Rusko obviňuje Ukrajinu zo sabotáží na ruskom území. Pohrozilo odvetou

Arestovyč žije v súčasnosti v USA a patrí ku kritikom politiky Zelenského. Z postu poradcu vedúceho prezidentskej kancelárie odišiel v januári 2023 v súvislosti so svojím výrokom o ruskom útoku na obytný dom v Dnipre, ktorý si vyžiadal desiatky mŕtvych a ranených.

Vyhlásil, že ruskú strelu Ch-22, ktorá následne dopadla na budovu, zostrelila ukrajinská protivzdušná obrana. To ale odmietla ukrajinská armáda a uviedla, že zbraňami, ktoré by Ch-22 dokázali zostreliť, nedisponuje.

Arestovyč neskôr vysvetľoval, že bol nevyspatý a nemal dosť času na overenie informácií. Mnohí mu však vyčítali, že jeho vyjadrenie hralo do kariet ruskej propagande.

V septembri 2023 odišiel z Ukrajiny, v krajine je proti nemu v súčasnosti vedené trestné stíhanie v dvoch prípadoch.

Konanie voči nemu začali ale aj ruské úrady, a to kvôli údajnému podnecovaniu terorizmu a šíreniu tzv. lživých správ o ruskej armáde.

Server Euronews o Arestovyčovi píše, že po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu vo februári 2022 patril medzi najviditeľnejšie tváre ukrajinského vedenia. Videá, ktoré zverejňoval na internete, mali vysokú sledovanosť.

Informoval v nich o vojenských operáciách a povzbudzoval Ukrajincov. Vďaka svojmu upokojujúcemu hlasu a optimizmu si vyslúžil prezývku "hlavný psychoterapeut Ukrajiny". Neskôr však jeho oznámenia vyvolávali čoraz viac sťažností, pretože jeho odhady nie vždy zodpovedali realite.

Arestovyč nedávno kritizoval ukrajinské vedenie za uvaľovanie sankcií na novinárov a podnikateľov. Tieto opatrenia sa podľa neho stali "nástrojom pomsty nad politickými oponentmi".

Na ukrajinskom sankčnom zozname je novo 76 ľudí a 81 spoločností. Podľa Zelenského tieto osoby a firmy rôzne pracujú v prospech Ruska, napomáhajú ruskej armáde alebo úradom na okupovanom území Ukrajiny, prípadne prispievajú k ruskej propagande a sú zapojení do informačných operácií proti Ukrajine.

Ľudia, na ktorých sa sankcie vzťahujú, majú zablokovaný majetok na Ukrajine, nesmú šíriť na ukrajinskom území informácie alebo je obmedzený prístup k ich obsahu na internete. (ČTK)

Nákup má byť v hodnote najmenej 50 miliónov dolárov. Uvádza sa to v oficiálnom obežníku, na ktorý sa odvolala stanica Sky News. Kongres musí byť informovaný 30 dní pred schválením takéhoto predaja zbraní.

V internej správe označenej EC-859, ktorú poslal vysokopostavený úradník ministerstva zahraničných vecí senátnemu výboru pre zahraničné vzťahy, sa nepíše, aké zbrane USA predajú Ukrajine.

Bolo by to však po prvýkrát, čo by Trump povolil predaj zbraní Kyjevu, odkedy pred viac než 100 dňami nastúpil na svoje druhé funkčné obdobie.

Dokument v súlade so zákonom informuje amerických zákonodarcov o navrhovanej licencii na vývoz „obranných výrobkov vrátane technických údajov a obranných služieb na Ukrajinu v hodnote 50 miliónov dolárov alebo viac“.

Okrem stanice Sky News o tom s odvolaním sa na diplomatické zdroje informovali aj noviny Kyiv Post, podľa ktorých pôjde o priamy komerčný predaj zbraní Kyjevu. Plány Trumpovej administratívy potvrdzuje aj webová stránka Kongresu, podľa nej bol obežník postúpený senátnemu výboru 29. apríla.

Trump dlhodobo kritizuje administratívu svojho predchodcu Joea Bidena, že darovala Ukrajine vojenské vybavenie v hodnote miliárd dolárov. Prisľúbil, že peniaze amerických daňových poplatníkov dostane od Kyjeva „späť“, pripomenula Sky News.

Súčasný americký prezident pred časom nakrátko zastavil dodávky zbraní na Ukrajinu, ktoré boli vopred schválené, ako aj výmenu spravodajských informácií. Tento krok nasledoval po jeho roztržke s ukrajinskou hlavou štátu Zelenským v Oválnej pracovni Bieleho domu koncom februára.

Dodávky aj výmenu Trump obnovil, keď sa Zelenskyj prostredníctvom listu ospravedlnil. (TASR)

 Na sieti X vo štvrtok napísal, že telefonoval so šéfkou diplomacie EÚ Kajou Kallasovou, ktorú informoval o podpise americko-ukrajinskej dohody vo Washingtone

Sybiha s Kallasovou taktiež diskutoval o záležitostiach Ukrajiny a EÚ a koordinácii ďalších krokov. Témou ich rozhovoru bola podľa Sybihu aj výmena aktuálnych informácií o prípravách návštevy ministrov zahraničných vecí krajín EÚ na Ukrajine 9. mája.

„Informoval som kolegyňu o podpísaní dohody o zriadení Americko-ukrajinského rekonštrukčného investičného fondu. Ide o dôležitý míľnik v strategickom partnerstve medzi Ukrajinou a USA zameranom na posilnenie ukrajinského hospodárstva a bezpečnosti,“ napísal ukrajinský minister. (TASR)

„Dnes sme uzavreli dohodu, na základe ktorej získame, viete, teoreticky oveľa viac ako tých 350 miliárd dolárov,“ povedal Trump a ukrajinské ložiská vzácnych zemín označil za „veľké aktívum“.

Uvedenú sumu odovzdal Ukrajine bývalý prezident Joe Biden vo forme finančných pôžičiek a vojenskej pomoci, dodal Trump.

„Dvaja ľudia zahynuli v dôsledku útoku a päť ďalších bolo zranených,“ oznámil gubernátor Odeskej oblasti Oleh Kiper. Dodal, že pri útoku boli poškodené viaceré výškové budovy, domy, supermarket, škola aj niekoľko áut, pričom na viacerých miestach vypukli požiare.

Útok hlásili aj z Charkova, pričom gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov uviedol, že v dôsledku neho vypukol požiar. Výbuchy bolo počuť aj v meste Sumy na severe Ukrajiny, podľa tamojšieho primátora Arťoma Kobzara tam útok zasiahol istý priemyselný závod.

Vo viacerých ďalších ukrajinských mestách, vrátane Kyjeva, Černihivu, Donecka, Dnipra či Záporožie, zaznievali sirény varujúce pre útokmi, píše AFP. (TASR)

Podpísanie dohody o vytvorení americko-ukrajinského rekonštrukčného investičného fondu oznámilo americké ministerstvo financií.

Dohoda poskytne Spojeným štátom privilegovaný prístup k novým investičným projektom zameraným na ukrajinské prírodné zdroje, vrátane hliníka, grafitu, ropy a zemného plynu, uviedla agentúra Bloomberg.

Americkú stranu pri podpise dohody o nerastnom bohatstve zastupoval minister financií Scott Bessent, ukrajinskú stranu ministerka hospodárstva Julija Svyrydenková.

"Ako uznanie významnej finančnej a materiálnej podpory, ktorú ľud Spojených štátov poskytol na obranu Ukrajiny od začatia ruskej invázie, umožňuje toto ekonomické partnerstvo našim dvom krajinám spolupracovať a spoločne investovať, aby tak zabezpečili, že naše spoločné aktíva, talenty a schopnosti urýchlia ekonomickú obnovu Ukrajiny," uvádza vyhlásenie amerického ministerstva financií.

Podľa Svyrydenkovej budú Spojené štáty do fondu prispievať a okrem priamych finančných príspevkov môžu tiež poskytnúť novú pomoc, pričom ako príklad uviedla systémy protivzdušnej obrany pre Ukrajinu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Spojené štáty a Ukrajina podpísali dohodu o nerastných surovinách Čítajte 

Oznámili to jej organizátori. Z medzinárodnej Eurovízie Rusko vylúčili po tom, ako pred vyše tromi rokmi napadlo Ukrajinu.

Informovala o tom agentúra AFP.

Intervízia bola medzinárodná organizácia televíznych vysielateľov prevažne Sovietskeho zväzu a východného bloku vrátane Poľska a Československa. V 60. a 70. rokoch minulého storočia organizovala pesničkovú súťaž Intervízia, ktorej cieľom bolo konkurovať Západu, respektíve práve už fungujúcej Eurovízii.

Po skončení studenej vojny sa postupne zlúčila s Európskou vysielacou úniou (EBU), ktorá organizuje zmienenú Eurovíziu. EBU však z tejto prominentnej medzinárodnej súťaže Rusko vylúčila v máji 2022, a to v dôsledku jeho invázie na Ukrajinu. Moskva sa tak na tejto súťaži nemôže zúčastňovať ani ju vysielať.

Rusko v rámci Eurovízie súťažilo v rokoch 1994 - 2021 a po výhre speváka Dimu Bilana s pesničkou "Believe" v roku 2008 sa súťaž v nasledujúcom roku konala na Olympijskom štadióne v Moskve.

Putin tak začiatkom roka dekrétom nariadil oživenie súťaže Intervízia. Jej organizátori v stredu oznámili, že sa bude konať 20. septembra v moskovskej LIVE Aréne. Divákom prisľúbili účasť hudobníkov z „rôznych kontinentov“ a „nezabudnuteľné emócie“, približuje AFP. (TASR)