Mimo Ruska vyšlo prvé tlačené vydanie novín Novaja gazeta

„Je veľká šanca, že sa stretneme veľmi skoro,“ povedal Trump novinárom po tom, čo Biely dom potvrdil jeho otvorenosť stretnutiu s Putinom na diskusiu o ruskej invázii na Ukrajinu.

Podrobnosti o možnom termíne a mieste stretnutia zatiaľ neboli zverejnené.

Minister zahraničných USA Marco Rubio upozornil, že na to, aby sa stretnutie Trumpa s Putinom uskutočnilo, treba prekonať „mnohé prekážky“.

„Dnešok bol dobrý deň, ale pred nami je ešte veľa práce. Stále je veľa prekážok, ktoré treba prekonať, a dúfame, že sa nám to podarí v najbližších dňoch, hodinách, možno týždňoch,“ povedal Rubio pre Fox Business po tom, čo Biely dom oznámil, že Trump je „otvorený“ stretnutiu s Putinom a ukrajinským prezidentom Zelenským.

V stredu sa v Moskve konalo stretnutie Trumpovho osobitného vyslanca Stevea Witkoffa s Putinom. Podľa Trumpa bol dosiahnutý „veľký pokrok“. Všetci sa zhodli na tom, že vojna na Ukrajine sa musí skončiť, uviedol Trump s tým, že USA sa o to budú usilovať v „najbližších dňoch a týždňoch“.

Trump na sieti Truth Social uviedol, že po stretnutí Witkoffa s Putinom informoval o jeho výsledkoch niektorých európskych spojencov USA. Zelenskyj následne na sieti X potvrdil, že telefonoval s Trumpom. Na rozhovore sa podľa neho zúčastnili aj lídri európskych krajín.

Agentúra Reuters krátko predtým, s odvolaním sa na nemenovaného predstaviteľa Bieleho domu, informovala, že Spojené štáty pravdepodobne v piatok zavedú sekundárne sankcie proti Rusku.

Trump predtým na otázku, či sa Moskva môže vyhnúť uvaleniu amerických sankcií, odpovedal, že podmienkou je uzavretie dohody, „vďaka ktorej prestanú umierať ľudia“. Ďalšie kroky Washingtonu podľa neho budú závisieť od výsledku rokovaní Witkoffa v Moskve. (TASR)

Ako informovala agentúra AFP, 22-ročný Taylor Adam Lee z El Pasa chcel utajované vojenské informácie o zraniteľnosti amerických tankov poskytnúť osobe, o ktorej sa domnieval, že je dôstojníkom ruskej spravodajskej služby. Výmenou za to mal získať ruské občianstvo, uviedol zástupca riaditeľa kontrarozviedky amerického Federálneho úradu pre vyšetrovanie Roman Rozhavsky.

Ministerstvo spravodlivosti spresnilo, že Lee, ktorý slúžil na základni Fort Bliss v Texase, sa pokúsil poskytnúť ruskému ministerstvu obrany technické informácie o tanku M1A2 Abrams.

Na stretnutí v júli Lee údajne odovzdal SD kartu obsahujúcu dokumenty a informácie o tanku osobe, o ktorej sa domnieval, že je zástupcom ruskej vlády.

„Dnešné zatknutie je odkazom pre každého, kto uvažuje o zrade USA – najmä pre príslušníkov ozbrojených síl, ktorí prisahali chrániť našu vlasť,“ upozornil Rozhavsky. (TASR)

Aukcia potrvá do 10. septembra, pričom je prvou svojho druhu od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

USA sa aj takýmto zaisťovaním plavidiel ruských oligarchov blízkych šéfovi Kremľa Putinovi snažia vyvíjať tlak na Moskvu s cieľom dosiahnuť, aby vojnu na Ukrajine ukončila.

Jachta Amadea dlhá 106 metrov bola zaistená pred tromi rokmi a momentálne kotví v San Diegu. Vyrobená bola na zákazku nemeckou spoločnosťou Lürssen v roku 2017.

Má mramorové obloženie, osem kajút pre hostí, kozmetický salón, kúpele, posilňovňu, heliport, bazén a výťah. Celkovo je navrhnutá pre 16 hostí a 36 členov posádky, ktorí majú samostatné ubytovanie.

Spojené štáty tvrdia, že plavidlo vlastní ruský oligarcha Sulejman Kerimov, na ktorého Washington ešte v roku 2018 uvalil sankcie pre údajné pranie špinavých peňazí. Jachtu v apríli 2022 na žiadosť Washingtonu zadržali na Fidži a neskôr ju vydali do USA.

Prípad však sprevádza zdĺhavý spor o vlastníctvo. Registrovaní vlastníci jachty - spoločnosť Millemarin Investments so sídlom na Kajmanských ostrovoch - popierajú, že by bol Kerimov majiteľom plavidla. Za jeho skutočného majiteľa označili Eduarda Chudajnatova, bohatého Rusa, ktorý riadil ruskú ropnú a plynárenskú spoločnosť Rosnefť, no západné sankcie sa na neho nevzťahujú.

Za vlastníka plavidla sa označuje aj samotný Chudajnatov. Americká prokuratúra sa však domnieva, že Chudajnatov je len fiktívnym majiteľom, kým Kerimov tým skutočným.

Na ohlásenú dražbu už zareagoval Chudajnatovov právny zástupca Adam Ford, pričom ju označil za „predčasnú a nevhodnú“ a poukázal na to, že jeho klient sa voči rozhodnutiu o konfiškácii jachty odvolal.

Ford celú aukciu spochybnil vzhľadom na to, že „vlastníctvo plavidla môže byť - aj bude - napadnuté na súdoch mimo Spojených štátov“, takže potenciálny kupec by bol vystavený nákladným a zdĺhavým súdnym sporom.

Jachta je prakticky nedotknutá odvtedy, ako ju v roku 2022 prevzala do svojej správy americká námorná služba. Záujemcovia, ktorí sa chcú zapojiť do dražby, musia najskôr zložiť zábezpeku vo výške asi 11,6 milióna dolárov (desať miliónov eur). Ford tiež priblížil, že Chudajnatov bude žiadať akýkoľvek výnos z predaja plavidla, ktorého hodnota sa odhaduje na 325 miliónov dolárov. (TASR)

Záleží na tom, aký pokrok sa obom stranám podarí dosiahnuť.

Zároveň v rozhovore s televíziou Fox Business povedal, že by obaja prezidenti v najbližších dňoch mohli hovoriť telefonicky, žiadny dátum ale ešte nebol stanovený.

Vyplýva to z prieskumu Kyjevského medzinárodného sociologického inštitútu (KIIS).

Podľa prieskumu Volodymyrovi Zelenskému v súčasnosti dôveruje 58 percent Ukrajincov, v máji to bolo 74 percent a vo februári a marci 67 percent. Podiel tých, ktorí mu nedôverujú, sa zvýšil z 30 na 35 percent.

Ide o prvý prieskum významného ukrajinského inštitútu odvtedy, čo Zelenskyj vyvolal pobúrenie rozhodnutím obmedziť nezávislosť protikorupčného úradu NABU a protikorupčnej prokuratúry SAP a podriadiť ich generálnemu prokurátorovi. O obsadení tejto funkcie rozhoduje prezident.

V Kyjeve a ďalších mestách protestovali proti tomuto kroku koncom júla tisíce ľudí a kritizovali najmä rýchlosť a nedostatok transparentnosti, s akými boli tieto opatrenia prijaté.

Zelenskyj v reakcii na protesty predložil parlamentu nový návrh zákona, ktorý nezávislosť oboch inštitúcií obnovil.

KIIS začal zbierať údaje do svojho prieskumu 23. júla, teda deň po tom, ako parlament schválil pôvodný Zelenského návrh. Na prieskume sa zúčastnilo viac ako 1000 respondentov z územia Ukrajiny kontrolovaného vládou.

Podľa riaditeľa KIIS Antona Hrušeckého dôvera v prezidenta sa znižovala už pred protestmi, no demonštrácie mali „nepochybne vplyv“ na pokračujúci pokles.

Dôveryhodnosť Zelenského je stále na pomerne vysokej úrovni, avšak jej postupný pokles by mal slúžiť ako varovanie, dodal Hrušeckyj. Najnižšiu dôveru Zelenskému počas vojny s Ruskom (52 percent) zistil KIIS v decembri 2024. (TASR)

Po schôdzke by malo podľa dvoch zdrojov, na ktoré sa denník odvoláva, nasledovať rokovanie oboch prezidentov s ukrajinskou hlavou štátu Volodymyrom Zelenským. Trump to podľa amerického denníka v stredajšom telefonáte oznámil európskym lídrom.

Chystané stretnutie by podľa The New York Times nebolo za účasti žiadneho z európskych lídrov, čo podľa jedného zo zdrojov európski predstavitelia zrejme akceptovali. Zatiaľ však nie je isté, či s Trumpovými plánmi súhlasí Putin či Zelenskyj.

Všetci sa zhodujú na tom, že vojna na Ukrajine sa musí skončiť, uviedol s tým, že USA sa o to budú usilovať v „najbližších dňoch a týždňoch“.

Agentúra Reuters krátko predtým s odvolaním sa na nemenovaného predstaviteľa Bieleho domu informovala, že Spojené štáty pravdepodobne v piatok zavedú sekundárne sankcie proti Rusku.

Trump na sieti Truth Social uviedol, že po stretnutí splnomocnenca pre Ukrajinu Witkoffa s Putinom informoval o jeho výsledku niektorých európskych spojencov USA.

Podľa zdrojov Reuters a portálu Axios Trump telefonoval s ukrajinským prezident Volodymyrom Zelenským. Obsah rozhovoru nebol bezprostredne známy

„Dosiahli sme veľký pokrok! Všetci sa zhodujú, že táto vojna musí skončiť, a v najbližších dňoch a týždňoch budeme na tom pracovať,“ napísal šéf Bieleho domu v súvislosti s konfliktom na Ukrajine, ktorá bráni svoje územie pred ruskou agresiou.

„Naše spoločné stanovisko s našimi partnermi je absolútne jasné – vojna musí skončiť. A musí sa to urobiť čestne,“ napísal Zelenskyj v príspevku. Zdôraznil, že Ukrajina bude rozhodne brániť svoju nezávislosť. Podľa neho je potrebné dosiahnuť trvalý a spoľahlivý mier. „Rusko musí ukončiť vojnu, ktorú samo začalo,“ podotkol ukrajinský líder.

Predstaviteľ Bieleho domu podľa Reuters označil schôdzku v Moskve za dobrú a povedal, že Moskva je ochotná pokračovať v dialógu s Washingtonom.

USA však napriek tomu podľa neho zrejme v piatok uvalia sekundárne sankcie proti Rusku. Trump sankciami Putinovi pohrozil v prípade, že do tohto dňa neprijme kroky vedúce k ukončeniu vojny na Ukrajine.

Poradca Kremľa Jurij Ušakov označil asi trojhodinové rokovanie Putina s Witkoffom za užitočné a konštruktívne. Obe strany si podľa neho vymenili signály týkajúce sa vojny na Ukrajine, ktorú rozpútala vojenská invázia Moskvy z februára 2022.

Trump predtým na otázku, či sa Moskva môže vyhnúť uvaleniu amerických sankcií, odpovedal, že podmienkou je uzavretie dohody, „vďaka ktorej prestanú umierať ľudia“. Ďalšie kroky Washingtonu podľa neho budú závisieť od výsledku rokovaní Witkoffa v Moskve.