneného zemného plynu.

Jorgensen zdôraznil, že EK poskytuje podporu tým členským štátom, ktoré budú čeliť obzvlášť veľkým výzvam po zákaze dovozu ruských energií, vrátane technickej pomoci a podpory pri diverzifikácii zdrojov dodávok energie.

Upozornil, že exekutíva EÚ neplánuje poskytnúť finančné kompenzácie krajinám, ktoré budú mať problémy kvôli zastaveniu dodávok ruskej energie.

„Neponúkame kompenzácie. Mnohé členské štáty už zastavili dovoz energie z Ruska za cenu veľkých nákladov," odkázal komisár. Spresnil, že viacero členských štátov prestalo nakupovať energie z Ruska v rýchlom časovom období a s vysokými nákladmi a dodal, že aj ostatné krajiny EÚ musia teraz podniknúť potrebné kroky.

Jorgensen okrem toho naznačil, že zákaz nakupovať ruský plyn pre členské krajiny EÚ by mal zostať v platnosti aj po skončení ruskej vojny voči Ukrajine. Už aj preto, aby obnovené dodávky energií Moskve opätovne neposkytli finančné zdroje na ďalšie zbrojenie. (TASR)

Zhodli sa, že režim sankcií predĺžia do 23. júna 2026.Informuje o tom vyhlásenie Rady.

Reštriktívne opatrenia boli prvýkrát zavedené v júni 2014 a zahŕňajú zákaz dovozu tovarov pochádzajúcich z anektovaného Krymu a Sevastopola do EÚ a investícií do tamojšej infraštruktúry, finančných služieb a cestovného ruchu.

Sankcie dvadsaťsedmičky platia aj na vývoz tovarov a technológií na anektovaný Krym alebo ich využitie v sektore dopravy, telekomunikácií a energetiky a v energetickom priemysle pri vyhľadávaní, prieskumných vrtoch a ťažbe ropy, zemného plynu a nerastných surovín.

EÚ opakovane zdôraznila, že neuznáva a odsudzuje nezákonnú anexiu Krymu a Sevastopola ako porušenie medzinárodného práva, píše sa vo vyhlásení.

Od roku 2022 Rusko podľa vyhlásenia Rady EÚ naďalej porušuje suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny nevyprovokovanou a neopodstatnenou agresívnou vojnou.

Európska únia zároveň opätovne potvrdila svoju pevnú podporu nezávislosti, suverenite a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc a záväzok dôsledne uplatňovať politiku neuznávania ruskej okupácie. (TASR)