Ruský útok na obytnú budovu v Odeskej oblasti bol cielený, vyhlásil Zelenskyj

Pomôcť chce aj ďalším krajinám. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda, ktorý cituje vyhlásenie švédskej vlády.

„Žijeme v turbulentnom svete s mnohými krízami. Na mnohých miestach vrátane Ukrajiny, Sudánu, Gazy a Jemenu je ľudské utrpenie obrovské. Situáciu v mnohých krajinách ešte zhoršilo rozhodnutie USA pozastaviť časť svojej pomoci,“ odôvodnil švédsky minister zahraničného obchodu a medzinárodnej spolupráce Benjamin Dousa reštrukturalizáciu pomoci v tomto roku.

„Švédsko nemôže kompenzovať zníženie pomoci USA, ale musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme podporili Ukrajinu a zachránili životy,“ povedal Dousa. Dodal, že Ukrajina je pre Švédsko kľúčovou prioritou. „Ukrajina bojuje nielen za svoju slobodu, ale aj za slobodu Európy,“ poznamenal. (SITA)

Delegácia sa stretne s miestnymi partnermi s cieľom spoločne posúdiť situáciu, ktorá vznikla v súvislosti s plánom eurokomisie postupne ukončiť dovoz energetických zdrojov z Ruska do konca roka 2027.

TASR si vyžiadala stanovisko v súvislosti s medializovanou informáciou, že Slovensko 3. júla očakáva návštevu Európskej komisie na „vysokej úrovni“ s cieľom doladiť podrobnosti. Zloženie delegácie nebolo bezprostredne známe.

Európska komisia pripomenula, že 17. júna predložila legislatívny návrh na zákaz dovozu ruského plynu do konca roka 2027, o ktorom ešte musí rokovať Európsky parlament a Rada EÚ.

„Komisia je maximálne odhodlaná naďalej veľmi úzko spolupracovať so všetkými členskými štátmi, predovšetkým s tými, ktoré sú najviac znepokojené postupným ukončovaním dovozu plynu, ako to bolo už pred predložením legislatívneho návrhu,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Podľa neho si Brusel vypočul pripomienky Slovenska, ale nebude sa k nim vyjadrovať.

Eurokomisia uviedla, že chce vždy spolupracovať s členskými štátmi a neustále ich podporuje v úsilí o diverzifikáciu, nájdenie alternatívnych spoľahlivých dodávok energie, zlepšenie integrácie trhu a rozvoja infraštruktúry, a to všetko s cieľom dobudovať skutočnú energetickú úniu.

„Postupné vyraďovanie ruského plynu ruka v ruke s dekarbonizáciou posilní našu spoločnú odolnosť,“ uviedol výkonný orgán Únie.

Slovenský premiér Robert Fico po skončení jednodňového zasadnutia Európskej rady v Bruseli v noci na piatok zopakoval, že Slovensko nepodporí 18. balík sankcií proti Rusku, pokiaľ nebude mať od Európskej komisie garancie súvisiace s návrhom na zastavenie dovozu ruského plynu od januára 2028. O tejto veci rokoval pred summitom so šéfkou eurokomisie Ursulou von der Leyenovou.

Predstavitelia vlády vyjadrujú obavy, že odpojenie sa od energetických zdrojov z Ruska nebude mať vplyv len na zvýšenie ich cien, ale aj na nárast poplatkov za dopravu takýchto komodít. Argumentujú tým, že zo SR sa po uplatnení plánu EK stane namiesto krajiny profitujúcej z tranzitných poplatkov koncová krajina. (TASR)

Podľa každodenných údajov ukrajinskej armády vyslalo Rusko v júni na jej územie 5 438 dronov dlhého doletu, vzrástol aj počet rakiet.

Počet bezpilotných lietadiel v júni je najvyšší od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 a tiež predstavuje významný nárast oproti máju, keď ich na Ukrajine zaznamenali 3 974.

Ide iba o drony útočiace v noci, ktorých počty Kyjev každé ráno zverejňuje. Do štatistiky nie sú započítané ďalšie druhy dronov, ktoré sa používajú na fronte. Okrem bezpilotných lietadiel vyslalo Rusko pri nočných útokoch na Ukrajinu podľa Kyjeva tiež 236 rakiet, ich počet sa oproti máju takmer zdvojnásobil.

Podľa údajov Ukrajiny sa aj napriek zintenzívneniu útokov v júni podarilo zachytiť 86 percent ruských dronov a rakiet, v máji to bolo 81 percent. Vyhodnotenie vplyvu ruských útokov je zložité, pretože Ukrajina poskytuje len málo podrobností o zasiahnutých cieľoch.

Ukrajina, ktorá mala po začiatku vojny v roku 2022 pred ruskými dronmi náskok, je nútená prispôsobiť sa. "Ukrajina pokračuje vo vývoji, napríklad stíhacích dronov a ďalších modelov, ktoré sú zámerne utajované," povedal minulý týždeň minister obrany Rustom Umerov. (ČTK)

Minister uviedol, že poľské predsedníctvo v Rade EÚ, ktoré sa skončilo v utorok, bolo vydarené obdobie počas veľkej neistoty, pričom heslo „Bezpečnosť, Európa!“ sa ukázalo ako trefné.

Minister ocenil, že došlo k uzavretiu dohôd o spolupráci v oblasti bezpečnosti s Britániou aj Kanadou a schváleniu riešení hybridných hrozieb v rámci tzv. Russia Strategy.

Počas predsedníctva boli prijaté tiež rozhodnutia zamerané na odolnosť demokracie a EÚ poskytla Ukrajine druhú tranžu pomoci zo zmrazených výnosov ruských aktív. Minister zahraničných vecí v mene EÚ vystúpil pred OSN a podľa svojich slov vyvracal falošné ruské naratívy.

Napriek týmto úspechom podľa neho nacionalistické sily v Maďarsku zablokovali nový balík sankcií voči Rusku a pokračovanie v prístupových rokovaniach s Ukrajinou. Uvoľnenie veta podľa Sikorského viazne na riešení práv maďarskej menšiny na Ukrajine, čo si podľa neho musí Ukrajina s Maďarskom vyriešiť sama.

Poľsko podľa ministra zároveň posilnilo svoju líderskú pozíciu v rámci východného partnerstva a udržalo dialóg so Spojenými štátmi, čo bolo zreteľné na minulotýždňovom summite NATO. Polročné predsedníctvo v Rade EÚ Poľsko odovzdáva Dánsku. Súčasne Poľsko od júla preberá predsedníctvo v Rade štátov Baltského mora, čo Sikorski označil za významné. (TASR)

Podľa správy Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) tieto vyhlásenia demonštrujú širšie územné ambície Ruska na Ukrajine, ktoré presahujú Krym a ďalšie štyri nelegálne anektované regióny.

Putin v pondelok viedol stretnutie o rozvoji okupovaných častí Luhanskej, Doneckej, Záporožskej a Chersonskej oblasti, pričom tieto územia často označoval ako „Donbas a Novorusko“.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov reagoval na vyhlásenie starostu Odesy, že Odesa nie je ruské mesto, tvrdením, že história Odesy je „neoddeliteľne spojená“ s Ruskom.

Putinov poradca Vladimir Medinskij zároveň vyhlásil, že Rusi a Ukrajinci sú „jeden národ“ so „spoločnou historickou vlasťou“ na „dávnych ruských územiach po oboch stranách Dnipra, v Novorussku a na Kryme“.

ISW upozorňuje, že tieto vyjadrenia sú len najnovším dôkazom rozsahu ruských územných ambícií. Putin na Petrohradskom ekonomickom fóre 20. júna zopakoval, že ruský a ukrajinský národ považuje za „jeden ľud“ a že „Ukrajina je ruská“.

Odborníci ISW tiež poukazujú na to, že Medinského zmienka o „dávnom ruskom“ území po oboch stranách Dnipra je v súlade s výzvou šéfa okupačných orgánov Chersonskej oblasti na úplnú kontrolu nad úsekmi Dnepra v Chersonskej, Záporožskej a Dnipropetrovskej oblasti.

Ukrajinský vojenský dôstojník Pavlo Palisa uviedol, že Rusko má v úmysle obsadiť celé územie Ukrajiny na východnom brehu Dnipra a do konca roka 2026 aj Odeskú oblasť.

ISW konštatuje, že pokračujúca oddanosť ruských predstaviteľov týmto naratívom demonštruje cieľ Kremľa zničiť ukrajinský štát a zotročiť ukrajinský ľud. Vojna na Ukrajine trvá už 1 224 dní.

Označila to za „otvorenú sabotáž“ a Fica za „trójskeho koňa Ruska“, uviedla vo vyhlásení.

Strana v tejto súvislosti vyzvala Európsku radu, aby nahradila potrebu jednomyseľnosti v zahraničnej politike EÚ hlasovaním kvalifikovanou väčšinou, a to najmä v otázkach podpory Ukrajine.

„Jednostranné veto Roberta Fica narúša jednotu Európy v kritickom čase a podkopáva silné výzvy zo zasadnutia Európskej rady 26. júna, na ktorom lídri EÚ odsúdili ruskú vojnu, požadovali prímerie a zaviazali sa posilniť obranné kapacity Ukrajiny,“ vyhlásil írsky politik a spolupredseda Európskej strany zelených Ciarán Cuffe.

„Jeden-jediný líder by nemal mať možnosť narušiť jednotný postoj Európy k mieru, demokracii a medzinárodnému právu. Naliehavo vyzývame Európsku radu, aby nahradila pravidlo jednomyseľnosti v zahraničnej politike EÚ hlasovaním kvalifikovanou väčšinou, najmä pokiaľ ide o podporu Ukrajine,“ uviedol Cuffe.

Spolupredsedníčka európskych zelených Vula Tsetsiová z Grécka pripomenula Ficovo májové stretnutie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v Moskve, ktoré podľa nej vyvolalo šok v celej Európe.

„Ficovo veto potvrdzuje to, čoho sa mnohí obávali: v Európskej rade pôsobí ako trójsky kôň Ruska. Chceme, aby Európa vedela: útoky na Ukrajinu si zaslúžia naliehavé a jednotné sankcie,“ uviedla vo vyhlásení a vyzvala členské štáty a inštitúcie EÚ, aby pripravili spôsob, ako prekonať Ficovo „škodlivé veto“. „Európa musí svoje slová nahradiť činmi,“ dodala. (TASR)

Na pietnom podujatí bol aj vodca Kim Čong-un, ktorý na záberoch položil štátnu vlajku na jednu z rakiev. Juhokórejské ministerstvo obrany medzitým uviedlo, že zatiaľ nezaznamenalo žiadne náznaky ďalšieho chystaného nasadenia vojakov KĽDR na pomoc Rusku.

Na nedeľnom podujatí v Pchjongjangu sa zúčastnila aj ruská ministerka kultúry Oľga Ľubimovová. Zároveň si pripomenuli prvé výročie vojenského paktu uzavretého medzi Ruskom a KĽDR, ktorý obsahuje klauzulu o vzájomnej obrane.

(zdroj: TASR/AP)

Televízia odvysielala aj zábery severokórejských vojakov na bojisku, ktoré sprevádzali titulky, ako napríklad: „Ó, naši hrdinovia, žiarivé hviezdy mojej vlasti,“ napísala AFP.

V jednom okamihu sa v televízii podľa francúzskej agentúry objavil aj záber na dokument údajne podpísaný Kimom, v ktorom schvaľuje účasť severokórejských vojakov v bojoch v ruskej Kurskej oblasti v roku 2024.

Ukrajinské jednotky vpadli do Kurskej oblasti vlani v auguste a obsadili tam stovky štvorcových kilometrov územia. Podľa odhadov tam KĽDR nasadila 14-tisíc až 15-tisíc vojakov.

Zapojenie severokórejských vojakov do vojny proti Ukrajine potvrdili Pchjongjang a Moskva prvýkrát až v apríli tohto roku. Ich vojenská spolupráca vychádza z dohody, ktorú lídri oboch krajín podpísali v júni minulého roka.

Juhokórejské tajné služby podľa poslanca juhokórejského parlamentu I Song-kchwuna majú informácie, že v bojoch za Rusko padlo približne 600 severokórejských vojakov a tisíce utrpeli zranenia.

I minulý týždeň povedal, že KĽDR chce vyslať do Ruska ďalších vojakov, a to možno už začiatkom júla. Avšak ministerstvo obrany v Soule podľa utorkového vyhlásenia náznaky príprav ďalšieho nasadenia zo strany Pchjongjangu neeviduje. V KĽDR podľa neho prebieha letný výcvik (TASR)