Belgicko odmieta vydať do Ekvádora exprezidenta tejto krajiny

TASR o tom píše na základe správy agentúry AFP.

Téma sexuálnej výchovy je v talianskych školách do značnej miery tabu, čo súvisí aj s vplyvom Vatikánu. Snahy o jej zavedenie ako povinného predmetu v školách mali v minulosti len malý úspech. Súčasná premiérka Giorgia Meloniová, ktorá o sebe hovorí ako o „kresťanskej matke“, vyhrala v roku 2022 voľby aj vďaka sľubu, že bude presadzovať tradičné rodinné hodnoty.

Organizácia Save the Children Italy vo februári zistila, že nejakú formu sexuálnej výchovy v škole malo iba 47 percent talianskych adolescentov. V chudobnejších regiónoch na juhu krajiny - na Sicílii a Sardínii - je tento počet ešte nižší, a to len 37 percent.

V správe Európskej únie z roku 2020 sa uvádza, že keď sa v Taliansku vyučuje sexuálna výchova, „má tendenciu zameriavať sa výlučne na biologické aspekty, a nie na širšie psychologické, spoločenské alebo emocionálne stránky sexuálnej výchovy“.

Výskumné centrum Cesie so sídlom v Palerme označilo v marci kroky na zavedenie sexuálnej výchovy v talianskych školách za „nekonzistentné, blokované štrukturálnymi bariérami a politickým odporom“. Obvinilo „krajne pravicové hnutia“, že takéto vzdelávanie vnímajú „ako hrozbu pre rodinné hodnoty a národnú identitu“.

Inštitút upozornil, že „blokovaním vzdelávania o vzťahoch, súhlase (s pohlavným stykom) a sexualite sa posilňujú rodové stereotypy a podporuje sa patriarchálny systém prekypujúci rodovo podmieneným násilím.“

Potraty sú v Taliansku legálne od roku 1978, ale väčšina gynekológov odmieta ukončiť tehotenstvo s odvolaním sa na morálne alebo náboženské výhrady. Niektoré nemocnice a kliniky v Taliansku tak neposkytujú žiadne služby súvisiace s potratom.

4 pel lsi (TASR)

Povedal to ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov počas svojej stredajšej návštevy tejto karibskej krajiny, ktorú označil za „sľubného partnera“. Očakáva sa, že Rusko v nej otvorí svoje prvé veľvyslanectvo, hoci Lavrov nepriblížil, kedy by sa tak malo stať. TASR o jeho ceste informuje na základe správy agentúry AP.

Šéf ruského rezortu diplomacie sa stretol s dominikánskym ministrom zahraničných vecí Robertom Álvarezom. Po schôdzke za zatvorenými dverami uviedol, že Rusko plánuje posilniť svoje obchodné a hospodárske vzťahy s touto krajinou.

„Hovorili sme aj o tom, ako sa veci vyvíjajú v kontexte rôznych diskusií o reforme OSN a o trendoch, ktoré pozorujeme v súvislosti so vznikom multipolárneho poriadku,“ povedal o schôdzke Lavrov bez ďalších podrobností.

Álvarez uviedol, že jednou z kľúčových tém ich rozhovoru bola „hlboká politická, bezpečnostná a humanitárna kríza, ktorá postihla (susedné) Haiti, a jej vplyv na Dominikánsku republiku“.

Ako približuje AP mnohonárodnostná misia podporovaná OSN a vedená kenskou políciu, ktorá má Haiti pomôcť potlačiť násilnosti súperiacich gangov, bojuje s nedostatkom financií i ľudských zdrojov. USA i ďalšie krajiny kedysi presadzovali zriadenie mierovej misie OSN na Haiti, návrh sa však neujal vzhľadom na nesúhlas Ruska a Číny.

Álvarez teraz podľa vlastných slov Lavrovovi povedal, že Dominikánska republika sa v tejto otázke zasadzuje za „účinnejšie, koordinovanejšie a naliehavejšie kroky“ medzinárodných síl. „Dúfame, že OSN bude zohrávať ústrednú i aktívnejšiu úlohu v oblasti logistiky a financovania, aby sa zabezpečila jej efektivita,“ povedal.

AP približuje, že dominikánske úrady v ostatnom čase zasahovali proti nelegálnej migrácii, pričom len od októbra deportovali vyše 180.000 ľudí, čo agentúra dáva do súvislosti práve s násilnosťami na Haiti.

Lavrov pricestoval do Dominikánskej republiky už v utorok, pričom v priebehu návštevy sa mal stretnúť aj sa tamojším prezidentom Luisom Abinaderom. (TASR)

Kabila je v KDR obviňovaný z pomoci ozbrojenej povstaleckej skupine Hnutie 23. marca (M23).

Východná časť KDR, bohatá na nerastné suroviny a hraničiaca s Rwandou, je už 30 rokov dejiskom sporadických ozbrojených konfliktov. Tieto násilnosti sa zintenzívnili po oživení aktivít skupiny M23 v roku 2021, doplnila agentúra AFP, píše TASR.

Prezident KDR Félix Tshisekedi pred časom Kabilu obvinil z prípravy „povstania“ proti vláde KDR a z podpory aliancie, ktorá zahŕňa aj jednotky formácie M23 a údajne má podporu susednej Rwandy.

Kabila ako bývalý prezident KDR má titul „doživotný senátor“, ktorý mu zaručuje imunitu pred trestným stíhaním.

Minister spravodlivosti KDR Constant Mutamba však v stredu uviedol, že justičné orgány zhromaždili dôkazy o podpore a účasti Kabilu „na vojnových zločinoch, zločinoch proti ľudskosti a masakroch mierumilovných občanov“ na východe KDR.

Mutamba dodal, že generálny audítor ozbrojených síl na základe príkazov ministerstva spravodlivosti požiadal konžský Senát o zrušenie Kabilovej imunity a jeho vydanie na trestné stíhanie.

Kabila opustil v roku 2023 - pred poslednými prezidentskými voľbami - územie KDR a následne žil v zahraničí. Podľa viacerých zdrojov v M23 sa však 19. apríla cez hraničný priechod s Rwandou dostal do mesta Goma, ktoré začiatkom tohto roka dobyli povstalci z M23. V Gome sa údajne chcel zapojiť do snáh o obnovenie mieru.

Desaťročia tlejúci konflikt v KDR eskaloval v januári, keď sa povstalci z M23 zmocnili Gomy, po ktorej nasledovalo dobytie mesta Bukavu vo februári. Boje si vyžiadali približne 3000 obetí a ešte viac zhoršili jednu z najväčších humanitárnych kríz na svete - z tohto regiónu bolo totiž vysídlených približne sedem miliónov ľudí.

Kabilov dlho očakávaný návrat bol vnímaný ako kontroverzný, pričom niektorí analytici tvrdili, že jeho prítomnosť v Gome by mohla zhoršiť napätie medzi rebelmi a vládou KDR, najmä v súvislosti s pokračujúcim úsilím o vyrokovanie prímeria.

4 20 pel lsi (TASR)

Podpis dohody vo Washingtone potvrdili v stredu popoludní miestneho času obe strany, pričom americký minister financií Scott Bessent ju označil za „historickú“. TASR o tom píše podľa agentúr AFP a AP.

„S radosťou oznamujem podpis historickej dohody o hospodárskom partnerstve,“ uviedol Bessent vo videu zverejnenom na sociálnej sieti X. Dodal, že „toto partnerstvo umožňuje Spojeným štátom investovať spoločne s Ukrajinou, uvoľniť aktíva ukrajinského rastu, zmobilizovať americký talent, kapitál a štandardy riadenia, ktoré zlepšia investičné prostredie na Ukrajine a urýchlia jej ekonomickú obnovu“.

Ukrajinská ministerka hospodárstva a prvá podpredsedníčka vlády Julija Svyrydenková taktiež potvrdila, že v mene Ukrajine podpísala vo Washingtone predmetnú dohodu. Kyjev podľa jej slov v rámci dohody spolu so Spojenými štátmi vytvorí Investičný fond na obnovu Ukrajiny. „So Spojenými štátmi vytvárame fond, ktorý do našej krajiny priláka globálne investície,“ napísala na platforme X.

Spojené štáty zatiaľ nezverejnili podrobnosti dosiahnutej dohody, ktorá nadobudne platnosť až po schválení v ukrajinskom parlamente. Dohoda by však mala poskytnúť USA prednostný prístup k novým investičným projektom zameraným na rozvoj ukrajinských prírodných zdrojov vrátane hliníka, grafitu, ropy a zemného plynu, napísala agentúra Bloomberg.

Svyrydenková po podpise priblížila, že Ukrajina si v súlade s dohodou ponechá plné vlastníctvo všetkých nerastných surovín na svojom území i vo svojich teritoriálnych vodách. Na platforme X uviedla, že bude na Ukrajine „určiť čo a kedy sa bude ťažiť“. Zmienený investičný fond zároveň budú podľa jej slov rovnocenne spravovať obe krajiny. „Ani jedna strana nebude mať dominantné hlasovacie právo - čo je odrazom rovnocenného partnerstva medzi našimi dvoma krajinami,“ priblížila.

„Dôležité je, že táto dohoda signalizuje globálnym partnerom, že dlhodobá spolupráca s Ukrajinou - na celé desaťročia - je nielen možná, ale aj spoľahlivá,“ cituje ukrajinskú ministerku agentúra DPA.

Agentúra Reuters krátko pred podpisom nahliadla do návrhu dohody a informovala, že Ukrajina dosiahla zrušenie požiadavky, aby splácala USA za doterajšiu vojenskú pomoc, ktorú jej poskytla ešte administratíva prezidenta Joea Bidena. Aj ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ pred podpisom povedal, že americká strana bude môcť započítať ako svoj vklad do investičného fondu iba novú vojenskú pomoc.

UPOZORNENIE: Správa bola aktualizovaná v 1., 3. a 4. odseku a rozšírená o 5. až 7. odsek. (TASR)

Podpísanie dohody o vytvorení americko-ukrajinského rekonštrukčného investičného fondu oznámilo americké ministerstvo financií.

Dohoda poskytne Spojeným štátom privilegovaný prístup k novým investičným projektom zameraným na ukrajinské prírodné zdroje, vrátane hliníka, grafitu, ropy a zemného plynu, uviedla agentúra Bloomberg.

Americkú stranu pri podpise dohody o nerastnom bohatstve zastupoval minister financií Scott Bessent, ukrajinskú stranu ministerka hospodárstva Julija Svyrydenková.

"Ako uznanie významnej finančnej a materiálnej podpory, ktorú ľud Spojených štátov poskytol na obranu Ukrajiny od začatia ruskej invázie, umožňuje toto ekonomické partnerstvo našim dvom krajinám spolupracovať a spoločne investovať, aby tak zabezpečili, že naše spoločné aktíva, talenty a schopnosti urýchlia ekonomickú obnovu Ukrajiny," uvádza vyhlásenie amerického ministerstva financií.

Podľa Svyrydenkovej budú Spojené štáty do fondu prispievať a okrem priamych finančných príspevkov môžu tiež poskytnúť novú pomoc, pričom ako príklad uviedla systémy protivzdušnej obrany pre Ukrajinu, píše agentúra Reuters.

Dohoda o ukrajinskom nerastnom bohatstve bola predmetom dlhého vyjednávania a jej podpis bol v minulosti odkladaný.

Americký prezident Donald Trump už skôr dohodu označil za náhradu za miliardovú americkú pomoc, ktorá bola Ukrajine poskytnutá od roku 2022, keď Rusko začalo inváziu na Ukrajinu. (ČTK)

Oznámili to jej organizátori. Z medzinárodnej Eurovízie Rusko vylúčili po tom, ako pred vyše tromi rokmi napadlo Ukrajinu.

Informovala o tom agentúra AFP.

Intervízia bola medzinárodná organizácia televíznych vysielateľov prevažne Sovietskeho zväzu a východného bloku vrátane Poľska a Československa. V 60. a 70. rokoch minulého storočia organizovala pesničkovú súťaž Intervízia, ktorej cieľom bolo konkurovať Západu, respektíve práve už fungujúcej Eurovízii.

Po skončení studenej vojny sa postupne zlúčila s Európskou vysielacou úniou (EBU), ktorá organizuje zmienenú Eurovíziu. EBU však z tejto prominentnej medzinárodnej súťaže Rusko vylúčila v máji 2022, a to v dôsledku jeho invázie na Ukrajinu. Moskva sa tak na tejto súťaži nemôže zúčastňovať ani ju vysielať.

Rusko v rámci Eurovízie súťažilo v rokoch 1994 - 2021 a po výhre speváka Dimu Bilana s pesničkou "Believe" v roku 2008 sa súťaž v nasledujúcom roku konala na Olympijskom štadióne v Moskve.

Putin tak začiatkom roka dekrétom nariadil oživenie súťaže Intervízia. Jej organizátori v stredu oznámili, že sa bude konať 20. septembra v moskovskej LIVE Aréne. Divákom prisľúbili účasť hudobníkov z „rôznych kontinentov“ a „nezabudnuteľné emócie“, približuje AFP. (TASR)