Slovensko má Ukrajine predať húfnice Zuzana

Medzi obeťami sú podľa neho aj dve deti. Terčom úderov sa opäť stala predovšetkým energetická infraštruktúra, ale aj domy a obytné budovy.

Podľa Zelenského nastal najvyšší čas, aby EÚ, USA a skupina G7 uvalili na Rusko ďalšie sankcie. 

Kombinovanými útokmi pomocou balistických rakiet a dronov boli zasiahnuté viaceré ukrajinské oblasti vrátane Kyjevskej, Černihivskej, Záporožskej a Sumskej.

V Kyjevskej oblasti v dôsledku úderov podľa miestnych úradov zahynuli štyria ľudia vrátane 38-ročnej matky s dvoma deťmi - šesťmesačným bábätkom a 12-ročným dievčaťom. Zranenia utrpelo približne 20 ďalších osôb, z toho päť detí. Z metropoly hlásili škody na budovách, zo Záporožia požiare vyvolané pádom trosiek zo zničených zbraní.

„Všetko to spravili Rusi,“ napísal na Telegrame šéf kyjevskej vojenskej správy Tymur Tkačenko s tým, že počet mŕtvych a zranených sa ešte môže zmeniť.

„Ďalšia noc, ktorá dokazuje, že Rusko necíti dostatočný tlak za to, že vojnu predlžuje,“ uviedol Zelenskyj na sieti X. „Ruské slová o diplomacii nemajú žiadny význam, dokým ruské vedenie nepociťuje vážne problémy,“ dodal s tým, že to je možné zabezpečiť len prostredníctvom sankcií, rakiet dlhého doletu a koordinovanej diplomacie všetkých partnerov.

Šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak podotkol, že zatiaľ čo Ukrajina už dávno súhlasila s americkým návrhom na prímerie, Rusko „robí všetko, čo môže, aby pokračovalo v zabíjaní“.

Urobil tak deň po tom, ako médiá informovali o odklade schôdzky, zrejme z dôvodu neochoty Moskvy k ústupkom zo svojich požiadaviek.

"Prípravy na mierový summit pokračujú. Dátum zatiaľ nie je istý. Akonáhle naberie čas, usporiadame ho," napísal Orbán. Dodal, že šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó je na rokovaní vo Washingtone.

Nemenovaný vysokopostavený predstaviteľ Bieleho domu v utorok agentúre Reuters oznámil, že stretnutie prezidentov Spojených štátov a Ruska sa v bezprostrednej dobe neplánuje.

Trump pritom pred týždňom po telefonáte s Putinom vyhlásil, že summit by sa mohol uskutočniť do dvoch týždňov. V utorok večer potom Trump povedal, že nechce, aby schôdzka bola stratou času.

Oznámil to predseda vlády Robert Fico. Na výbore Národnej rady pre európske záležitosti povedal, že Európska komisia sľúbila pred štvrtkovým stretnutím Európskej rady revíziu obmedzení pre výrobu áut so spaľovacím motorom aj väčší dôraz na energetickú pomoc aj pre štáty ako Slovensko a Maďarsko.

Slovensko podľa Fica nebude blokovať 19. balíček sankcií proti Rusku, pretože jeho obsah sa zásadne Slovenska netýka, no chcel ho využiť ako "dobrý nástroj na vyjednávanie".

Slovensko zostávalo posledným štátom, ktorý blokoval prijatie ďalších sankcií proti Rusku, cez víkend ustúpilo aj Rakúsko.

Fico bude vo štvrtok v Bruseli zastupovať aj maďarského premiéra Viktora Orbána, ten si neželá, aby sa maďarský hlas pridal k výsledkom samitu ohľadom Ukrajiny, no blokovať balík nebude. (SME)

Na spoločnej tlačovej konferencii potom oznámia správu o vývoze v oblasti obrany, uviedla švédska vláda.

Zelenskyj a Kristersson sa stretnú v meste Linköping, kde sídli švédska zbrojná spoločnosť Saab, ktorá okrem iných zbraní vyrába viacúčelové stíhacie lietadlá JAS 39 Gripen, lietadlá včasnej výstrahy GlobalEye či raketové a protitankové systémy.

Vo vládnom vyhlásení sa nespomína, ktorú firmu plánuje dvojica lídrov navštíviť. Hovorca spoločnosti Saab v reakcii na žiadosť o vyjadrenie všetky otázky týkajúce sa tejto udalosti odkázal na vládu.

„Premiér a prezident Zelenskyj usporiadajú spoločnú tlačovú konferenciu, na ktorej predstavia novinky týkajúce sa vývozu obranného materiálu,“ oznámila švédska vláda. Tlačová konferencia je ohlásená na 15.00 h SELČ.

Štokholm minulý rok pozastavil plány poskytnúť Ukrajine stíhačky Gripen po tom, čo partnerské krajiny požiadali, aby pri dodávkach mali prioritu americké stíhačky F-16.

Ukrajinský prezident a švédsky premiér diskutovali o záujme Kyjeva o gripeny na septembrovom neformálnom summite európskych lídrov v Kodani.

„Pre Švédsko je silná a efektívna Ukrajina dôležitou prioritou a my budeme naďalej dbať na to, aby Ukrajina mohla reagovať na agresiu Ruska,“ napísal Kristersson na sieti X. (TASR)

Zameraná bude na bilaterálne témy, európsku integráciu a povojnovú obnovu Ukrajiny.

V utorok o tom s odvolaním sa na kanceláriu podpredsedu ukrajinskej vlády pre európsku a euroatlantickú integráciu Tarasa Kačku informovala agentúra Interfax-Ukrajina.

„V novembri 2025 SR v Bratislave usporiada konferenciu venovanú Ukrajine, ktorej cieľom je vytvoriť platformu na posilnenie bilaterálnej spolupráce v oblasti európskej integrácie a povojnovej obnovy na základe princípu vzájomného prospechu,“ uviedla kancelária podpredsedu ukrajinskej vlády.

Na programe je podľa nej diskusia o rozvoji spoločných projektov v rámci nového programu Európskej komisie Ukraine Investment Framework, rozšírenie Karpatskej iniciatívy (Ukrajina - Poľsko - Slovensko), koordinácia prístupov v súvislosti s dovozom poľnohospodárskych výrobkov, podpora aktualizovanej Prehĺbenej a komplexnej dohody o zóne voľného obchodu medzi EÚ a Ukrajinou (DCFTA) a podpísanie memoranda o spolupráci v oblasti udržateľného rozvoja a lesného hospodárstva.

Minulý piatok sa v Košiciach uskutočnili vzájomné konzultácie medzi Slovenskom a Ukrajinou na vládnej úrovni za účasti predsedov vlád Roberta Fica (Smer) a Julije Svyrydenkovej a ministrov.

Predstavitelia oboch krajín po spoločnom rokovaní kabinetov podpísali viacero medzivládnych dohôd. (TASR)

„Počet obetí v hlavnom meste stúpol na dva,“ potvrdil Tymur Tkačenko na platforme Telegram. Ďalší predstavitelia informovali o rozsiahlom dronovom útoku na Kyjev.

Ukrajinská ministerka pre energetiku Svitlana Hrynčuková na sociálnej sieti Facebook uviedla, že Rusko v rámci „masívneho útoku“ v noci na stredu opäť cielilo na energetickú infraštruktúru hlavného mesta.

Starosta Kyjeva Vitalij Kličko vo vyhlásení dodal, že útok, ktorý mesto zasiahol nadránom, si vyžiadal zranených i poškodenie obytných budov.

Ukrajinskí predstavitelia informovali o masívnych dronových útokoch aj v troch ďalších oblastiach krajiny vrátane Záporožskej, kde utrpelo zranenia viacero ľudí a tisícky zostali bez dodávok elektriny. (TASR)

Podľa počiatočných správ síl ukrajinskej protivzdušnej obrany ruská armáda odpálila najmenej štyri rakety. Reportér DPA hlásil približne desať výbuchov v centre mesta, zväčša z protileteckej paľby.

Kličko na Telegrame informoval o požiaroch, pričom po páde trosiek rakiet plamene zachvátili aj najmenej jedno auto.

Na miesta, kde dopadli úlomky rakiet, boli vyslané záchranné tímy, ale podľa Klička nedošlo k žiadnym obetiam.

Bezprostredne nie je známe, čo bolo terčom ruských útokov. Vojenskí analytici naznačili, že možným cieľom boli zrejme dve tepelné elektrárne v meste.

Vedúci regionálnej správy v Kyjevskej oblasti Mykola Kalašnyk oznámil, že v oblasti okolo Kyjeva po ruskom útoku zachvátil požiar súkromný dom. Zranenia utrpela jedna žena.

Ruské útoky hlásili aj z miest Záporožie a Kamjanske.

Reuters pripomína, že Rusko počas tejto viac ako tri a pol roka trvajúcej vojny na Ukrajine pravidelne útočí na tamojšie energetické zariadenia. Moskva pritom tvrdí, že tieto zariadenia sú legitímnym vojenským cieľom vo vojne. (TASR)

Informuje o tom agentúra Reuters.

Poslanci schválili zvýšenie o približne 325 miliárd hrivien (približne 6,7 miliardy eur). Obranné výdavky Ukrajiny sa tak tento rok zvýšili na celkovo zhruba 2,96 bilióna hrivien (61 miliárd eur).

„Rozumieme, že situácia sa neustále mení, a je to nútená nevyhnutnosť zvýšiť výdavky, aby sme účinne vzdorovali agresii,“ povedal minister financií Serhij Marčenko.

„Vláda má za podpory partnerov zdroje na zabezpečenie dodatočných výdavkov pre obrancov Ukrajiny,“ dodal.

Ukrajinský minister financií Serhij Marčenko. (zdroj: SITA/AP)

Reuters pripomína, že toto je už druhý raz, čo Ukrajina v tomto roku zvýšila svoje výdavky na armádu a výrobu zbraní. Prvé zvýšenie parlament schválil ešte v júli.

Ukrajinský rozpočet na rok 2025 pôvodne počítal s výdavkami na obranu približne 2,2 bilióna hrivien (45,3 miliardy eur). Ukrajina sa však už viac ako tri a pol roka bráni ruským vojskám, ktoré vpadli na jej územie vo februári 2022 a pokračujú v každodenných útokoch. Dopyt po munícii tak neustále rastie, keďže Ukrajina bojuje o udržanie obranných línií proti väčšej a lepšie vybavenej ruskej armáde.

Vládni predstavitelia tvrdia, že časť potrebnej čiastky bude pokrytá z prostriedkov poskytnutých z pôžičky dohodnutej štátmi skupiny G7 a zabezpečenej príjmami zo zmrazených ruských aktív. Ukrajina už v tomto roku dostala 28 miliárd dolárov z tejto pôžičky.

Ukrajinská premiérka Julija Svyrydenková uviedla, že úroky zo zmrazených ruských aktív budú použité na obranu. „Ruské aktíva sa využívajú spravodlivo, tak ako by mali - na podporu ukrajinskej armády,“ konštatovala.

Ruské útoky zabili tisíce ľudí, milióny vyhnali z domovov a poškodili mestá aj infraštruktúru. Ukrajina väčšinu svojich príjmov vynakladá na financovanie obrany, a preto je vo veľkej miere závislá od financovania zo strany západných partnerov. Vláda hradí svoje sociálne a humanitárne výdavky vďaka finančnej podpore západných štátov, tvrdí Reuters.

Z údajov ukrajinského ministerstva financií vyplýva, že počas deviatich mesiacov tohto roka minula vláda viac ako 63 percent zo svojho rozpočtu na financovanie armády. Od začiatku vojny získala Ukrajina od svojich spojencov finančnú pomoc približne 152 miliárd dolárov. (TASR)