Ukrajina zaradila húfnice z Nemecka do svojej výzbroje

Po zasadnutí Rady EÚ pre telekomunikácie a energetiku to vyhlásil eurokomisár pre energetiku Dan Jorgensen.

Komisár v rozhovore s novinármi vyjadril presvedčenie, že nové pravidlá na zákaz ruských fosílnych palív, ktoré má Európska komisia predstaviť v utorok (17.6.), budú rovnako účinné ako sankcie na ukončenie dovozu ruského plynu cez plynovody a skvapalneného plynu do Únie.

Na otázky ohľadom obáv zo strany niektorých členských štátov, že zákaz dovozu ruského plynu by mohol vystaviť spoločnosti právnym rizikám, keď porušia svoje dlhodobé zmluvné záväzky, Jorgensen odpovedal, že EK má silné právne analýzy, podľa ktorých sa spoločnosti nedostanú do právnych problémov, keď prestanú odoberať energie z Ruska, pretože pôjde o zákaz ich odberania, čo možno vnímať ako „vyššiu moc“.

„Veľmi ma potešilo, keď som na ministerskom stretnutí videl celkovo pozitívny a silný záväzok voči cieľom cestovnej mapy. Naše ciele sú jasné: dosiahnuť úplnú nezávislosť od ruskej energie," povedal Jorgensen po rokovaní ministrov.

Potvrdil, že odstrihnutie sa od ruských zdrojov energie je zložitý proces, ktorý sa však dá zvládnuť a dodal, že EÚ je pripravená tento proces „rázne, ale postupne realizovať“. Vyjadril nádej, že prerušenie toku energonosičov z Ruska nepovedie k výraznému zvýšeniu cien aj preto, že spotreba plynu v EÚ neustále klesá a na svetový trh sa dostáva čoraz viac skvapalneného zemného plynu.

Jorgensen zdôraznil, že EK poskytuje podporu tým členským štátom, ktoré budú čeliť obzvlášť veľkým výzvam po zákaze dovozu ruských energií, vrátane technickej pomoci a podpory pri diverzifikácii zdrojov dodávok energie.

Upozornil, že exekutíva EÚ neplánuje poskytnúť finančné kompenzácie krajinám, ktoré budú mať problémy kvôli zastaveniu dodávok ruskej energie.

„Neponúkame kompenzácie. Mnohé členské štáty už zastavili dovoz energie z Ruska za cenu veľkých nákladov," odkázal komisár. Spresnil, že viacero členských štátov prestalo nakupovať energie z Ruska v rýchlom časovom období a s vysokými nákladmi a dodal, že aj ostatné krajiny EÚ musia teraz podniknúť potrebné kroky.

Jorgensen okrem toho naznačil, že zákaz nakupovať ruský plyn pre členské krajiny EÚ by mal zostať v platnosti aj po skončení ruskej vojny voči Ukrajine. Už aj preto, aby obnovené dodávky energií Moskve opätovne neposkytli finančné zdroje na ďalšie zbrojenie. (TASR)

Zhodli sa, že režim sankcií predĺžia do 23. júna 2026.Informuje o tom vyhlásenie Rady.

Reštriktívne opatrenia boli prvýkrát zavedené v júni 2014 a zahŕňajú zákaz dovozu tovarov pochádzajúcich z anektovaného Krymu a Sevastopola do EÚ a investícií do tamojšej infraštruktúry, finančných služieb a cestovného ruchu.

Sankcie dvadsaťsedmičky platia aj na vývoz tovarov a technológií na anektovaný Krym alebo ich využitie v sektore dopravy, telekomunikácií a energetiky a v energetickom priemysle pri vyhľadávaní, prieskumných vrtoch a ťažbe ropy, zemného plynu a nerastných surovín.

EÚ opakovane zdôraznila, že neuznáva a odsudzuje nezákonnú anexiu Krymu a Sevastopola ako porušenie medzinárodného práva, píše sa vo vyhlásení.

Od roku 2022 Rusko podľa vyhlásenia Rady EÚ naďalej porušuje suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny nevyprovokovanou a neopodstatnenou agresívnou vojnou.

Európska únia zároveň opätovne potvrdila svoju pevnú podporu nezávislosti, suverenite a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc a záväzok dôsledne uplatňovať politiku neuznávania ruskej okupácie. (TASR)

Vyplýva to z prieskumu Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie.

Podľa prieskumu dôveruje ukrajinskému lídrovi v súčasnosti 65 percent respondentov. Zelenského aktuálna podpora stále prevyšuje tohtoročné februárové minimum, keď klesla na 57 percent.

V máji dôvera krátko vzrástla na 74 percent po podpísaní dohody o nerastných surovinách so Spojenými štátmi, ktorá sa považuje za diplomatický a ekonomický úspech.

Prieskum poukazuje na výrazné regionálne rozdiely. Najvyššia dôvera voči prezidentovi je na západe Ukrajiny (73 %), ale na juhu a východe krajiny, ktoré sú pravidelne terčom ruských útokov, dôveruje Zelenskému len 61 percent obyvateľov. Prieskum uskutočnili od 15. mája do 3. júna a zúčastnilo sa v ňom 1 011 dospelých respondentov zo všetkých regiónov Ukrajiny okrem okupovaných oblastí. (SITA, Kyiv Independent)

„Jednou z otázok, ktorú budem s prezidentom Trumpom počas stretnutia diskutovať, je obranný balík, ktorý je Ukrajina pripravená kúpiť,“ uviedol Zelenskyj na tlačovej konferencii vo Viedni, odkiaľ odcestuje na summit.

Zdôraznil však, že neplánujú hovoriť o novej pomoci zo strany Spojených štátov.

Ukrajina musí kvôli tomu nájsť nový spôsob, ako na nálety bezpilotných lietadiel reagovať.

Ukazuje sa, že Rusko znova zmenilo taktiku svojich dronových útokov. Drony teraz lietajú vo výškach, kde je nemožné ich zasiahnuť bez použitia vyspelejšej protivzdušnej obrany. Rusko si to môže dovoliť vďaka zvýšeniu produkcie, mesačne dokáže vyrobiť až 2 700 dronov Šahíd iránskej konštrukcie.

"Je tu oveľa viac dronov, to je objektívny fakt. A samozrejme, čím viac ich je, tým ťažšie je proti nim zasiahnuť," uviedol sudca ukrajinského najvyššieho súdu Jurij Čumak. Ten je zároveň dobrovoľníkom pri jednotke, ktorá v noci zostreľuje ruské drony.

Pri predchádzajúcich útokoch lietali ruské bezpilotné lietadlá pri zemi, napríklad pozdĺž riek, aby sa čo najdlhšie vyhli ukrajinským radarom. Dnes však lietajú až päť kilometrov nad zemou. "Všetky ich vidíme, sledujeme ich pomocou radarov. Ale nie je možné ich zostreliť guľometom," doplnil Čumak, podľa ktorého teraz musí Ukrajina pre zničenie bezpilotných lietadiel použiť strely.

Tých je ale na Ukrajine dlhodobo nedostatok, a tak musí hľadať nové cesty, ako sa proti ruským dronovým útokom brániť. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj už v máji informoval o úspešnom vývoji dronov, ktoré dokážu nepriateľské bezpilotné lietadlá zničiť. Chýbajú ale podľa neho peniaze. (ČTK, CNN)

„Ďalších 1245 tiel sa vrátilo na Ukrajinu: repatriačná časť istanbulských dohôd je dokončená,“ uviedlo ukrajinské koordinačné veliteľstvo pre zaobchádzanie s vojnovými zajatcami.

Ukrajinský minister obrany Rustem Umerov na sociálnej sieti Facebook upresnil, že Kyjev za uplynulý týždeň obdržal viac než 6000 tiel.

Na rokovaniach v Istanbule, ktoré sa uskutočnili 2. júna, sa znepriatelené strany dohodli na veľkej výmene vojnových zajatcov, ku ktorej potom postupne došlo v uplynulých dňoch. Dohody o odovzdaní tiel padlých vojakov a výmene zajatcov sú jedinými dohodami, ktoré vyplynuli z dvoch kôl rusko-ukrajinských mierových rokovaní v Istanbule.

Ruské ministerstvo obrany podľa AFP uviedlo, že v poslednej fáze výmeny bolo odovzdaných 1248 tiel, teda o tri viac, ako uviedol Kyjev. Ruské ministerstvo tiež vyhlásilo, že „naplnilo dohodu“. Moskva je podľa rezortu obrany pripravená odovzdať ďalších 2239 tiel padlých vojakov, čo je ponuka nad rámec toho, na čom sa strany dohodli na rokovaniach v Turecku.

Rusko oznámilo, že výmenou dostalo od Ukrajiny 51 padlých ruských vojakov. Ukrajina počas týchto výmen odovzdala celkovo 78 tiel. (TASR)