Kybernetická agresia proti Rusku zlyhala, vyhlásil Putin

Tento útok spustil nové žiadosti Ukrajincov, aby západní spojenci pomohli pri posilnení nedostatočného počtu systémov protivzdušnej obrany.

Na severoukrajinské mesto dopadli v stredu tri ruské rakety. Oficiálny počet mŕtvych stúpol vo štvrtok ráno na 18 a ďalších 77 ľudí vrátane štyroch detí bolo zranených, uviedlo ukrajinské ministerstvo pohotovostných služieb.

Prezident Volodymyr Zelenskyj následne, ako už predtým mnohokrát, apeloval na ďalšiu pomoc západných krajín. Americká Snemovňa reprezentantov konečne ohlásila hlasovanie o masívnom balíku vojenskej pomoci, ktorá zahŕňa aj približne 61 miliárd dolárov dlho odkladanej pomoci Kyjevu. Tento krok prezident Joe Biden privítal.

Obyvateľka Černihivu Olha Samojlenková pre AFP povedala, že po dopade a výbuchu prvej rakety sa so svojimi deťmi ukryla na chodbe ich bytového domu. "Naši susedia tam už boli. Začali sme na každého kričať, aby si ľahli na zem. Urobili to. Prišli ešte dve explózie. Potom sme utekali na parkovisko," uviedla 33-ročná žena.

Starosta Olexandr Lomako uviedol, že pri útoku bolo poškodených vyše desať budov. Podľa ďalších predstaviteľov boli poškodené aj desiatky vozidiel a zdravotnícke a vzdelávacie zariadenia.

Medzi mŕtvymi bola tiež 25-ročná policajtka na zdravotnej dovolenke, keď utrpela niekoľko zranení spôsobených šrapnelmi, oznámilo ministerstvo vnútra. (TASR)

Správy o plánovanom centre oznámilo ukrajinské ministerstvo pre znovuzačlenenie dočasne okupovaných území po návšteve zástupcov poľského veľvyslanectva v tomto meste. Cieľom projektu je poskytovať obetiam ruskej vojny proti Ukrajine podporu v oblasti rehabilitácie a protéz.

Iniciatíva vytvoriť ukrajinsko-poľské protetické centrum bola prediskutovaná počas stretnutia poľsko-ukrajinskej medzivládnej komisie.

Boroďanka bolo jedným z najviac zničených miest v Kyjevskej oblasti, keď sa vo februári a marci 2022 začala ruská invázia. Podľa ukrajinských odhadov prišlo pri ruskom útoku v meste o život zrejme až 300 civilistov. (TASR)

Zbierku na podporu ukrajinských obrancov spustili aktivisti a mimovládne organizácie.

Vláda Roberta Fica sa odmietla zapojiť do českej iniciatívy na nákup munície pre Ukrajinu.

Ako v stredu informoval denník Le Monde, rozhodnutie o zhabaní vily patriacej ruskému obchodníkovi Arturovi Očeretnému bolo prijaté ešte v decembri 2023 po podnete protikorupčnej organizácie Transparency International, ktorá žiadala overenie pôvodu finančných prostriedkov použitých pri zakúpení tejto nehnuteľnosti.

Cena vily Souzanna, ktorá sa nachádza na pobreží Biskajského zálivu v lokalite Anglet neďaleko letoviska Biarritz, sa odhaduje na 5,4 milióna eur. Vila s pozemkom zaberá 5000 metrov štvorcových.

Vilu v štýle Art Deco kúpil súčasný manžel Ľudmily Putinovej v roku 2013, keď ona a ruský prezident Vladimir Putin oznámili svoj rozvod. Putinovej druhé manželstvo nebolo oficiálne oznámené. Podľa medializovaných informácií sa za podnikateľa Očeretného vydala v roku 2015.

Francúzske vyšetrujúce orgány tvrdia, že nemajú k dispozícii žiadne doklady, ktoré by vysvetľovali, ako sa Očeretnyj mohol stať vlastníkom nehnuteľnosti takej kvality a mať ešte aj dostatok financií na jej nákladnú renováciu a zariadenie. Na základe podozrenia z prania špinavých peňazí francúzska justícia túto nehnuteľnosť vzala pod svoju kontrolu.

V auguste 2022 zverejnili spolupracovníci ruského opozičného politika Alexeja Navaľného investigatívnu reportáž, z ktorej vyplýva, že Očeretnyj a Putinová vlastnia v španielskom meste Málaga dva byty

v celkovej hodnote asi dva milióny eur a apartmán vo švajčiarskom Davose v približnej hodnote 3,5 milióna eur.

Navaľného investigatívny tím tiež zistil, že príjmy Putinovej a Očeretného pochádzajú najmä z prenájmu priestorov v centre Moskvy, čo im prináša 250 miliónov rubľov ročne (2,49 milióna eur).

V prijatých záveroch k Ukrajine sa uvádza, že EÚ by mala Ukrajine urgentne poskytnúť protivzdušnú obranu a urýchliť a zintenzívniť poskytovanie všetkej potrebnej vojenskej pomoci vrátane delostreleckých nábojov a rakiet.

Lídri EÚ zároveň ostro odsúdili pokračujúce raketové útoky Ruska na civilné a infraštruktúrne ciele a na energetický sektor na Ukrajine. Členské štáty sa zhodli, že zvýšia materiálnu pomoc, najmä v podobe generátorov na výroby elektriny.

V neposlednom rade premiéri a prezidenti privítali aj pokrok pri realizácii návrhu, aby výnosy zo zmrazených ruských aktív v Európe boli použité v prospech Ukrajiny

Štvrtková pracovná večera bola venovaná aj vzťahom EÚ s Tureckom, kde je snaha zmodernizovať colnú úniu medzi oboma stranami.

Prehĺbeniu vzťahov však podľa nemenovaných diplomatov bráni postoj Cypru, ktorý požaduje, aby akýkoľvek pokrok vo vzťahoch s Ankarou bol podmienený aj pokrokom v severocyperskej otázke na etnicky rozdelenom ostrove.

Na druhej strane, najmä Nemecko dlhodobo vyvíja na EÚ tlak, aby vyslala pozitívny signál Turecku.

Lídri EÚ v prijatých záveroch tvrdia, že EÚ má "strategický záujem na stabilnom a bezpečnom prostredí vo východnom Stredomorí a na rozvoji kooperatívneho a vzájomne výhodného vzťahu s Tureckom". Zároveň vyzvali európskych diplomatov, aby pokročili v príprave odporúčaní pre prijatie spoločnej správy s tureckou stranou.

Premiéri a prezidenti pri tejto príležitosti zdôraznili význam pokroku pri riešení takzvanej cyperskej otázky, a to plne v súlade s odporúčaniami a rezolúciami OSN. Tento pokrok podľa záverov zo summitu posilní vzťahy medzi EÚ a Tureckom. (TASR)

Biden súčasne vyzval na jeho urýchlené prijatie.

Predseda snemovne Mike Johnson už niekoľko týždňov čelil tlaku Bieleho domu aj viacerých kongresmanov, aby dal o balíku vo výške 95 miliárd dolárov hlasovať. Senát Kongresu USA ho odobril už vo februári, v Snemovni reprezentantov ho odvtedy blokujú krajne pravicoví republikáni, ktorí tam majú tesnú väčšinu.

Republikáni napokon predstavili alternatívny balík štyroch návrhov zákonov, z ktorých tri predpokladajú pomoc vo výške 60,8 miliardy dolárov pre Ukrajinu; 26,4 miliardy dolárov pre Izrael a 8,1 miliardy pre spojencov USA v indo-pacifickom regióne vrátane Taiwanu. Štvrtý návrh sa zameriava na riešenie ďalších priorít americkej zahraničnej politiky.

"Snemovňa musí balík schváliť tento týždeň a Senát by ju mal rýchlo nasledovať. Okamžite ho podpíšem, aby som svetu vyslal odkaz: Stojíme pri našich priateľoch a nedovolíme Iránu ani Rusku uspieť," uviedol Biden.

Johnson navrhuje, aby sa ekonomická pomoc Kyjevu poskytovala vo forme odpustiteľných pôžičiek, spolu s väčším dohľadom nad financovaním armády. Očakáva, že o balíku, respektíve osobitne o každom zo štyroch návrhoch zákonov, sa bude hlasovať najskôr v sobotu večer.

Republikánski kolegovia však Johnsona vyzývajú, aby odstúpil zo svojej funkcie.

"Pokračovaním v schvaľovaní zákonov, ktoré závisia od demokratov, sa vážne rozchádzate s republikánmi," napísala kongresmanka Marjorie Taylorová Greeneová. (TASR)

Pripomenul ruský raketový útok v Černihive, ktorý zabil najmenej 17 ľudí.

"Na Ukrajine, žiaľ, nemáme takú úroveň obrany, akú sme všetci pred pár dňami videli na Blízkom východe, kde sa vďaka zjednotenej sile spojencov podarilo zostreliť takmer všetky rakety a drony útočiace na Izrael," povedal v súvislosti s víkendovým útokom Iránu. Zdôraznil, že rovnakú úroveň ochrany vzdušného priestoru si zaslúži aj Ukrajina.

Podotkol, že čím väčšie úderné schopnosti Ukrajina získa, tým skôr budú ruskí okupanti nútení opustiť jej územie. "Naša schopnosť brániť sa proti ruskému teroru a zbrane v rukách našich vojakov je niečo, čo funguje nielen pre Ukrajinu, ale aj pre vás všetkých. Ďakujem každému z vás, kto to chápe a na základe toho koná," uviedol vo svojom príhovore.

Poďakoval sa najmä nemeckému kancelárovi Olafovi Scholzovi za rozhodnutie poslať na Ukrajinu ďalší systém protivzdušnej obrany Patriot, zároveň však upozornil, že Rusko už na Ukrajine zničilo takmer všetky kapacity výroby tepelnej energie. Ako pripomenul, priehrady a vodné elektrárne, ako aj plynárenská infraštruktúra sa stali terčom ruských útokov, pričom Moskva sa "brutálne zahráva" s bezpečnosťou jadrovej elektrárne v Záporoží.

Aj tu podľa neho pomôže iba protivzdušná obrana, konkrétne systémy ako Patriot, IRIS-T, SAMP-T, NASAMS – čiže systémy, ktoré majú viaceré krajiny EÚ.

Ukrajinskí vojaci podľa neho potrebujú aj delostrelecké granáty, bojové vozidlá či drony. Upozornil, že Ukrajinu stále nedostala veľkú časť sľúbenej vojenskej pomoci od EÚ.

Zelenskyj vyzval na posilnenie sankcií EÚ voči Rusku a využitie výnosov so zmrazených ruských aktív v Európe "na ochranu životov pred ruským terorom".

Spomenul skutočnosť, že Ukrajina po ruských útokoch potrebuje obnoviť výrobu a distribúciu elektriny. Ocenil hmotnú aj finančnú pomoc každého štátu EÚ. Lídrom EÚ pripomenul, že Ukrajinci potrebujú vidieť, ako sa ich krajina približuje k členstvu v Únii. Vyjadril nádej, že v júni sa podarí otvoriť prístupové rokovania o členstve a zvolať prvú medzivládnu konferenciu. (TASR)