Lotyšsko zavádza pre mužov vo veku 18 až 27 rokov brannú povinnosť

Moskva bezprostredne neuviedla dôvod nečakaného odvolania šéfa rezortu. 

Starovojt bol ministrom od mája 2024, pričom na poste nahradil Vitalija Saveljeva, ktorý sa stal podpredsedom vlády. Starovojt predtým zastával takmer päť rokov funkciu gubernátora Kurskej oblasti na západe krajiny. Niekoľko mesiacov po jeho odchode z úradu ukrajinské jednotky prekročili hranicu a vpadli do Kurskej oblasti.

Starovojt okrem toho kedysi pôsobil aj v sektore dopravy, kde počas šiestich rokov viedol ruskú federálnu cestnú agentúru Rosavtodor.

Podľa denníka Vedomosti by sa Starovojtovým nástupcom mohol stať jeho námestník Andrej Nikitin, ktorý v minulosti pôsobil na poste gubernátora Novgorodskej oblasti. (TASR)

Dve obete hlásia zo Sumskej oblasti a ďalšie z Odeskej a Chersonskej oblasti.

Dvadsaťsedem ľudí utrpelo zranenia pri dronovom útoku, ktorý Rusko podniklo proti Charkovu. Medzi zranenými sú najmenej tri deti, píše Reuters. Do nemocnice previezli tri osoby vrátane jedného dieťaťa.

Poškodená je škôlka a obytné domy, vyplýva z hlásení úradov. Na zasiahnutých miestach pracujú záchranári a presný rozsah škôd sa zisťuje.

V Sumskej oblasti na severovýchode krajiny bolo zničených asi 20 domov a z Odesy hlásia škody na garážach, na administratívnej budove v priestore čerpacej stanice či stavebných bunkách. Zničené sú tiež osobné a nákladné autá.

Materiálne škody hlásia aj z Kyjeva, nikomu sa však nič nestalo, informoval starosta Vitalij Kličko podľa ruskojazyčného serveru BBC. Trosky zostrelených bezpilotných lietadiel poškodili napríklad fasádu administratívnej budovy, plynové potrubie a prázdny zásobník na plyn.

Agentúra Reuters tiež s odvolaním sa na agentúru Interfax informovala, že Rusko v noci zasiahlo aj jednu zo základní ukrajinských vzdušných síl, zariadenie na výrobu komponentov pre bezpilotné lietadlá dlhého doletu a muničné sklady.

V noci útočila aj Ukrajina. Ruská protivzdušná obrana podľa ruského rezortu obrany zostrelila osem ukrajinských dronov smerujúcich na Moskvu. Celkovo ich ruské sily údajne zničili 90 a útoky hlásili najmä z regiónov pri hraniciach s Ukrajinou, ale aj v Leningradskej oblasti pri Petrohrade. Škody ani zranených miestni predstavitelia nehlásia.

Ruské ministerstvo obrany zároveň tvrdí, že jeho sily dobyli dediny Piddubne v Doneckej oblasti pri meste Pokrovsk a Sobolivku v Chersonskej oblasti pri Kupiansku. Ukrajinská strana to zatiaľ nepotvrdila. (TASR, ČTK)

Pri ruských útokoch na tieto mestá zomreli piati ukrajinskí civilisti, informoval gubernátor Vadim Filaškin.

V Kosťantynivke ruské nálety a raketové útoky zabili štyroch ľudí, uviedol Filaškin. Útoky zároveň poškodili aj 14 domov, štyri výškové budovy s administratívnu budovu. V Družkivke jedného civilistu zabil ruský dron.

Filaškin vyzval obyvateľov oboch miest, aby sa presťahovali. „Je nebezpečné tu zostať! Evakuujte sa do bezpečnejších oblastí Ukrajiny!“ napísal po útoku na Telegrame.

Koncom júna Filaškin vyhlásil, že Kosťantynivka čelí bezprostrednej „humanitárnej katastrofe“. Mesto leží len zhruba desať kilometrov od oblastí, ktoré sú okupuje ruská armáda. (SITA, Kyiv Independent)

Bojujúce strany v posledných týždňoch opakovane informovali o odovzdaní ďalších zajatcov, na čom sa dohodli delegácie krajín na začiatku júna v Istanbule, ale ani jedna zo strán neoznamuje konkrétne počty prepustených.

Ukrajinský koordinačný štáb pre zaobchádzanie s vojnovými zajatcami predtým uviedol, že presný počet prepustených bude oznámený až po dokončení všetkých etáp výmeny. Presné číslo teraz neuviedol ani ukrajinský prezident.

Na facebooku Zelenskyj však napísal, že pri ôsmich fázach poslednej výmeny sa do vlasti vrátili stovky ľudí. "Naši mladí, obrancovia Mariupola, tí, ktorí držali obranu v Doneckej, Záporožskej, Luhanskej, Charkovskej, Sumskej, Černihivskej a Kyjevskej oblasti," uviedol a doplnil, že medzi prepustenými boli zranení, chorí, ľudia považovaní predtým za nezvestných a tiež civilisti. "Väčšina z nich bola v zajatí od roku 2022," poznamenal prezident.

Na tejto výmene zajatcov a odovzdaní tiel padlých sa na začiatku júna dohodli v Istanbule zástupcovia Ruska a Ukrajiny. Rusko avizovalo, že pôjde o najrozsiahlejšiu výmenu od začiatku vojny.

Hovorilo sa o prepustení viac ako 1000 zajatcov na oboch stranách, ktorí sú zranení alebo mladší ako 25 rokov. Rusko vydalo Ukrajine na základe júnovej dohody z Istanbulu aj tisíce tiel padlých.

Dohodnutá výmena je v podstate jediný výsledok druhého kola prvých priamych rokovaní medzi Rusmi a Ukrajincami za posledné tri roky. Podobná výmena zajatcov z každej strany bola jediným výsledkom aj prvého stretnutia ukrajinskej a ruskej delegácie v Istanbule v polovici mája.

Stanica CNN už skôr napísala, že výmeny vojnových zajatcov medzi Ukrajinou a Ruskom sa odohrávajú relatívne pravidelne. Pri predchádzajúcich výmenách obe strany obvykle informovali tiež o počte prepustených.

Ukrajinský koordinačný štáb pre otázky zaobchádzania s vojnovými zajatcami v druhej polovici mája uvádzal, že sa celkovo do vlasti vrátilo z ruského zajatia 5147 zajatcov. Teraz na svojom webe informuje o návrate 5757 ľudí. (ČTK)

Oponentka ministra zahraničia v relácii V politike Beáta Jurík z Progresívneho Slovenska to označila za veľmi cynické, keďže vláda zároveň odmieta Ukrajine pomáhať v obrane proti Rusku.

“Odmietam toto vaše videnie,” reagoval Blanár. Slovensko podľa neho pomáha Ukrajine v humanitárnej oblasti.

Poslankyňa Beáta Jurík z Progresívneho Slovenska sa ministra zahraničia v relácii V politike na TA3 opýtala ako chce ospravedlniť obete vojny.

Blanár reagoval, že všetky útoky na civilistov odsudzuje. Na poznámku, že Fico sa klania vojnovému zločincov Vladimírovi Putinovi, dodal, že iní sa klaňajú Benjaminovi Netanjahunovi.