Ukrajina zverejnila mená ruských vojakov, ktorí sú podozriví z účasti na zverstvách v Buči

 Na sieti X vo štvrtok napísal, že telefonoval so šéfkou diplomacie EÚ Kajou Kallasovou, ktorú informoval o podpise americko-ukrajinskej dohody vo Washingtone

Sybiha s Kallasovou taktiež diskutoval o záležitostiach Ukrajiny a EÚ a koordinácii ďalších krokov. Témou ich rozhovoru bola podľa Sybihu aj výmena aktuálnych informácií o prípravách návštevy ministrov zahraničných vecí krajín EÚ na Ukrajine 9. mája.

„Informoval som kolegyňu o podpísaní dohody o zriadení Americko-ukrajinského rekonštrukčného investičného fondu. Ide o dôležitý míľnik v strategickom partnerstve medzi Ukrajinou a USA zameranom na posilnenie ukrajinského hospodárstva a bezpečnosti,“ napísal ukrajinský minister. (TASR)

„Dnes sme uzavreli dohodu, na základe ktorej získame, viete, teoreticky oveľa viac ako tých 350 miliárd dolárov,“ povedal Trump a ukrajinské ložiská vzácnych zemín označil za „veľké aktívum“.

Uvedenú sumu odovzdal Ukrajine bývalý prezident Joe Biden vo forme finančných pôžičiek a vojenskej pomoci, dodal Trump.

„Dvaja ľudia zahynuli v dôsledku útoku a päť ďalších bolo zranených,“ oznámil gubernátor Odeskej oblasti Oleh Kiper. Dodal, že pri útoku boli poškodené viaceré výškové budovy, domy, supermarket, škola aj niekoľko áut, pričom na viacerých miestach vypukli požiare.

Útok hlásili aj z Charkova, pričom gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov uviedol, že v dôsledku neho vypukol požiar. Výbuchy bolo počuť aj v meste Sumy na severe Ukrajiny, podľa tamojšieho primátora Arťoma Kobzara tam útok zasiahol istý priemyselný závod.

Vo viacerých ďalších ukrajinských mestách, vrátane Kyjeva, Černihivu, Donecka, Dnipra či Záporožie, zaznievali sirény varujúce pre útokmi, píše AFP. (TASR)

Podpísanie dohody o vytvorení americko-ukrajinského rekonštrukčného investičného fondu oznámilo americké ministerstvo financií.

Dohoda poskytne Spojeným štátom privilegovaný prístup k novým investičným projektom zameraným na ukrajinské prírodné zdroje, vrátane hliníka, grafitu, ropy a zemného plynu, uviedla agentúra Bloomberg.

Americkú stranu pri podpise dohody o nerastnom bohatstve zastupoval minister financií Scott Bessent, ukrajinskú stranu ministerka hospodárstva Julija Svyrydenková.

"Ako uznanie významnej finančnej a materiálnej podpory, ktorú ľud Spojených štátov poskytol na obranu Ukrajiny od začatia ruskej invázie, umožňuje toto ekonomické partnerstvo našim dvom krajinám spolupracovať a spoločne investovať, aby tak zabezpečili, že naše spoločné aktíva, talenty a schopnosti urýchlia ekonomickú obnovu Ukrajiny," uvádza vyhlásenie amerického ministerstva financií.

Podľa Svyrydenkovej budú Spojené štáty do fondu prispievať a okrem priamych finančných príspevkov môžu tiež poskytnúť novú pomoc, pričom ako príklad uviedla systémy protivzdušnej obrany pre Ukrajinu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Spojené štáty a Ukrajina podpísali dohodu o nerastných surovinách Čítajte 

Oznámili to jej organizátori. Z medzinárodnej Eurovízie Rusko vylúčili po tom, ako pred vyše tromi rokmi napadlo Ukrajinu.

Informovala o tom agentúra AFP.

Intervízia bola medzinárodná organizácia televíznych vysielateľov prevažne Sovietskeho zväzu a východného bloku vrátane Poľska a Československa. V 60. a 70. rokoch minulého storočia organizovala pesničkovú súťaž Intervízia, ktorej cieľom bolo konkurovať Západu, respektíve práve už fungujúcej Eurovízii.

Po skončení studenej vojny sa postupne zlúčila s Európskou vysielacou úniou (EBU), ktorá organizuje zmienenú Eurovíziu. EBU však z tejto prominentnej medzinárodnej súťaže Rusko vylúčila v máji 2022, a to v dôsledku jeho invázie na Ukrajinu. Moskva sa tak na tejto súťaži nemôže zúčastňovať ani ju vysielať.

Rusko v rámci Eurovízie súťažilo v rokoch 1994 - 2021 a po výhre speváka Dimu Bilana s pesničkou "Believe" v roku 2008 sa súťaž v nasledujúcom roku konala na Olympijskom štadióne v Moskve.

Putin tak začiatkom roka dekrétom nariadil oživenie súťaže Intervízia. Jej organizátori v stredu oznámili, že sa bude konať 20. septembra v moskovskej LIVE Aréne. Divákom prisľúbili účasť hudobníkov z „rôznych kontinentov“ a „nezabudnuteľné emócie“, približuje AFP. (TASR)

Rabín Moše Reuven Azman sa rozhodol pieseň zložiť niekoľko hodín po tom, ako 24. apríla navštívil v Kyjeve miesto, ktoré zasiahli ruské rakety a zabili 13 ľudí.

"Videl som mŕtvych, zranených a veľa škôd. Hudbou môžete vyjadriť veci, ktoré nie je možné slovami vysvetliť," povedal 59-ročný rabín agentúre AFP.

Na Ukrajine, ktorej Zelenskyj je sám židovského pôvodu, ale židovskú vieru nepraktizuje, žilo v roku 2023 45-tisíc Židov, čo podľa Svetového židovského kongresu predstavovalo štvrtú najväčšiu židovskú komunitu v Európe a jedenástu najväčšiu na svete.

Trumpova administratíva už viac ako dva mesiace vedie separátne rokovania s Kyjevom a Moskvou o dosiahnutí prímeria vo vojne, ktorá si na oboch stranách vyžiadala aspoň desaťtisíce mŕtvych, napísala AFP.

Dodala, že americký prezident sa priblížil Kremľu natoľko, že to v Kyjeve vyvolalo obavy, že Ukrajina bude musieť prijať podmienky veľmi výhodné pre Putina.

Úvodné slová Azmanovej piesne znejú ako výčitka Trumpovi: "Svet ťa sleduje, každý tvoj krok, každú vec, ktorú urobíš. Nedovoľ, aby sa hranica medzi dobrom a zlom zmazala. "

Autor ale popiera akékoľvek politické ciele.

"Donald Trump vedie najmocnejšiu krajinu sveta. Ja som len chudobný človek. Prosím ho, aby otvoril oči a videl, čo sa tu deje. Aby urobil, čo je v jeho silách, "vysvetľuje rabín. "Povedal som svojim priateľom v Spojených štátoch: 'Prosím, pošlite to Donaldovi Trumpovi, ak máte naň spojenie, alebo na jeho tím, aby si to mohli vypočuť'," dodal.

Hoci Trumpova administratíva zatiaľ na Azmanovu pieseň nereagovala, rabín je presvedčený, "že sa tak nakoniec stane".

Vrchný rabín je od začiatku ruskej invázie z februára 2022 silným a hlasným odporcom ruskej agresie. V boji na fronte vlani v septembri zahynul jeden z jeho adoptívnych synov.

Rabín kritizoval Putinovu verziu o rozpútaní vojny, ktorá obviňuje Zelenského z podpory neonacistov a ospravedlňuje ruskú inváziu snahou o "denacifikáciu" Ukrajiny. "Ruský režim nechce mier, chce len krv a oheň," odsudzuje rabín Moskvu vo svojej piesni.

AFP pripomenula, že Trump po nedávnom stretnutí so Zelenským vo Vatikáne pripustil, že Putin "možno nechce vojnu ukončiť".

Rabín, ktorý sa narodil v sovietskom Leningrade, dnešnom ruskom Petrohrade - rovnako ako Putin, vyzval ruských Židov, aby opustili svoju krajinu, a vyhli sa tak mobilizácii a zabíjaniu Ukrajincov. "Myslím, že ma veľa z nich poslúchne," ubezpečuje a zároveň skromnejšie dodáva, že sa snaží "robiť, čo môže".

Azmanov postoj si vyslúžil kritiku od ruského vrchného rabína Berla Lazara. Tento vášnivý stúpenec ruského prezidenta označil Azmana za "podvodníka" a jeho vyjadrenie za "šialenstvo".

Rabín Lazar počas nedávneho stretnutia s Putinom ocenil "neuveriteľný" rozkvet ruskej židovskej komunity vďaka "rodinným hodnotám" vyznávaným v Rusku a odsúdil "antisemitizmus, liberalizmus a úpadok", ktoré sa podľa neho šíria v Európe, dodala AFP.

Pre denník Financial Times to uviedla vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.

EÚ podľa Kallasovej vidí náznaky, že USA uvažujú o tom, či by sa nemali zo sprostredkovania rozhovorov o ukončení vojny medzi Ukrajinou a Ruskom stiahnuť a nepokúsiť sa o dohodu s Rusmi.

Šéf americkej diplomacie Marco Rubio zopakoval, že USA v tomto úsilí nebude pokračovať, ak Moskva a Kyjev nepredloženia konkrétne návrhy.

„Máme aj plán B, ale musíme pracovať na pláne A; pretože inak sa sústredíte na plán B a potom sa to stane,“ povedala denníku Kallasová s odkazom na možný ustúp USA.

Momentálne podľa nej prebiehajú rozhovory s Washingtonom a ďalšími medzinárodnými partnermi EÚ s cieľom zabezpečiť zachovanie západného sankčného režimu voči Moskve.

Server Axios nedávno prišiel s informáciou, že Washingtonom predložený mierový rámec predpokladá de iure uznanie ruskej kontroly nad Krymom, ktorý Moskva nezákonn anektovalo v roku 2014, a de facto uznanie ruskej okupácie takmer celej Luhanskej oblasti a častí Doneckej, Chersonskej a Záporožskej oblasti.

Rusko by tiež získalo prísľub, že sa Ukrajina nestane členom NATO, ale bude môcť vstúpiť do EÚ. Spojené štáty by takisto zrušili sankcie uvalené na Rusko od roku 2014. (TASR)

Táto pobaltská krajina tak výrazne posilnila svoju schopnosť podnikať útoky na dlhé vzdialenosti, informuje portál estónskeho verejnoprávneho telerozhlasu ERR.

Ide o jeden z najväčších nákupov zbraní v dejinách Estónska. Raketomety HIMARS boli dodané na základe dohody, ktorú v decembri 2022 podpísalo Estónske centrum pre investície do obrany s americkou Agentúrou pre spoluprácu v oblasti obrany a bezpečnosti.

„Sú tu! Posilní to nielen obranu Estónska, ale zvýši aj bezpečnosť celej Severoatlantickej aliancie,“ napísal na platforme X minister zahraničných vecí Margus Tsahkna.

Salvový raketomet HIMARS je namontovaný na kolesovom podvozku nákladného auta. Je určený na ničenie delostrelectva, protivzdušnej obrany, nákladných áut, ako aj ľahkých obrnených vozidiel na vzdialenosť 15 – 500 kilometrov. HIMARS je schopný odpáliť svoje rakety a opustiť oblasť skôr, ako nepriateľské sily dokážu lokalizovať miesto odpalu. Vďaka vysokej interoperabilite so systémami NATO sa dá ľahko integrovať a podľa potreby rýchlo nasadiť.

Generálny riaditeľ RKIK Magnus-Valdemar Saar na odovzdávacej ceremónii povedal, že systémy HIMARS budú čoskoro dodané aj susedným krajinám Lotyšsku a Litve.

Financovanie systémov HIMARS zo strany USA je súčasťou širšieho balíka bezpečnostnej pomoci zameraného na posilnenie východného krídla NATO. Celkovo sa americká pomoc pre rôzne projekty v oblasti obrany v Estónsku v rokoch 2022 - 2024 v porovnaní s predchádzajúcimi tromi rokmi zvýšila z približne 122 miliónov dolárov na 430 miliónov dolárov.

Agresia Ruska proti Ukrajine je v Estónsku vnímaná ako priama hrozba pre národnú bezpečnosť. Tento malý pobaltský štát preto zvýšil svoje vojenské výdavky a prezbrojuje sa. Výdavky Estónska na obranu na budúci rok majú dosiahnuť päť percent HDP.

(zdroj: Margus Tsahkna/X)