Ochrnutý muž ukončil svoj život ako prvý v Taliansku asistovanou samovraždou

Vyplýva to z nariadenia, do ktorého v utorok nahliadla agentúra AFP. Environmentálne organizácie varujú pred negatívnym dopadom na životné prostredie a žiadajú vládu, aby projekt dôkladne posúdila, píše TASR.

Premiér Hun Manet nariadenie o prenájme pozemku „na investíciu do plánu zriadiť továreň na výrobu cementu“ s rozlohou 99 hektárov v rezervácii Prey Lang spoločnosti KP Cement podpísal ešte v januári, uvádza AFP.

Americký ochranársky portál Mongabay tvrdí, že firma má politické väzby a v oblasti už ťaží vápenec a mramor. Zo satelitných snímok podľa nej navyše vyplýva, že v rezervácii už začali s výrubom stromov.

Vápenec je kľúčovou zložkou cementu, no jeho ťažba v Kambodži značne prispieva k zhoršovaniu životného prostredia. Rezervácia Prey Lang sa rozprestiera na území 489.663 hektárov v štyroch provinciách strednej Kambodže a do pozastavenia vydávania nových licencii na ťažbu v roku 2023 sa v nej ťažilo viacero surovín.

Environmentalista a ľudskoprávny aktivista Heng Kimhong vyzval vládu, aby dôkladne posúdila vplyv projektu na životné prostredie. „Bojím sa, že to bude mať vplyv na biodiverzitu v oblasti,“ dodal. V rezervácii navyše aj napriek označeniu chráneného územia pokračuje rozsiahle odlesňovanie.

Podľa medzinárodnej ochranárskej organizácie Global Forest Watch od roku 2002 do roku 2023 zanikla približne tretina pralesov v Kambodži, ktoré patria k biologicky najrozmanitejším na svete. (TASR)

Varoval, že ak nedôjde k pokroku, Spojené štáty nebudú pokračovať v úsilí sprostredkovať dohodu. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a Reuters.

„Momentálne sme v bode, keď musia obe strany predložiť konkrétne návrhy, ako tento konflikt ukončiť,“ citovala Rubia hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Tammy Bruceová. „Ak nedôjde k pokroku, ustúpime z úlohy sprostredkovateľov v tomto procese,“ pokračovala hovorkyňa.

Bruceová povedala, že o tom, ako budú USA ďalej postupovať rozhodne americký prezident Donald Trump, ktorý sa od návratu do Bieleho domu usiluje dosiahnuť dohodu o ukončení viac ako tri roky trvajúcej vojny na Ukrajine.

Spojené štáty podľa Bruceovej chcú „úplné, trvalé prímerie a ukončenie konfliktu“ a nie „trojdňový moment, aby mohli oslavovať niečo iné“.

Hovorkyňa tým narážala na pondelňajší návrh ruského prezidenta Vladimira Putina na trojdňové prímerie pri príležitosti Dňa víťazstva 9. mája. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v reakcii na Putinov návrh uviedol, že je potrené vyhlásiť okamžité, úplné a bezpodmienečné prímerie – a to minimálne na 30 dní - ako základ pre skutočnú diplomaciu.

Rubio už pred dvoma týždňami varoval, že Spojené štáty sa prestanú snažiť sprostredkovať mierovú dohodu medzi Ruskom a Ukrajinou, ak sa neobjavia jasné známky toho, že ju možno dosiahnuť. Pred takýmto scenárom varoval aj americký viceprezident J.D. Vance, ktorý minulú stredu vyhlásil, že Rusko a Ukrajina musia uzavrieť dohodu, inak Washington ukončí svoje úsilie o dosiahnutie prímeria.

(TASR)

TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Tento krok bol v súlade s dlhodobou politikou britskej vlády po tom, čo húsíovia v novembri 2023 začali svoju kampaň útokov, ktorou ohrozujú slobodu plavby v Červenom mori, útočia na medzinárodné lode a zabíjajú nevinných obchodných námorníkov,“ uviedol britský rezort obrany.

K útoku proti vojenskému cieľu húsíov podľa vyhlásenia britského ministerstva zverejneného na jeho internetovej stránke došlo v utorok po zotmení, keď bolo menej pravdepodobné, že sa v zasiahnutej oblasti budú nachádzať civilisti.

Jemenskí povstalci využívali budovy nachádzajúce sa približne 25 kilometrov južne od jemenského hlavného mesta Saná na výrobu dronov, ktoré používali pri útokoch na lode v Červenom mori a Adenskom zálive.

AFP pripomína, že Británia sa zúčastňuje na spoločných leteckých útokoch proti húsíom pod vedením Spojených štátov od začiatku roka 2024.

Iránom podporovaní húsíovia, ktorí ovládajú veľkú časť Jemenu, počas vojny v Pásme Gazy vypustili na plavidlá spojené s Izraelom v Červenom mori desiatky dronov a rakiet, čím narušili svetové námorné trasy. Podľa ich vyjadrení útoky boli prejavom solidarity s Palestínčanmi v Gaze. Niekoľkokrát vypustili drony a rakety aj priamo na Izrael. Väčšinu z nich zostrelila tamojšia protivzdušná obrana. S útokmi povstalci prestali po tom, čo 19. januára vstúpilo do platnosti prímerie medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas v Pásme Gazy.

Jemenskí povstalci však obnovili útoky po tom, čo Izrael zastavil prísun pomoci do vojnou zničeného Pásma Gazy a následne po takmer dvoch mesiacoch prímeria tiež obnovil boje.

Americké námorníctvo útočí na pozície húsíov v Jemene takmer denne od polovice marca s cieľom zastaviť útoky povstalcov na lode v Červenom mori. Americký prezident Donald Trump povedal, že vojenská operácia proti nim bude pokračovať, kým budú hrozbou pre lodnú dopravu. Pentagón v utorok oznámil, že USA od polovice marca zasiahli viac ako 1000 cieľov v Jemene a zabili stovky húsíov vrátane členov ich vedenia. (TASR)

Agentúra Spojených štátov pre globálne médiá (USAGM) neposlala rozhlasovej stanici na apríl financie schválené Kongresom. Podľa sudcu Royca Lambertha však americká administratíva nemôže jednostranne zrušiť financovanie, ktoré schválil Kongres. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AP.

RFE/RL podala v marci podnet na okresnom súde vo Washingtone so žiadosťou o vydanie predbežného opatrenia, vďaka ktorému by dostala peniaze pridelené na apríl, ako aj Kongresom schválené financie na zvyšok aktuálneho fiškálneho roka.

Stanica začala 1. apríla posielať svojich zamestnancov z centrály v Prahe na neplatenú dovolenku z dôvodu, že USAGM jej neposlala financie.

Právnici stanice uviedli, že na nútenú dovolenku bolo poslaných 122 zamestnancov a varovali, že ak sa financovanie neobnoví, 1. mája bude na nútenú dovolenku poslaných viac zamestnancov a zruší sa ešte viac zmlúv s novinármi.

„Do konca mája bude RFE/RL nútené zrušiť zmluvy, ktoré podporujú jeho kľúčové živé spravodajské a reportérske vysielanie. V júni 2025 RFE/RL takmer úplne ukončí svoju činnosť,“ napísali právnici.

Sudca Lamberth v utorok vyhovel žiadosti stanice a nariadil americkej administratíve uvoľniť 12 miliónov dolárov pre RFE/RL.

RFE/RL sídli od roku 1995 v Prahe a v súčasnosti vysiela v 27 jazykoch pre 23 krajín vrátane Ruska, kde ju vo februári 2024 vyhlásili za „nežiaducu organizáciu“.

Americký prezident Donald Trump dekrétom podpísaným 14. marca nariadil rozsiahle škrty v USAGM, majúcej v USA na starosti všetky štátom financované programy zahraničného vysielania, ktoré neprevádzkuje armáda. Ide o súčasť jeho snáh o zoštíhlenie federálnej administratívy. (TASR)

Oznámili to v stredu tamojší predstavitelia, píše TASR podľa správy agentúry AFP.

Gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak uviedol, že ruské sily podnikli „masívny“ dronový útok na Dnipro, kde zahynula jedna osoba.

Dnipro je podľa AFP od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu častým terčom útokov. Ukrajina v utorok nariadila evakuáciu siedmich dedín v tejto oblasti na východe krajiny, ktoré boli donedávna vzdialené od frontovej línie, no vzhľadom na postup ruských síl sú teraz ohrozené. Rusko sa - zatiaľ neúspešne - snaží do tejto oblasti preniknúť zo susednej Doneckej.

Starosta Charkova Ihor Terechov oznámil, že Rusko podniklo 16 útokov na mesto pričom zranených je 39 osôb.

Útoky v noci podnikla aj Ukrajina. Gubernátor ruskej Kurskej oblasti Alexandr Chinštejn na platforme Telegram oznámil, že pri dronovom útoku v meste Ryľsk utrpeli zranenia traja ľudia. Dve osoby previezli do nemocnice, píše AFP. (TASR)

Vyhlásil, že išlo o najúspešnejších prvých 100 dní akejkoľvek administratívy v dejinách USA a jeho administratíva priniesla „najzásadnejšiu zmenu vo Washingtone za takmer 100 rokov“. V prejave sa venoval nelegálnej migrácii, chválil úspech svojich ciel a vyhlásil, že uzavrie dohodu s Čínou. Uviedol tiež, že jeho administratíva obnovila slobodu slova v Amerike. V prejave sa nevyhol ani kritike voči svojmu predchodcovi v úrade, Joeovi Bidenovi. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP, AP a stanice Sky News.

„Ešte len začíname,“ uviedol šéf Bieleho domu. „Ešte ste nič nevideli,“ dodal Trump. Podľa jeho slov to, čo svet videl za uplynulých 14 týždňov, je „revolúcia zdravého rozumu“. Úspechy svojej administratívy vyzdvihol mnohokrát pričom uviedol, že jeho vláda dosiahla za tri mesiace viac, ako iné vlády dosiahli za tri roky.

Trump sa opakovane vyjadril k svojmu predchodcovi Bidenovi, ktorého nazval „ospalý Joe“ či „krivák Joe“. Venoval sa aj svojej protikandidátke v minuloročných prezidentských voľbách a bývalej americkej viceprezidentke, Kamale Harrisovej, ktorú označil za „skvelú kandidátku“, na čo dav reagoval hlasným bučaním. Tvrdí, že Harrisová bola vymenovaná Bidenom za „pohraničnú cárku“, no podľa Trumpa „nikto na hranici o nej ani len netušil“. Dodal, že ak by Harrisová vyhrala voľby, jej administratíva by „doviezla ďalších desať miliónov votrelcov a udelila amnestiu 30 až 40 miliónom nelegálnym migrantom“.

Počas hodinou a pol trvajúceho príhovoru tiež premietol video zachytávajúce deportácie migrantov zo Spojených štátov. Bývalú administratívu obvinil z toho, že nechala migrantov „znásilňovať a vraždiť“ Američanov pričom dodal, že táto „zrada“ skončila. Zákon o zahraničných nepriateľoch (AEA) podľa Trumpa zabezpečí vyhostenie „každého zahraničného teroristu z našej pôdy“. Tvrdí, že jeho administratíva dosiahla rekordne najnižší počet nelegálnych prekročení hraníc v dejinách USA a že nasadil armádu, aby zastavila „inváziu“ na hraniciach.

Spomenul aj svoje nariadenie, ktorým sa pokúša skoncovať s praxou automatického udeľovania amerického občianstva každému, kto sa narodí na území Spojených štátov. Stanica BBC pripomína, že spomínané nariadenie zablokovali súdy a prípadom sa bude pravdepodobne zaoberať najvyšší súd.

„Joe Biden nám tvrdil, že je nemožné zastaviť tok migrantov. Vraj na to treba legislatívu – ukázalo sa, že všetko, čo bolo treba, bol nový prezident,“ vyhlásil Trump. Demokrati podľa jeho slov podporujú masovú migráciu, zatiaľ čo jeho administratíva robí masové deportácie. V tejto súvislosti spomenul aj súdy, ktoré sa podľa neho usilujú zabrániť deportácii „neuveriteľne nebezpečných ľudí“.

Sudcov tiež obvinil z pokusov obmedziť právomoci prezidenta. USA podľa neho nemôžu dovoliť, aby zopár „komunistických“ sudcov bránilo v uplatňovaní zákona.

Americký prezident medzi svoje úspechy dosiahnuté počas prvých 100 dní vo funkcii zaradil aj zníženie cien vajec a uviedol, že ceny klesli o 87 percent. Nižšie sú aj ceny benzínu, potravín a liekov na predpis, dodal.

USA sú podľa neho v súčasnosti rešpektované na celom svete a každý chce s Washingtonom uzatvárať dohody. Trump vyhlásil, že s Čínou, na ktorú uvalil vysoké clá, uzavrie „férovú“ dohodu.

Spomenul niekoľko svojich výkonných nariadení, napríklad to, ktorým svojej administratíve prikázal, aby sa vrátila k „výlučnému“ používaniu plastových slamiek namiesto ekologickejších z papiera, či dekrét, ktorým sa zrušili obmedzenia tlaku vody v sprchovacích hlaviciach. Podľa jeho slov sa mu tiež podarilo skoncovať s „transgender ideológiou“ a politikou rozmanitosti.

Svoje vystúpenie Trump ukončil slovami, že bude bojovať a víťaziť, píše AP.

(TASR)

Demonštranti žiadali, aby predseda konzervatívnej vlády regiónu Valencia Carlos Mazón vyvodil zodpovednosť za zlyhania počas záplav, počas ktorých v tomto regióne v októbri 2024 zahynulo 227 ľudí. Informoval o tom na svojom webe španielsky denník El País, píše TASR.

Demonštranti vo svojom manifeste, ktorý prečítali na zhromaždení, vytkli predsedovi španielskej Ľudovej strany (PP) Albertovi Núñezovi Feijóovi a predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej ich účasť na kongrese EPP, lebo tým prejavili podporu Mazónovi - toho demonštranti označili za „politickú mŕtvolu“.

Dvojdňové zasadnutie EPP sa v Španielsku začalo bez väčšieho meškania, aj keď Španielsko a Portugalsko v pondelok postihol masívny výpadok v dodávkach elektrickej energie. El País však informoval, že Feijóo, ktorý mal pôvodne predniesť uvítací prejav, svoju účasť na rokovaní v utorok zrušil a nateraz nie je jasné, či sa na kongrese vôbec objaví, informovala agentúra DPA.

EPP má v 720-člennom Európskom parlamente (EP) 188 poslancov takže je súčasne aj najsilnejšou frakciou.

Očakáva sa, že delegáti kongresu vo Valencii vo funkcii predsedu potvrdia nemeckého politika Manfreda Webera, ktorý je jediným uchádzačom o túto funkciu. Na základe Weberovho odporúčania by mala byť za generálnu tajomníčku EPP zvolená španielska europoslankyňa Dolors Montserratová.

Zákonodarcovia EPP budú vo Valencii diskutovať o ruskej invázii na Ukrajinu, o znovuvyzbrojení Európy, o obchodnej vojne, ktorú rozpútal americký prezident Donald Trump, o rastúcich životných nákladoch a o rastúcich hrozbách, ktoré predstavuje populizmus a extrémizmus.

(TASR)

Rusko sa - zatiaľ neúspešne - snaží do tejto oblasti preniknúť zo susednej Doneckej.

Miestna vojenská správa ohlásila v utorok „nútenú evakuáciu frontových území v Synelnykovskom rajóne“. Týka sa konkrétne troch dedín patriacich pod samosprávu obce Novopavlivka a štyroch ďalších, patriacich zase pod správu obce Mežova.

V Novopavlivke, ktorá sa momentálne nachádza asi desať kilometrov od frontovej línie, žilo pred vojnou zhruba 3500 ľudí. Teraz má približne 100 obyvateľov vrátane dvoch detí.

„Momentálne sa v Dnepropetrovskej oblasti nenachádzajú žiadne ruské okupačné sily,“ uviedol na platforme Telegram šéf tamojšej vojenskej správy Mykola Lukašuk a dodal, že oblasť bráni ukrajinská armáda.

Gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak v nedeľu informoval, že pri ruskom dronovom útoku prišla v obci Novopavlivka o život jedna osoba. 

Uplynulý piatok zase regionálna vláda nariadila evakuáciu rodín s deťmi z dedín východne od obce Mežova, ktoré sú tiež vzdialené menej než desať kilometrov od súčasnej frontovej línie. (TASR)