Ruské sily opustili ukrajinskú severnú oblasť Žitomyr

Nevylúčili zavedenie sankcií proti Rusku, ak Moskva nebude chcieť uzavrieť prímerie, uviedla kancelária britského premiéra Keira Starmera.

V pondelok by mal o tomto konflikte hovoriť Trump s Putinom. Informovali o tom agentúry AFP a DPA.

„V očakávaní zajtrajšieho telefonátu prezidenta Trumpa s prezidentom Putinom diskutovali lídri o potrebe bezpodmienečného prímeria a o tom, aby Putin bral mierové rozhovory vážne,“ uviedol hovorca Starmerovej kancelárie.

„Diskutovali aj o použití sankcií, ak by sa Rusko vážne nezapojilo do prímeria a mierových rozhovorov,“ dodal. Podľa DPA sa telefonátu okrem Starmera zúčastnili aj Trump, talianska premiérka Giorgia Meloniová, nemecký kancelár Friedrich Merz a francúzsky prezident Emmanuel Macron.

AFP pripomína, že európski lídri opakovane obviňujú Putina zo zámerného ignorovania výziev na prímerie. „Európania a Američania sú odhodlaní cielene spolupracovať, aby sa táto hrozná vojna skončila,“ povedal Merz v nedeľu vo Vatikáne na okraj inaugurácie pápeža Leva XIV. „V posledných dňoch sme urobili niekoľko malých krokov vpred... strany konfliktu sa medzi sebou rozprávajú,“ dodal.

Macron nedeľný telefonát potvrdil na platforme X. „Zajtra musí prezident Putin ukázať, že chce mier, a akceptovať návrh prezidenta Trumpa na bezpodmienečné 30-dňové prímerie, ktoré podporila Ukrajina aj Európa,“ dodal francúzsky prezident.

Trump v sobotu oznámil, že jeho telefonát so šéfom Kremľa sa uskutoční v pondelok o 10.00 h východoamerického času (16.00 h SELČ). (TASR)

V Ríme sa pri príležitosti inaugurácie pápeža Leva XIV. stretla s austrálskym premiérom Anthonym Albanesem, s ktorým diskutovali o vzájomných vzťahoch. Informuje o tom agentúra AFP a denník The Guardian.

„Vnímame vás ako strategického partnera... A veľmi radi by sme toto strategické partnerstvo rozšírili,“ povedala von der Leyenová na videu, ktoré zverejnila na sociálnych sieťach. „Boli by sme veľmi radi, keby sme mohli rozvíjať aj takéto bezpečnostné a obranné partnerstvo,“ dodala s odvolaním sa na súčasné „geopolitické napätie“ vo svete.

Albanese bol vo svojich vyjadreniach podľa The Guardian opatrnejší, no partnerstvo medzi Austráliou a EÚ vyzdvihol tiež. „Máme spoločné hodnoty, čo je v dnešnom neistom svete... také dôležité,“ vyhlásil. Albanese naznačil, že je otvorený návrhu, ktorý by mohol zahŕňať budúce vojenské cvičenia a inú spoluprácu v oblastiach spoločného záujmu, uviedla austrálska verejnoprávna televízia ABC.

Austrálsky premiér tiež opätovne vyjadril svoju podporu Ukrajine proti ruskej agresii. Austrália ako aj EÚ podľa neho naďalej „stoja spolu s ukrajinským ľudom“.

Falošné správy sa podľa rumunského ministerstva zahraničných vecí šíria na sociálnych sieťach.

„Počas prebiehajúcich prezidentských volieb v Rumunsku sú viditeľné charakteristické znaky ruského zasahovania, keď sa virálne kampane falošných správ na Telegrame a ďalších platformách sociálnych médií snažia ovplyvniť volebný proces,“ uviedol hovorca ministerstva. „Očakávali sme to a rumunské úrady tieto falošné správy odhalili,“ doplnil.

Vyjadrenie prišlo po vyhlásení zakladateľa Telegramu Pavla Durova o tom, že odmietol žiadosť nemenovanej západnej vlády o „umlčanie konzervatívnych hlasov v Rumunsku“ pred prezidentskými voľbami na jeho platforme.

Z jeho statusu podľa agentúr AFP a Reuters nepriamo vyplynulo, že má na mysli Francúzsko. Ministerstvo zahraničných vecí v Paríži akékoľvek zasahovanie zo strany Francúzska odmietlo.

Durova, ktorý sa narodil v Rusku a žije v Dubaji, zadržali vlani vo Francúzsku počas vyšetrovania trestných činov súvisiacich s jeho aplikáciou. Durov akékoľvek pochybenie popiera a v marci sa vrátil do Dubaja. (TASR)

Loď Green Admire plaviaca sa pod vlajkou Libérie opúšťala prístav Sillamae určenou plavebnou trasou, ktorá prechádza cez teritoriálne vody Ruska, uviedlo ministerstvo vo vyhlásení.

„Dnešný incident ukazuje, že Rusko sa naďalej správa nepredvídateľne,“ uviedol šéf estónskej diplomacie Margus Tsahkna. „O tejto udalosti som informoval aj našich spojencov.“

Tanker vyplával z prístavu Sillamae včera večer a dnes popoludní bol zakotvený neďaleko ruského ostrova Gogland, vyplýva z údajov webovej stránky Marine Traffic, ktorá sleduje pohyb lodí.

Plavidlo smerovalo do Rotterdamu s nákladom estónskej bridlicovej ropy, uviedol Estónsky dopravný úrad. Poznamenal, že plavebnú trasu cez ruské vody zriadili na základe dohody Estónska, Fínska a Ruska, aby sa vyhli plytčinám v estónskych vodách. Pre prístav Sillamae budú teraz navigovať cez estónske teritoriálne vody.

V Baltskom mori dochádza ku konfrontáciám, ktoré podľa krajín NATO súvisia so snahami Ruska obchádzať sankcie a sabotovať podmorské káble a potrubia. (TASR)

Vance vyjadril nádej, že dôjde k pokroku v obchodných rozhovoroch medzi EÚ a Spojenými štátmi. Šéfka eurokomisie okrem toho vyjadrila záujem o rozhovory na tému Ukrajiny či obrany.

„Európa je dôležitým spojencom Spojených štátov... máme však aj určité nezhody, ako to u priateľov niekedy býva, napríklad v otázke obchodu,“ povedal Vance. „Dúfam, že to bude začiatok dlhodobých obchodných rokovaní a obchodných výhod medzi Európu a Spojenými štátmi,“ zdôraznil.

Von der Leyenová tiež vyzdvihla „veľmi výnimočný a blízky vzťah“ medzi USA a Európskou úniou, uviedla AFP.

Lídri sa stretli v kancelárii talianskej premiérky po tom, čo sa všetci zúčastnili na inauguračnej omši novozvoleného pápeža Leva XIV.

Biely dom zaviedol 25-percentné clá na dovoz ocele, hliníka a automobilov, ako aj základné desaťpercentné clo pre takmer všetky krajiny. V prípade neúspešných rokovaní sa pripravujú ďalšie „recipročné“ clá, ktoré pre EÚ predstavujú celkovo 20 percent, píše Reuters.

Von der Leyenová uviedla, že si obe strany vymenili dokumenty, v ktorých sú načrtnuté rôzne oblasti nadchádzajúcich diskusií. „Chceme spoločne dosiahnuť dobrú dohodu pre obe strany,“ zdôraznila. Okrem obchodných záležitostí mala šéfka EK záujem aj o rozhovory o Ukrajine a investovaní do obrany. Von der Leyenová ešte pred stretnutím zdôraznila, že nadchádzajúci týždeň bude pre Ukrajinu „kľúčový“.

„Teraz je určite dôležité, aby sme sa posunuli a aby sa veci pohli vpred. Myslím si, že budúci týždeň bude v tomto smere zásadný,“ uviedla pred pondelkovým telefonátom amerického prezidenta Donalda Trumpa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. (TASR)

Informuje o tom agentúra AFP s odvolaním sa na tlačové oddelenie amerického viceprezidenta.

Podľa nemenovaného ukrajinského zdroja tejto agentúry spolu štátnici, ktorí sa dnes zúčastnili inauguračnej omše pápeža Leva XIV. vo Vatikáne, debatovali asi pol hodinu. Prebrali pripravovaný telefonát prezidenta Donalda Trumpa s jeho ruským náprotivkom Vladimirom Putinom.

Ukrajinský prezident absolvoval aj osobné stretnutie s novým pápežom.

"Ďakujeme Vatikánu za jeho ochotu poslúžiť ako platforma pre priame rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom. Sme pripravení na dialóg v akomkoľvek formáte za účelom dosiahnutia hmatateľných výsledkov," napísal Zelenskyj na X.

Okrem chystaného telefonátu medzi Trumpom a Putinom spolu americký viceprezident a Zelenskyj hovorili aj o situácii na fronte a o možnosti sankcií proti Rusku v prípade, že sa nepodarí dospieť k prímeriu, cituje AFP svoj ukrajinský zdroj.

Trump v sobotu oznámil, že bude v pondelok hovoriť s Putinom o zastavení rusko-ukrajinskej vojny.

Zelenskyj a Vance sa krátko stretli už pri inauguračnej omši nového pápeža, kde sa na seba usmiali a potriasli si rukami, napísala agentúra Bloomberg.

Ukrajinský prezident sedel vedľa predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, Vance bol usadený neďaleko. (ČTK)

Zelenskyj sa dopoludnia vo Vatikáne zúčastnil inauguračnej omše nového pápeža, uviedla agentúra Reuters.

Pápež hovoril so Zelenským už v pondelok. Bol to jeho prvý známy rozhovor so zahraničným vodcom od pápežovho zvolenia. Nový pápež zdôraznil obavy, ktoré má kvôli pokračujúcej vojne na Ukrajine.

Ukrajinské vzdušné sily oznámili, že Moskva útočila 273 dronmi, z toho 88 sa podarilo zneškodniť. Rozsiahly útok si podľa ukrajinských predstaviteľov vyžiadal jednu obeť a najmenej troch zranených.

Rusko od piatkových rokovaní s Ukrajinou v tureckom Istanbule podľa Reuters zintenzívnilo svoje útoky. Ukrajinská protivzdušná obrana tvrdí, že 128 ruských dronov vypustených v noci na nedeľu nedosiahlo svoje ciele pravdepodobne z dôvodu použitia prostriedkov elektronického boja.

Cieľom útokov boli predovšetkým Kyjevská, Dnepropetrovská a Donecká oblasť. Gubernátor Kyjevskej oblasti Mykola Kalašnyk oznámil, že pri útoku zahynula jedna žena a traja ľudia sú zranení. Všetci zranení sú hospitalizovaní. Pri útoku bolo zničených niekoľko obytných budov.

Na základe údajov vzdušných síl išlo o dosiaľ najväčší ruský útok dronmi na Ukrajinu počas prebiehajúcej vojny. V predvečer tretieho výročia invázie Ruska na Ukrajinu - 23. februára - Moskva vypustila vtedy rekordných 267 dronov. (ČTK)