Z košického maratónu vylúčili elitných bežcov z Ruska a Bieloruska

Predseda snemovne Mike Johnson už niekoľko týždňov čelil tlaku, aby dal o tomto balíku v hodnote 95 miliárd dolárov hlasovať. Senát Kongresu USA ho odobril už vo februári, v Snemovni reprezentantov ho odvtedy blokujú republikáni, ktorí tam majú väčšinu mandátov.

Na jeho okamžité prijatie v pondelok počas návštevy českého premiéra Fialu v Bielom dome opätovne naliehal aj  prezident Biden. V balíku je zahrnutá aj pomoc pre amerických spojencov v Indo-pacifickom regióne.

Johnson v pondelok večer po stretnutí republikánov uviedol, že snemovňa sa bude zaoberať celkovo štyrmi návrhmi zákonov, pričom o každom z týchto opatrení bude hlasovať osobitne. Podľa agentúry AP sa tento balík bude líšiť od toho, ktorý pôvodne schválil Senát, čo znižuje šance na jeho konečné schválenie v Kongrese.

"Vieme, že svet nás sleduje, aby zistil, ako reagujeme. Sledujú, či sa Amerika postaví za svojich spojencov a v našom vlastnom záujme na celom svete. A my to urobíme," povedal Johnson novinárom.

Ak by Rusko uspelo, bude to pre nich signál, český premiér Petr Fiala to povedal v rozhovore pre Českú televíziu po stretnutí s americkým prezidentom Joom Bidenom v Bielom dome.

Bez aktívnej úlohy Spojených štátov a ich pomoci svet v bezpečí nebude, dodal Fiala.

Eurokomisia prijala návrh vykonávacieho rozhodnutia Rady EÚ, ktorý pozitívne hodnotí Plán pre Ukrajinu, čiže komplexnú reformnú a investičnú stratégiu Ukrajiny na nasledujúce štyri roky.

Tento krok pripravuje pôdu pre pravidelnú a predvídateľnú podporu EÚ Ukrajine v rámci Nástroja pre Ukrajinu až do výšky 50 miliárd eur.

Komisia pripomenula, že financovanie v rámci tohto nástroja pomôže Ukrajine udržať v chode administratívu, vyplácať platy a dôchodky, poskytovať základné verejné služby a podporovať obnovu, kým sa bude brániť proti ruskej agresii.

Platby sa vyplatia po vykonaní dohodnutých reformných a investičných krokov. Finančná podpora EÚ bude sprístupnená pod podmienkou, že Ukrajina bude naďalej presadzovať a rešpektovať účinné demokratické mechanizmy.

Podľa hodnotenia EK Plán pre Ukrajinu rieši ciele Nástroja pre Ukrajinu tým, že identifikuje tie kľúčové reformy a investície, ktoré môžu podporiť udržateľný hospodársky rast a prilákať investície, aby sa v strednodobom až dlhodobom horizonte zvýšil rastový potenciál krajiny.

Plán tiež poskytuje rámec na usmernenie obnovy a modernizácie Ukrajiny. Hodnotenie EK zistilo, že plán navrhuje primerané mechanizmy a opatrenia na ochranu finančných záujmov EÚ. (TASR)

Zhodli sa na tom vo Varšave premiéri týchto krajín Donald Tusk a Mette Frederiksenová, uvádza agentúra PAP.

Poľský premiér na spoločnej tlačovej konferencii uviedol, že Varšava a Kodaň majú "veľmi podobné názory" na bezpečnosť Európy. Frederiksenová zase povedala, že "EÚ by mala urobiť viac v oblasti bezpečnosti a na posilnenie NATO, aby (ruský prezident) Putin nemohol použitím sily zmeniť hranice Európy".

Tusk označil za aktuálne najnaliehavejšiu otázku "potrebu rýchlej a účinnej pomoci Ukrajine, a to nie v najbližších rokoch, ale dňoch a týždňoch". Zároveň prisľúbil, že Poľsko a Dánsko budú spolupracovať na jednotnom stanovisku EÚ a budú pomáhať a mobilizovať ostatných, aby pomáhali Ukrajine.

Dodal, že "Dánsko a Poľsko vylučujú akýkoľvek iný scenár ako ten, podľa ktorého si Ukrajina zachová svoju celistvosť a nezávislosť." (TASR)

Krajina s podporou Západu cez víkend odrazila mohutný dronový a raketový útok iránskej armády, informovala agentúra AFP.

Vo svojom príspevku na platforme Telegram sa Zelenskyj poďakoval spojencom, ktorí reagovali na výzvu Ukrajiny na poskytnutie ďalších prostriedkov protivzdušnej obrany. Pripomenul však, že intenzita ruských útokov si vyžaduje väčšiu jednotu.

"Obranou Izraela slobodný svet ukázal, že takáto jednota je nielen možná, ale aj stopercentne účinná," povedal Zelenskyj.

To isté je podľa Zelenského možné pri obrane Ukrajiny, ktorá rovnako ako Izrael nie je členom NATO. Vyzval preto spojencov Ukrajiny, aby vo veci vojenskej pomoci Ukrajine preukázali politickú vôľu. (TASR)

Zdroj z ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby o tom informoval po správe, že na poludnie miestneho času na Kryme hlásili výbuchy.

Vzdušný poplach trval dve hodiny. Krymská partizánska skupina Ateš uviedla, že ukrajinský útok zasiahol vojenskú základňu ruskej 810. brigády námornej pechoty v Sevastopoli.

Oznámil to nórsky minister zahraničných vecí Espen Barth Eide, informovala o tom agentúra AFP.

Eide sa v Kyjeve stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Predmetnú dohodu označil za prejav "jasného politického záväzku" Osla stáť aj naďalej pri Ukrajine, rovnako ako od začiatku ruskej invázie.

Predmetnú dohodu podľa jeho slov podpíšu nórsky premiér Jonas Gahr Störe so Zelenským na svojom najbližšom stretnutí, ktorého termín nie je zatiaľ známy. Následne bude zverejnené aj jej znenie.

AFP pripomína, že Nórsko už prisľúbilo Ukrajine civilnú a vojenskú pomoc vo výške 75 miliárd nórskych korún (6,44 miliardy eur) na roky 2023 až 2027.

Ukrajina sa v ostatnom čase snaží posilňovať vzťahy so svojimi spojencami, ktorých žiada o zbrane a muníciu, aby dokázala odraziť postup Ruska. Kyjev už podpísal obdobné bilaterálne dohody s viacerými západnými krajinami vrátane Británie, Francúzska a Nemecka. (TASR)