Zelenskyj požiadal o medzinárodnú pomoc s povojnovou obnovou Ukrajiny

Bývalý člen Ukrajinskej bezpečnostnej služby krátko pred začiatkom ruskej invázie prebehol do Ruska. Informovala o tom agentúra AFP.

Vasyľ Prozorov žije v Moskve od roku 2019, pričom ako dôvod svojho presídlenia uviedol ideologické rozdiely. Minulý týždeň bol zranený pri bombovom útoku na jeho vozidlo neďaleko Moskvy.

FSB v utorok uviedla, že zadržala občana Ruska narodeného v roku 1983, ktorý pracoval pre ukrajinské bezpečnostné služby a umiestnil pod auto Prozorova bombu.

"Do Ruska prišiel tento rok v marci, dostal súčiastky na výbušné zariadenia riadené rádiom, zhotovil výbušné zariadenia a po vykonaní prieskumu v okolí bydliska bývalého zamestnanca SBU vykonal bombový útok na auto", uviedla FSB.

Zároveň dodala, že v prípade bola začaté vyšetrovania pre vlastizradu, za ktorú hrozí podozrivému až doživotie.

Od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu vo februári 2022 sa stali terčmi útokov viacerí ukrajinskí predstavitelia kolaborujúci s Ruskom, pripomína AFP. (TASR)

Stanica monitorovala oblohu nad Ukrajinou a mala dosah 700 kilometrov do ukrajinského vnútrozemia, oznámila viacerým ukrajinským médiám anonymne ukrajinská tajná služba SBU.

Podľa nemenovaného zdroja z rozviedky išlo o stanicu Nebo-U, ktorá stojí zhruba 100 miliónov dolárov.

Stanica podľa SBU okrem iného poskytovala podporu ruským bombardérom, ktoré útočia na Ukrajinu pomocou riadených leteckých bômb. Stanica tiež sledovala ukrajinské prostriedky.

"Vďaka zničeniu tejto radarovej stanice bude mať nepriateľ menej možností odhaľovať vzdušné ciele pozdĺž severnej hranice Ukrajiny," citovala agentúra Unian zdroj z rozviedky.

Podľa SBU sa Ukrajine už skôr podarilo zničiť jednu takúto radarovú stanicu v ruskej Belgorodskej oblasti.

Radarové moduly v decimetrovom rozsahu vlnových dĺžok RLM-D (vpredu) a metrovom vlnovom rozsahu RLM-M (vzadu) komplexu 55Zh6M Nebo-M.

Režisérka a dramaturgička sú už takmer rok vo väzbe. Stíhané sú kvôli svojej hre pojednávajúcej o ženách, ktoré sa rozhodnú vydať za islamských bojovníkov a vydať sa za nimi do Sýrie.

Posudok zadaný vyšetrovateľmi v hre vyjavil nielen ideológiu islamizmu, ale aj "radikálneho feminizmu" alebo prvky "satanistického charakteru".

Zelenskyj v rozhovore pre PBS opäť vyzval spojencov, aby urýchlene dodali zbrane, ktoré Kyjev potrebuje, najmä odpaľovacie zariadenia protivzdušnej obrany a rakety.

"Úprimne povedané, bez tejto pomoci máme malú šancu na víťazstvo, pretože musíme byť výrazne silnejší ako naši protivníci. Súčasný pomer delostreleckých granátov je jedna ku desať. Môžeme vydržať oveľa dlhšie? Nie," povedal Zelenskyj.

Ako príklad uviedol zničenie elektrárne pri Kyjeve, na obranu ktorej sa sa Ukrajine "minuli rakety". Elektráreň zničili Rusi pri útoku na ukrajinskú energetickú infraštruktúru 11. apríla.

Čína nie je stranou ani účastníkom ukrajinskej krízy, uviedol Si Ťin-pching počas rozhovorov s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom a dodal, že Peking vždy "podporoval mierové rokovania svojim vlastným spôsobom".

Čína by podporila aj medzinárodnú mierovú konferenciu, ale Rusko a Ukrajina by ju museli akceptovať, povedal čínsky líder. Moskva zatiaľ odmietla pozvanie na konferenciu o mieri na Ukrajine, ktorá sa má konať v júni vo Švajčiarsku. Čína účasť na tejto konferencii zatiaľ nepotvrdila.

Peking je blízkym spojencom Moskvy. Neustále sa objavujú obvinenia, že čínske spoločnosti dodávajú Rusku takzvaný tovar dvojakého použitia, ktorý sa môže používať na civilné aj vojenské účely.

Nemecký kancelár sa stretol s čínskym prezidentom v posledný deň trojdňovej cesty do Pekingu. V utorok vyjadril presvedčenie, že Berlín a Peking by mohli pomôcť dosiahnuť "spravodlivý mier" na Ukrajine.

Scholzova cesta viedla počas troch dní do juhozápadného veľkomesta Čchung-čching, ekonomicky silného Šanghaja a hlavného mesta Peking, kde sa snaží posilniť obchodné vzťahy. Kancelára na jeho druhej ceste do Číny od nástupu do funkcie sprevádzala od nedele do utorka početná delegácia ministrov a vedúcich predstaviteľov podnikov. (TASR)

"Ukrajina si môže povedať: My chceme ísť do NATO. V poriadku, veď to je ich slobodné rozhodnutie. My hovoríme, že to nebudeme ratifikovať v parlamente. Pretože Slovensko potrebuje neutrálnu Ukrajinu. Slovensko bude ohrozené na svojich záujmoch, v prípade, že by Ukrajina bola členským štátom NATO," povedal Fico s tým, že po podpísaní dohody s Ukrajinou v Michalovciach zaznamenal snahy prekrúcať jej obsah. "Ja veľmi dobre viem, čo podpisujem," uviedol.

Rozšírenie NATO musia schváliť všetky parlamenty členských štátov aliancie.

Ukrajina má právo podľa Fica rozhodnúť sa o svojej budúcnosti. "Podporujeme ambíciu Európskej únie pozvať Ukrajinu čo najrýchlejšie medzi členské štáty a podporujeme túto európsku ambíciu aj na strane Ukrajiny," uviedol.

Premiér vyzval šéfa diplomacie Juraja Blanára, aby pokračoval v politike na štyri svetové strany. Jedine tento koncept podľa Fica dokáže zaručiť prežitie takej malej krajiny, ako je Slovensko.

Blanár bude mať podľa premiéra politickú podporu pri nadväzovaní kontaktov so všetkými krajinami sveta.

Členovia vlády sa v blízkej dobe chystajú do Číny. Začiatkom mája pôjdu do Azerbajdžanu, kde budú hovoriť o diverzifikácii dodávok plynu. Do konca roka plánujú cestovať aj do Brazílie a na Kubu.

Fico odmietol nový migračný pakt, ktorý minulý týždeň schválil europarlament. Prevzatie časti utečencov alebo finančnej či materiálnej pomoci pre krajiny zasiahnuté prílivom migrantov označil za diktát.

Oznámil to dánsky minister priemyslu, podnikania a finančných záležitostí Morten Bødskov.

„Dodatočnými finančnými prostriedkami v rámci Dánsko-ukrajinského fondu opätovne zdôrazňujeme, že Dánsko podporuje neúnavný boj Ukrajiny za slobodu,“ povedal B?dskov na Ukrajinskom investičnom fóre v Dánsku.