Moskva možno neobnoví vzťahy so Západom, zameria sa na Čínu, povedal Lavrov

„Určite sa uskutoční diskusia o tom, ako udržať bojové schopnosti Ukrajiny,“ uviedol palác s tým, že rokovanie bude prostredníctvom videokonferencie.

Počas stretnutia budú Macron a Starmer hovoriť s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom a talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou.

Lídri sa na summite budú zaoberať nasadením „zabezpečovacích síl“ na Ukrajine po prímerí, uviedla kancelária francúzskeho prezidenta. Diskusie sa majú sústrediť aj na to, ako „zvýšiť tlak na Rusko, aby prijalo bezpodmienečné prímerie, ktoré doteraz konzistentne odmieta“.

Spravodajský portál Politico s odvolaním na predstaviteľa Elyzejského paláca, ktorý hovoril pod podmienkou zachovania anonymity, informoval, že niektorí lídri z tzv. koalície ochotných vrátane Zelenského sa pripoja cez videokonferenciu z Ríma. Zelenskyj sa v hlavnom meste Talianska zúčastní na konferencii venovanej podpore Kyjeva.

Kancelária britského premiéra sa k správam o plánovanom summite dosiaľ nevyjadrila. Macron a Starmer sa k rozhovorom pripoja z veliteľstva Northwood, ktoré je sídlom námorného velenia NATO.

Koalícia ochotných vedená Francúzskom a Spojeným kráľovstvom vznikla s cieľom poskytnúť Ukrajine bezpečnostné záruky v prípade prímeria v rusko-ukrajinskej vojne, objasňuje Politico. Od marca sa však nekonala žiadna schôdzka tejto koalície, a to pre rozdiely v názoroch na prípadnú americkú vojenskú podporu a potrebe, aby Washington podporil možné nasadenie zabezpečovacích síl na Ukrajine.

Summit sa bude konať viac ako týždeň po tom, čo Spojené štáty, ktoré sú najväčším podporovateľom Ukrajiny od začiatku ruskej invázie v roku 2022, v utorok oznámili, že zastavujú dodávky niektorých kľúčových zbraní na Ukrajinu. (TASR)

Na otázku ohľadne správ, že vláda v Berlíne oslovila Washington v súvislosti s dohodou o nových protiraketových systémoch, hovorca vlády v Berlíne Stefan Kornelius uviedol, že môže „potvrdiť, že v tejto veci skutočne prebiehajú intenzívnejšie diskusie“.

Spojené štáty, ktoré sú najväčším vojenským podporovateľom Ukrajiny od začiatku rozsiahlej ruskej invázie v roku 2022, v utorok oznámili, že zastavujú dodávky niektorých kľúčových zbraní na Ukrajinu. Medzi danými položkami boli podľa amerických médií aj protiraketové systémy Patriot, ktoré Ukrajina nasadzuje na ochranu pred ruskými útokmi.

Moskva v uplynulých týždňoch zintenzívnila raketové a dronové útoky na Ukrajinu. Agentúra AFP to dáva do súvisu s tým, že Spojené štáty pod vedením prezidenta Donalda Trumpa podporujú Ukrajinu menej než predchádzajúca administratíva.

Nemeckých predstaviteľov obzvlášť znepokojil dosah možného zastavenia dodávok systémov Patriot a munície, informoval ešte vo štvrtok nemecký denník Bild, podľa ktorého Berlín rokoval s americkými predstaviteľmi o dohode, ktorá by zahŕňala nákup zbraní v mene Kyjeva a ich následné dodanie Ukrajine.

Nemecko čaká na odpoveď amerického ministra obrany Petea Hegsetha na žiadosť o dve jednotky Patriot, ktorá bola podaná „pred niekoľkými týždňami“, dodal Bild. (TASR)

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že Kyjev odovzdal „skupinu ruských vojakov“ a Moskva výmenou za to odovzdala tiež „skupinu ukrajinských vojakov“. Počty vymenených vojnových zajatcov ministerstvo nespresnilo.

Prepustenie ukrajinských vojakov potvrdil aj prezident Zelenskyj, uviedol, že väčšina prepustených vojnových zajatcov bola v ruskom zajatí od roku 2022 a boli medzi nimi aj civilisti.

„Výmeny musia pokračovať a ďakujem všetkým, ktorí ich zabezpečili,“ uviedol Zelenskyj, ktorý takisto neuviedol presný počet prepustených vojakov. Zverejnil tiež fotografiu prepustených vojakov zavinutých v modro-žltej ukrajinskej vlajke.

Obe strany konfliktu si doposiaľ vymenili vojnových zajatcov už niekoľkokrát, pripomína Sky News. Posledná výmena sa uskutočnila 26. júna, tiež ako súčasť dohody dosiahnutej počas istanbulských rokovaní. (TASR)

Na pravidelnej tlačovej konferencii to povedal hovorca nemeckej vlády Stefan Kornelius. Dodal, že podľa jeho informácií sa podarilo výhrady Slovenska voči balíku vyriešiť.

Premiér Robert Fico v júni povedal, že Bratislava 18. balík sankcií nepodporí. V pondelok uviedol, že si kvôli tomu telefonoval s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom.

"Existovali tu výhrady na slovenskej strane, ktoré podľa mojich informácií boli vyriešené pri rokovaniach v posledných dňoch," uviedol Kornelius. Očakáva, že Slovensko teraz nový sankčný balík rýchlo schváli.

Nie všetci v administratíve prezidenta Donalda Trumpa súhlasia s Witkoffovým názorom. Proti je najmä minister vnútra Doug Burgum, ktorý si želá, aby Moskva na trhu s energiami uvoľnila miesto producentom z USA, napísal Politico.

„Využitie slzotvorného plynu a chlórpikrínu ruskými jednotkami sa aktuálne stalo bežnou a rozšírenou praxou," uvádza sa v spoločnej, v piatok zverejnenej správe BND, holandskej Vojenskej spravodajskej a bezpečnostnej služby a holandskej Všeobecnej spravodajskej a bezpečnostnej služby.

Chlórpikrín, dusivá látka, ktorá má vlastnosti podobné slzotvornému plynu, je tiež známy ako trichlórnitrometán a jeho použitie je zakázané Dohovorom o chemických zbraniach. Počas prvej svetovej vojny sa označoval aj ako „zelený kríž“, pretože týmto spôsobom boli vtedy označované náboje naplnené takýmito látkami. Používali ho vtedy nemecké jednotky.

Chlórpikrín môže byť vo vysokých koncentráciách v uzavretých priestoroch smrteľný, uvádza sa v správe. Spravodajské služby zdôraznili, že používanie chlórpikrínu predstavuje vážne porušenie dohovoru, ktorá zakazuje jeho používanie za každých okolností. Môže spôsobiť vážne podráždenie pokožky, očí a dýchacích ciest. Po požití môže spôsobiť popáleniny v ústach a žalúdku, nevoľnosť a vracanie, ako aj ťažkosti s dýchaním alebo dýchavičnosť.

Holandské vojenské a všeobecné spravodajské služby v spolupráci so zahraničnými partnermi tvrdia, že našli konkrétne dôkazy o zintenzívnení ruskej výroby chemických zbraní.

Holandský minister obrany Ruben Brekelmans v tejto súvislosti vyzval na prísnejšie sankcie voči Moskve, píše Reuters. Zo správy tajných služieb vyplýva, že dusivý plyn Rusko zhadzuje z dronov s cieľom vyhnať vojakov zo zákopov a následne ich postrieľať.

Šéf holandskej vojenskej rozviedky Peter Reesink uviedol, že závery správy vychádzajú z „našich vlastných nezávislých spravodajských informácií, takže sme ich sami pozorovali na základe vlastného vyšetrovania“. Agentúra Reuters nebola schopná nezávisle overiť použitie zakázaných chemických látok ktoroukoľvek zo strán vo vojne na Ukrajine.

Spojené štáty však prvýkrát obvinili Rusko z používania chlórpikrínu v máji minulého roka. Ruské ministerstvo obrany teraz nereagovalo na žiadosť o vyjadrenie. Predtým však poprelo použitie nelegálnej munície a, naopak, obvinilo z neho Ukrajinu. Kyjev tieto obvinenia opakovane popiera.

Najmenej tri úmrtia na Ukrajine súvisia s použitím chemických zbraní, uviedol Brekelmans, zatiaľ čo viac než 2500 ľudí zranených na bojisku nahlásilo ukrajinským zdravotníckym orgánom príznaky súvisiace s chemickými zbraňami. Zvýšené používanie chemických zbraní Ruskom predstavuje hrozbu nielen pre Ukrajinu, ale aj pre ďalšie krajiny, dodal Brekelmans.

Reesink hovoril o „tisícoch prípadov“ použitia chemických zbraní Ruskom a zároveň citoval ukrajinský údaj s 9000 takýmito prípadmi, píše Reuters.

Dohovor o chemických zbraniach bol prvýkrát podpísaný v Paríži v roku 1993. Podľa Organizácie pre zákaz chemických zbraní podpísali túto dohodu Rusko aj Ukrajina a nadobudla platnosť v roku 1997. (TASR)

Oznámil to poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski, ktorý zároveň potvrdil, že nikto z personálu neutrpel zranenia.

„Práve som hovoril s veľvyslancom Lukasiewiczom, všetci sú v poriadku,“ napísal Sikorski. V súvislosti s incidentom vyzval na urýchlené poskytnutie systémov protivzdušnej obrany Ukrajine.

„Ukrajina naliehavo potrebuje prostriedky protivzdušnej obrany,“ uviedol.