Ruská Duma schválila v prvom čítaní návrhy zákonov na podporu dodávok armáde

Zhodli sa, že režim sankcií predĺžia do 23. júna 2026.Informuje o tom vyhlásenie Rady.

Reštriktívne opatrenia boli prvýkrát zavedené v júni 2014 a zahŕňajú zákaz dovozu tovarov pochádzajúcich z anektovaného Krymu a Sevastopola do EÚ a investícií do tamojšej infraštruktúry, finančných služieb a cestovného ruchu.

Sankcie dvadsaťsedmičky platia aj na vývoz tovarov a technológií na anektovaný Krym alebo ich využitie v sektore dopravy, telekomunikácií a energetiky a v energetickom priemysle pri vyhľadávaní, prieskumných vrtoch a ťažbe ropy, zemného plynu a nerastných surovín.

EÚ opakovane zdôraznila, že neuznáva a odsudzuje nezákonnú anexiu Krymu a Sevastopola ako porušenie medzinárodného práva, píše sa vo vyhlásení.

Od roku 2022 Rusko podľa vyhlásenia Rady EÚ naďalej porušuje suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny nevyprovokovanou a neopodstatnenou agresívnou vojnou.

Európska únia zároveň opätovne potvrdila svoju pevnú podporu nezávislosti, suverenite a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc a záväzok dôsledne uplatňovať politiku neuznávania ruskej okupácie. (TASR)

Vyplýva to z prieskumu Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie.

Podľa prieskumu dôveruje ukrajinskému lídrovi v súčasnosti 65 percent respondentov. Zelenského aktuálna podpora stále prevyšuje tohtoročné februárové minimum, keď klesla na 57 percent.

V máji dôvera krátko vzrástla na 74 percent po podpísaní dohody o nerastných surovinách so Spojenými štátmi, ktorá sa považuje za diplomatický a ekonomický úspech.

Prieskum poukazuje na výrazné regionálne rozdiely. Najvyššia dôvera voči prezidentovi je na západe Ukrajiny (73 %), ale na juhu a východe krajiny, ktoré sú pravidelne terčom ruských útokov, dôveruje Zelenskému len 61 percent obyvateľov. Prieskum uskutočnili od 15. mája do 3. júna a zúčastnilo sa v ňom 1 011 dospelých respondentov zo všetkých regiónov Ukrajiny okrem okupovaných oblastí. (SITA, Kyiv Independent)

„Jednou z otázok, ktorú budem s prezidentom Trumpom počas stretnutia diskutovať, je obranný balík, ktorý je Ukrajina pripravená kúpiť,“ uviedol Zelenskyj na tlačovej konferencii vo Viedni, odkiaľ odcestuje na summit.

Zdôraznil však, že neplánujú hovoriť o novej pomoci zo strany Spojených štátov.

Ukrajina musí kvôli tomu nájsť nový spôsob, ako na nálety bezpilotných lietadiel reagovať.

Ukazuje sa, že Rusko znova zmenilo taktiku svojich dronových útokov. Drony teraz lietajú vo výškach, kde je nemožné ich zasiahnuť bez použitia vyspelejšej protivzdušnej obrany. Rusko si to môže dovoliť vďaka zvýšeniu produkcie, mesačne dokáže vyrobiť až 2 700 dronov Šahíd iránskej konštrukcie.

"Je tu oveľa viac dronov, to je objektívny fakt. A samozrejme, čím viac ich je, tým ťažšie je proti nim zasiahnuť," uviedol sudca ukrajinského najvyššieho súdu Jurij Čumak. Ten je zároveň dobrovoľníkom pri jednotke, ktorá v noci zostreľuje ruské drony.

Pri predchádzajúcich útokoch lietali ruské bezpilotné lietadlá pri zemi, napríklad pozdĺž riek, aby sa čo najdlhšie vyhli ukrajinským radarom. Dnes však lietajú až päť kilometrov nad zemou. "Všetky ich vidíme, sledujeme ich pomocou radarov. Ale nie je možné ich zostreliť guľometom," doplnil Čumak, podľa ktorého teraz musí Ukrajina pre zničenie bezpilotných lietadiel použiť strely.

Tých je ale na Ukrajine dlhodobo nedostatok, a tak musí hľadať nové cesty, ako sa proti ruským dronovým útokom brániť. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj už v máji informoval o úspešnom vývoji dronov, ktoré dokážu nepriateľské bezpilotné lietadlá zničiť. Chýbajú ale podľa neho peniaze. (ČTK, CNN)

„Ďalších 1245 tiel sa vrátilo na Ukrajinu: repatriačná časť istanbulských dohôd je dokončená,“ uviedlo ukrajinské koordinačné veliteľstvo pre zaobchádzanie s vojnovými zajatcami.

Ukrajinský minister obrany Rustem Umerov na sociálnej sieti Facebook upresnil, že Kyjev za uplynulý týždeň obdržal viac než 6000 tiel.

Na rokovaniach v Istanbule, ktoré sa uskutočnili 2. júna, sa znepriatelené strany dohodli na veľkej výmene vojnových zajatcov, ku ktorej potom postupne došlo v uplynulých dňoch. Dohody o odovzdaní tiel padlých vojakov a výmene zajatcov sú jedinými dohodami, ktoré vyplynuli z dvoch kôl rusko-ukrajinských mierových rokovaní v Istanbule.

Ruské ministerstvo obrany podľa AFP uviedlo, že v poslednej fáze výmeny bolo odovzdaných 1248 tiel, teda o tri viac, ako uviedol Kyjev. Ruské ministerstvo tiež vyhlásilo, že „naplnilo dohodu“. Moskva je podľa rezortu obrany pripravená odovzdať ďalších 2239 tiel padlých vojakov, čo je ponuka nad rámec toho, na čom sa strany dohodli na rokovaniach v Turecku.

Rusko oznámilo, že výmenou dostalo od Ukrajiny 51 padlých ruských vojakov. Ukrajina počas týchto výmen odovzdala celkovo 78 tiel. (TASR)

EÚ tak reagovala na amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý vyhlásil, že je otvorený tomu, aby sa sprostredkovateľom medzi Teheránom a Tel Avivom stal šéf Kremľa Vladimir Putin.

„Nedávno bola uzavretá dohoda o partnerstve medzi Ruskom a Iránom, ktorá signalizuje prehlbujúcu sa spoluprácu v rôznych oblastiach, vrátane zahraničnej politiky a obrany. Vzhľadom na to nemôže byť Rusko objektívnym sprostredkovateľom,“ povedal hovorca EÚ pre zahraničnú politiku Anouar El Anouni.

Ruský prezident v piatok telefonoval s iránskym náprotivkom Masúdom Pezeškijánom a izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom a podľa vyhlásenia Kremľa odsúdil izraelské útoky na Irán. Putin v telefonáte s Netanjahuom povedal, že je pripravený poskytnúť „sprostredkovateľské služby s cieľom zabrániť ďalšej eskalácii napätia“.

Trump, ktorý v sobotu telefonoval s ruským prezidentom o konflikte na Blízkom východe, povedal, že je otvorený tomu, aby sa sprostredkovateľom medzi Iránom a Izraelom stal práve Putin. „Je pripravený. Volal mi preto. Dlho sme sa o tom rozprávali,“ oznámil Trump.

Irán a Rusko v uplynulých rokoch intenzívne spolupracujú vo vojenskej oblasti. Kyjev a Západ obviňujú Teherán, že poskytuje Rusku drony pre vojnu na Ukrajine. Irán opakovane odmietol tieto obvinenia a tvrdí, že sa nepostavil na žiadnu stranu konfliktu. Západ uvalil sankcie voči Rusku a Iránu, ktorých vlády podľa AFP čoraz viac koordinujú svoju diplomatickú a hospodársku politiku. V januári uzavreli Rusko a Irán zmluvu o strategickom partnerstve. (TASR)