Pri ruských raketových útokoch v Odeskej oblasti zahynulo 17 ľudí

Andrij Sybiha konštatoval, že Ukrajina neprijme „mier za každú cenu“, pričom načrtol červené čiary v mierových rokovaniach, ktoré označil za „jasné a nemenné“.

„Predovšetkým nebudeme súhlasiť s uznaním žiadnych dočasne okupovaných území Ukrajiny ako ruských,“ povedal minister.

Dodala, že Ukrajina nebude súhlasiť so žiadnymi obmedzeniami týkajúcimi sa štruktúry alebo veľkosti svojich ozbrojených síl, s redukciou obranného priemyslu ani s obmedzeniami vo vojenskej pomoci od spojencov či v prítomnosti spojeneckých jednotiek.

„Po tretie, nebudeme akceptovať žiadne obmedzenia suverenity Ukrajiny v domácej a zahraničnej politike vrátane práva zvoliť si aliancie a bloky, do ktorých chceme vstúpiť,“ zdôraznil Sybiha. (SITA)

A to na upevnenie svojej pozície na územiach, ktoré jeho vojská obsadili, a posilnenie upadajúcej ruskej ekonomiky.

Referuje o tom web spravodajskej televízie CNN s odvolaním sa na najnovšie spravodajské informácie, ktoré preskúmali americkí a západní predstavitelia.

Americké a západné spravodajské služby nedávno zhodnotili, že Putin považuje súčasný vývoj za výhodný pre seba a má dostatok ľudských zdrojov na vedenie dlhšieho boja a dobytie celej Ukrajiny.

Myšlienka, že Putin zmenil svoj postoj, nahrávala americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi a jeho vyjednávačom, ktorí sa domnievajú, že ruský vodca by mohol byť ochotnejší zvážiť mierovú dohodu, uviedli dva americké zdroje.

Americkí predstavitelia sú však zároveň naďalej skeptickí voči Putinovi a jeho opakovaným vyhláseniam o jeho túžbe dosiahnuť mier. Existuje tiež presvedčenie, že aj keby Rusko súhlasilo s navrhovanou dohodou, mohlo by sa pokúsiť o obnovenie vojny a v dlhodobom horizonte sa pokúsiť o získanie väčšej časti Ukrajiny.

„Myslím si, že možno premýšľa, nechcem povedať o menších cieľoch, ale skôr realistickejších cieľoch pre blízku budúcnosť. Všetko naozaj závisí od toho, čo sú USA ochotné predložiť, aby si nielen pripísal víťazstvo na domácej pôde, ale aby mal naozaj pocit, že dosiahol niečo, čo si zaslúži výraznú pauzu v bojoch,“ povedal vysokopostavený predstaviteľ západných spravodajských služieb.

Ten tiež poukázal na Putinove opakované zmienky o historickom pôvode ruského ľudu a povedal, že si zachováva „dlhodobý cieľ“ obsadiť väčšinu Ukrajiny, „aspoň tie časti, ktoré sú v Putinových očiach kolískou ruskej civilizácie“.

Jeden európsky predstaviteľ sa domnieva, že Moskva je ochotná „hrať spolu“ s USA a obmedziť svoje bezprostredné ciele kvôli zlepšeniu vzťahov s Washingtonom, ale „zjavne sa vo vojne nevzdala svojich maximalistických cieľov“.

Kremeľ dúfa, že zlepšenie vzťahov „po taktickej pauze odvedie pozornosť a potom môžu použiť kombináciu vojenských, ekonomických, informačných a politických nástrojov na dosiahnutie Putinových cieľov na Ukrajine a mimo nej,“ povedal.

Podľa jedného zdroja začiatkom tohto roka americkí spravodajskí predstavitelia varovali Trumpových poradcov, že kontrola nad Ukrajinou zostáva Putinovou najvyššou prioritou aj po zachovaní režimu, a varovali pred akýmikoľvek uponáhľanými rokovaniami zo strany novej administratívy.

„Putinovo myslenie sa zmenilo, pretože verí, že má sympatického amerického prezidenta, ktorý nechápe, čo robí, a viac sa zaujíma o krátkodobé víťazstvá,“ povedal demokratický kongresman Jason Crow, člen Výboru pre spravodajské služby Snemovne reprezentantov. Dodal, že Putin „verí, že je možné dosiahnuť dohodu, ktorú jednoducho nikto nebude implementovať“.

Zároveň vysokopostavený americký predstaviteľ poznamenal, že cieľom Ruska je dosiahnuť uznanie čo najväčšieho množstva okupovaného územia a mať „čo najslabšiu Ukrajinu“. Zároveň nič nenasvedčuje tomu, že by sa Putinovi skutočne podarilo dobyť zvyšok Ukrajiny, keďže jeho vojská už dlho nezaznamenali výrazné prielomy na fronte. (SITA)

Uviedla to ukrajinská poradenská spoločnosť pre energetické trhy ExPro.

ExPro zverejnila, že v apríli doviezla Ukrajina 187 gigawatthodín elektrickej energie. To je o 31,3 percenta menej než v marci, v ktorom sa dovoz oproti februáru zvýšil o 11 percent. K obmedzeniu dovozu prispelo najmä priaznivé počasie, ktoré znížilo dopyt po vykurovaní.

Firma ExPro zároveň dodala, že najviac sa na dodávkach na Ukrajinu podieľalo Maďarsko. Dovoz elektriny z tejto krajiny predstavoval 44 percent z celkového objemu ukrajinského dovozu. Okrem Maďarska doviezla Ukrajina elektrinu aj zo Slovenska a z Poľska.

Ukrajinská vláda uviedla, že čo sa týka energetiky, ruské útoky zredukovali produkčnú kapacitu Ukrajiny zhruba na 50 percent. Časť z nej sa však Kyjevu podarilo obnoviť. (TASR)

Na svojom telegramovom účte o tom informoval šéf vojenskej správy Záporožskej oblasti Ivan Fedorov. Ruská armáda na mesto podľa neho zaútočila najmenej desaťkrát.

Na zasiahnutých miestach vzniklo niekoľko požiarov. Poškodené sú rodinné domy, panelové budovy, školy a objekty infraštruktúry.

Fedorov pôvodne informoval o jednom mŕtvom, neskôr ale uviedol, že táto informácia nie je pravdivá, že muža uväzneného pod troskami záchranári vyslobodili živého. V nemocnici skončilo 12 ľudí. Medzi zranenými je 13-ročný chlapec.

"Rusko je teroristická krajina. To mu neodpustíme," napísal v piatok ráno Fedorov pri videu, na ktorom sú zachytené zničené, čiastočne vyhorené byty v zasiahnutom dome. V troskách staršia žena v šatke zrejme prehľadáva to, čo zostalo z jej majetku.

Ukrajinské letectvo v pravidelnom rannom hlásení uviedlo, že Rusko v noci na piatok vyslalo nad územie Ukrajiny 150 dronov. Protivzdušná obrana ich 64 zostrelila, ďalších 62 nedoletelo k svojmu cieľu zrejme vďaka nasadeniu systémov elektronického boja.

Okrem Záporožskej oblasti vznikli bližšie neurčené škody tiež v Doneckej a Dnepropetrovskej oblasti.

Ruská protivzdušná obrana podľa ministerstva obrany v Moskve zneškodnila 121 bezpilotných lietadiel, z toho 89 nad Rusmi okupovaným Krymom. Ľudia na tomto polostrove hlásili, že počujú výbuchy, uviedol telegramový kanál Astra. (ČTK)

Ruská vojna proti Ukrajine sa neskončí niekedy skoro, povedal televízii Fox News viceprezident J. D. Vance.

Minister zahraničia Marco Rubio rovnakej televízii povedal, že pozície Ukrajiny a Ruska sú od seba naďalej veľmi vzdialené a zdôraznil, že prezident Donald Trump sa možno bude musieť rozhodnúť, koľko času ešte chce venovať úsiliu o dosiahnutie mieru.

Podľa Vanca teraz bude na Rusoch a Ukrajincoch, aby sa oboznámili s podmienkami mieru druhej strany. "Bude na nich, aby dospeli k dohode a zastavili tento brutálny, brutálny konflikt," povedal Vance moderátorovi Bretovi Baierovi.

"Nikam to nevedie, Bret. Nesmeruje to k nejakému skorému koncu," poznamenal.

Šéf americkej diplomacie Rubio zasa Fox News povedal, že vo vojne na Ukrajine bude musieť veľmi skoro nastať prelom, inak sa bude musieť prezident Trump rozhodnúť, koľko času ešte má záležitosti venovať.

"Myslím si, že vieme, kde je Ukrajina, a vieme, kde je práve teraz Rusko. Priblížili sa, ale stále sa veľmi rozchádzajú," povedal v relácii Hannity.

Rubio, ktorý po demisii doterajšieho poradcu pre národnú bezpečnosť Mikea Waltza dočasne prevzal aj túto funkciu, dal znovu najavo, že vojna na Ukrajine nemá vojenské riešenie.

Ruský prezident Vladimir Putin nemôže zabrať celú susednú krajinu a zároveň Ukrajina "nemôže Rusov úplne vytlačiť tam, kde boli v roku 2014", povedal Rubio, ktorý už skôr naznačil, že USA by sa mohli zo snáh o sprostredkovanie konca vojny stiahnuť. (ČTK)

Zranenia utrpelo najmenej 14 ľudí, uviedol gubernátor Záporožskej oblasti Ivan Fedorov. Informuje o tom agentúra Reuters.

Podľa Fedorova si štvrtkový dronový útok nevyžiadal obete na životoch. Na platforme Telegram tak spresnil predchádzajúce informácie, ktoré hovorili o jednej obeti, tie sa však napokon nepotvrdili.

Jedného muža, ktorý zostal uviaznutý pod troskami, sa podarilo vyslobodiť živého, dodal Fedorov. Deväť zranených previezli do nemocnice.

Podľa Fedorova uskutočnili ruské sily na mesto Záporožie najmenej desať útokov, ktorých cieľom boli súkromné domy, výškové bytové domy, vzdelávacie inštitúcie a zariadenia infraštruktúry.

Na snímkach kolujúcich na internete bolo vidieť horiacu budovu a záchranné tímy, ktoré sa predierajú troskami či sa šplhajú po stenách poškodených budov po predĺžených rebríkoch. Na jednej fotografii bol zobrazený záchranný tím, ako odnáša zraneného muža do bezpečia, dodáva Reuters. (TASR)

Stala sa ňou rusky hovoriaca kariérna diplomatka Julie Davisová, informuje agentúra AFP.

Davisová strávila veľkú časť svojej diplomatickej kariéry v bývalom Sovietskom zväze. Po novom bude zastávať post chargé d'affaires v Kyjeve, čo je najvyššia pozícia na veľvyslanectve, kým nebude nominovaný a Senátom USA potvrdený nový veľvyslanec.

Doterajšia ambasádorka USA v Kyjeve, taktiež kariérna diplomatka Bridget Brinková, na svoju funkciu rezignovala minulý mesiac. Ako veľvyslankyňa USA na Ukrajine strávila tri roky a jej služba bola v období ruskej invázie na Ukrajinu.

Do čoraz nepríjemnejšej situácie sa Brinková dostávala po tom, čo dôrazne podporovala Ukrajinu za bývalého prezidenta USA Joea Bidena, a následne sa stala zástupkyňou Trumpa, ktorý sa vo februári tohto roka na stretnutí v Oválnej pracovni Bieleho domu bezprecedentne verejne pohádal s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, pripomína AFP.

K vymenovaniu Davisovej došlo deň po tom, čo Ukrajina a Spojené štáty podpísali dohodu o nerastných surovinách, ktorú Kyjev vníma ako nový spôsob, ako zabezpečiť záväzok USA aj napriek tomu, že Trump nesúhlasí s vojenskou pomocou a presadzuje vojnové urovnanie, ktoré mnohí Ukrajinci považujú za výhodné pre Rusko.

Davisová pôsobí ako veľvyslankyňa USA na Cypre, pričom v tejto pozícii bude pokračovať súbežne so svojou novou službou v Kyjeve. (TASR)