Nemecký kancelár nevidí zmenu v postoji ruského prezidenta Putina

Núdzová situácia si podľa neho vyžaduje, aby polícia prevzala vykonávanie množstva úloh vrátane pochovávania mŕtvych. Ako spresnil, do masového hrobu budú pochovávané obete ruského ostreľovania i tamojší obyvatelia, ktorí zomreli prirodzenou smrťou.

Ruské jednotky podľa Hajdaja ovládli do 95 percent Luhanskej oblasti a situácia je "extrémne zlá". (TASR)

Poliakom zároveň odkázal, aby si radšej "vzali späť svoje zbrane".

Poľsko je jednou z krajín, ktoré zásobujú zbraňami Ukrajinu, aby jej pomohli brániť sa pred ruskou inváziou. Najnovšie vyjadrenia Kadyrova podčiarkujú obavy niektorých poľských predstaviteľov, podľa ktorých by Rusko mohlo v budúcnosti potenciálne zaútočiť na Poľsko.

Čečenský vodca ďalej vo videu, ktoré malo v stredu vo večerných hodinách takmer 25-tisíc zhliadnutí, vyzval Poľsko, aby "oficiálne požiadalo o odpustenie za to, čo ste urobili nášmu veľvyslancovi". Kadyrov očividne narážal na incident, ktorý sa odohral tento mesiac počas osláv Dňa víťazstva v Poľsku. Ruského ambasádora v Poľsku Sergeja Andrejeva vtedy obliali červenou farbou a spolu so svojou delegáciou bol následne nútený podujatie opustiť, píše Newsweek.

"Nebudeme to len tak ignorovať," vyhlásil vo videozázname Kadyrov. "Pamätajte na to," dodal. (TASR)

Učiteľka zemepisu Elena Kudriková ležala mŕtva na dlážke v škole vo východoukrajinskom meste Horlovka. Medzi troskami okolo nej boli rozhádzané knihy a papiere s krvavými škvrnami.

V rohu bolo ďalšie telo bez života, ohnuté na kancelárskej stoličke, s otvorenou ranou na boku - patrilo zástupkyni riaditeľa Elene Ivanovovej.

"Je to pre nás tragédia... je to tragédia pre deti," povedal riaditeľ školy Sergej But, ktorý stál krátko po útoku pred tehlovou budovou školy.

O niekoľko kilometrov ďalej v meste Ochtyrka v Sumskej oblasti zničila kazetová bomba predškolské zariadenie Sonečko a zabila dieťa. Pred vchodom ležali v kalužiach krvi dve ďalšie telá.

Napriek rozsiahlemu ničeniu a skaze vzdelávacej infraštruktúry odborníci na vojnové zločiny tvrdia, že dokázať zámerné útočenie ruských síl na jednotlivé školy je ťažké. (TASR)

Medziročná miera inflácie dosiahla v apríli takmer 18 % a Putin priznal, že rok 2022 bude pre ruskú ekonomiku "náročný". Ako však dodal, "keď poviem náročný neznamená to, že všetky problémy súvisia so špeciálnou vojenskou operáciou".

Poukázal pritom na iné krajiny vrátane západných štátov, ktoré podľa neho majú porovnateľnú infláciu ako v Rusku. Tá je však podľa agentúry Reuters čiastočne dôsledkom práve invázie Ruska na Ukrajinu a z toho vyplývajúceho prudkého rastu cien energií a potravín.

Dôchodky sa v Rusku zvýšia od 1. júna, zatiaľ čo minimálna mzda od 1. júla. Podľa analytikov však toto zvýšenie nezabráni prudkému poklesu reálnych príjmov Rusov. Minimálna mzda v Rusku dosahuje v súčasnosti 13.890 rubľov (necelých 235 eur) a starobný dôchodok predstavuje v priemere 18.521 rubľov.

Analytici banky VEB odhadujú, že aj po zvýšení dôchodkov a minimálnej mzdy o 10 % reálne mzdy klesnú tento rok o takmer 6 % a reálny disponibilný príjem o 7,5 %. Ruský minister financií Anton Siluanov uviedol, že opatrenia budú stáť štátny rozpočet v tomto roku približne 600 miliárd rubľov (9,85 miliardy eur) a v roku 2023 zhruba 1 bilión rubľov. (TASR)

Kuleba tiež uviedol, že po tom, ako Rusko napadlo Ukrajinu, verejnosť predpokladala, že Ukrajine na pomoc príde NATO a nie Európska únia.

"Na začiatku vojny prevládala verejná mienka, že NATO je mocná sila a EÚ je schopná iba vyjadriť rôzne stupne znepokojenia. No vojna je vždy testom, ktorý strháva masky," pokračoval šéf ukrajinskej diplomacie.

Agentúra AFP však upozorňuje, že Kuleba svoje vyjadrenie objasnil a dodal, že niektorí spojenci NATO pomáhajú Ukrajine.

Kyjev sa pritom dlhodobo sťažuje na nejasné vyjadrenia NATO v súvislosti so vstupom Ukrajiny do tejto vojenskej aliancie. Proti tomuto kroku pritom ostro protestovalo Rusko, pripomína AFP. (TASR)

Ukrajinská prokuratúra v utorok zverejnila mená a fotografie ôsmich mužov, ktorí sú hľadaní za údajné vojnové zločiny vrátane vrážd a mučenia. Mali sa ich dopustiť v dedine Motyžyn v Kyjevskej oblasti, v ktorej sa nachádza aj mesto Buča.

Piati z hľadaných sú ruskí vojaci, jeden je ruský žoldnier z Vagnerovej skupiny a dvaja sú bieloruskí žoldnieri, píše The Guardian. Viacerí z nich údajne bojovali aj v Sýrii.

Denník pripomína, že už v minulosti písal o údajnej účasti týchto vojakov na systematickom mučení a vraždení civilistov na Ukrajine. Takisto sa do bojov na Ukrajine mali zapojiť aj členovia Vagnerovej skupiny. Toto je však prvý prípad, keď boli vznesené obvinenia proti údajným zahraničným žoldnierom, píše The Guardian. (TASR)

Ovsiannikovová si ocenenie prevzala na ceremónii, ktorá sa konala v nórskom hlavnom meste Oslo, informuje stanica Slobodná Európa (RFE/RL).

Ovsiannikovová vtrhla 14. marca do vysielacieho štúdia spravodajskej relácie Vremia na ruskom Prvom kanáli, pričom v ruke držala plagát s nápisom "Zastavte vojnu. Neverte propagande. Klamú vám". Zakričala tiež: "Zastavte vojnu. Nie vojne."

Hoci to vyvolalo vlnu podpory na celom svete, Kremeľ jej konanie odsúdil. Bola obvinená z "diskreditácie" ozbrojených síl. Novinárka následne odišla do Nemecka a v apríli sa zamestnala ako nezávislá korešpondentka denníka Die Welt.

Cena Václava Havla za ľudské práva je medzinárodné ocenenie za mimoriadny prínos jednotlivca alebo mimovládnej inštitúcie k ochrane ľudských práv. Ocenenie udeľujú každoročne od roku 2013 a jeho súčasťou je prémia 60-tisíc eur. (TASR)