Heger: Slovensko by sa malo pripraviť na možnosť odstavenia ruského plynu

Na rokovaniach budú dominovať štyri hlavné témy – vojna na Ukrajine, vývoj na Blízkom východe, európska bezpečnosť a obrana a globálne postavenie Únie vrátane konkurencieschopnosti a vzťahov so svetovými partnermi. Slovensko bude na zasadnutí zastupovať predseda vlády Robert Fico, informuje osobitný spravodajca TASR.

Stretnutie sa začne o 11.00 h tradičnou výmenou názorov s predsedníčkou Európskeho parlamentu Robertou Metsolovou, nasledovať bude dialóg prostredníctvom videokonferencie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Diskusia o Ukrajine sa sústredí na komplexnú podporu Kyjevu – od vojenskej a finančnej pomoci cez úsilie o spravodlivý a trvalý mier až po zvyšovanie tlaku na Rusko.

V tejto súvislosti Únia pripravuje 18. balík sankcií proti Moskve. Maďarsko a Slovensko však jeho prijatie spochybňujú, pričom vláda Roberta Fica spája podporu s vyriešením únijnej iniciatívy REPowerEU, ktorá počíta s ukončením dovozu energetických surovín z Ruska. Podľa nej by negatívne ovplyvnila životnú úroveň občanov aj konkurencieschopnosť celej EÚ.

Väčšina lídrov dvadsaťsedmičky sa podľa vysokopostaveného predstaviteľa EÚ bude zároveň snažiť vyslať Ukrajine jasný signál podpory, pokiaľ ide o jej pokrok v procese vstupu do EÚ a potrebu ďalšieho napredovania. Cieľom ER je dosiahnuť jednotný postoj všetkých členských krajín, no môže sa stať, že sa vydá iba vyhlásenie, ku ktorému sa pridá väčšina štátov.

V otázke Blízkeho východu bude pozornosť zameraná najmä na vojnu v Pásme Gazy. Lídri vyzvú okrem prímeria medzi Izraelom a hnutím Hamas zrejme aj na zabezpečenie neobmedzeného toku humanitárnej pomoci do palestínskej enklávy a bezpodmienečné prepustenie zvyšných izraelských rukojemníkov. ER sa bude tiež zaoberať hodnotením, či Izrael plní záväzky podľa článku 2 asociačnej dohody s EÚ týkajúce sa dodržiavania ľudských práv.

Ďalšou témou z regiónu bude situácia v Iráne. Hoci boje utíchli, EÚ si podľa informácií TASR zachová jasnú pozíciu: Irán nesmie vlastniť jadrovú zbraň a riešenie konfliktu musí byť diplomatické.

Podľa navrhovaných záverov by lídri mali zdôrazniť, že proces posilňovania obranyschopnosti Únie je v súlade s cieľmi NATO. EÚ v posledných mesiacoch zaznamenala v tejto oblasti pokrok. Medzi kľúčové míľniky patrí schválenie iniciatívy SAFE (Security Action for Europe) či dosiahnutie obranných partnerstiev s Kanadou a Britániou.

Lídri budú diskutovať aj o postavení EÚ vo svete. Na programe sú rokovania o strategických partnerstvách, napríklad s krajinami Afriky a Latinskej Ameriky. Osobitnú pozornosť budú venovať potrebe zvýšiť európsku odolnosť a autonómiu, najmä v kontexte možnej nepredvídateľnosti transatlantických vzťahov po nástupe Donalda Trumpa do funkcie amerického prezidenta.

Predseda ER António Costa v pozvánke lídrom uviedol, že summit bude „dobrou príležitosťou na zváženie, ako ďalej posilniť medzinárodnú úlohu eura“. Urobiť z eura globálnu rezervnú menu konkurujúcu americkému doláru je dlhodobým cieľom EÚ. Očakáva sa, že lídri poveria inštitúcie EÚ, aby túto tému ďalej rozpracovali.

Na programe rokovaní sú i ďalšie témy vrátane migrácie, situácie a pokroku smerom k členstvu Moldavska a krajín západného Balkánu, vnútornej bezpečnosti, pripravenosti na krízy a hybridných hrozieb. Costa dúfa, že summit by mohol trvať len jeden deň. Ak sa však diskusie natiahnu, rokovať sa bude aj počas piatka. (TASR)

Oblastný šéf Chersonskej oblasti Oleksandr Prokudin podľa serveru Ukrajinská pravda uviedol, že ruské letectvo uskutočnilo vzdušné údery na obytné oblasti, zahynuli pri nich traja muži a jedna žena utrpela zranenia.

Moskva stále popiera, že by ruskí vojaci útočili na civilistov a civilné ciele, hoci OSN overila a potvrdila, že vo vojne rozpútanej vo februári 2022 na rozkaz ruského prezidenta Vladimira Putina zahynulo viac ako 12-tisíc civilistov, vrátane žien a detí.

Rusko zasa hlásilo, že čelilo ukrajinským dronovým útokom. Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že protivzdušná obrana zlikvidovala 50 ukrajinských bezpilotných strojov, z ktorých viac ako polovica útočila na Kurskú oblasť na hraniciach s Ukrajinou. Zvyšok bol zlikvidovaný nad niekoľkými ďalšími časťami Ruska vrátane troch dronov v Moskovskej oblasti, dodalo ministerstvo, ktoré citovala agentúra Reuters. (ČTK)

Informovala o tom agentúra AFP.

K zodpovednosti by mal byť podľa iniciátorov dohody pohnaný ruský prezident Vladimir Putin aj ďalší ruskí lídri.

"Tento podpis je rozhodujúcim krokom k zriadeniu osobitného tribunálu pre zločin agresie proti Ukrajine," vyhlásil Alain Berset, predseda Rady Európy, ktorá dohliada na dodržiavanie ľudských práv na kontinente a združuje 46 členských krajín, vrátane Ukrajiny.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj (vľavo) a predseda Rady Európy Alain Berset. (zdroj: TASR/AP)

Tribunál doplní činnosť Medzinárodného trestného súdu (ICC), ktorý má právomoc vyšetrovať vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a genocídu. V súčasnosti ale v prípade Ukrajiny, proti ktorej Rusko už štvrtý rok vedie vojnu, nemôže vyšetrovať zločin agresie. Špeciálny tribunál túto medzeru zaplní, uviedla vo vyhlásení Rada Európy.

"Silný tribunál pre zločin agresie môže – a musí – prinútiť každého potenciálneho agresora, aby si to rozmyslel," povedal už v máji Zelenskyj. "Tento tribunál zabezpečí, že tí, ktorí nesú najväčšiu zodpovednosť za agresiu proti Ukrajine, budú pohnaní k zodpovednosti," poznamenala zasa šéfka únijnej diplomacie Kaja Kallasová.

Vojna na Ukrajine, ktorú v roku 2022 začalo Rusko svojou vojenskou inváziou, si už vyžiadala státisíce životov. Ruskí vojaci sa v nej podľa tvrdenia Západu dopustili mnohých vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti. Na Putina v roku 2023 Medzinárodný trestný súd vydal zatykač kvôli únosom ukrajinských detí z okupovaných území do Ruska. (ČTK)

Ukrajinský prezident na svojom rokovaní s Trumpom vymenil svoje obvyklé tričko či mikinu za formálnejšie čierne sako vojenského strihu s čiernou košeľou.

Napísal o tom na svojom webe denník New York Post, podľa ktorého sa Zelenskyj poučil zo stretnutia v Oválnej pracovni Bieleho domu z februára tohto roku, ktoré sa zvrhlo na ostrú výmenu názorov a keď jeden z prítomných novinárov Zelenskému vytkol, že na schôdzku s Trumpom a viceprezidentom J. D. Vanceom neprišiel v obleku, ako si to vyžadujú protokolárne zvyklosti. S ironickou poznámkou o oblečení privítal v ten deň Zelenského aj Trump.

Zmenou štýlu obliekania na summite NATO v Haagu Zelenskyj zaujal aj viaceré svetové médiá. Podľa mnohých komentárov ide aj o gesto voči prezidentovi Trumpovi, i keď Zelenskyj si k čiernemu saku a košeli obliekol zrejme bežné, nie oblekové nohavice.

Zelenského štýl v obliekaní sa zmenil koncom apríla, keď sa v čiernom bluzóne vojenského strihu a čiernej košeli objavil vo Vatikáne na pohrebe pápeža Františka, na ktorý zasa Trump prišiel oblečený v rozpore s protokolom v modrom obleku s modrou kravatou. Bolo to prvé stretnutie Zelenského a Trumpa od hlučnej roztržky v Bielom dome, ktorá sa odohrala v priamom televíznom prenose.

Počas uplynulých dvoch mesiacov sa Zelenskyj na verejnosti objavil v čiernych oblekoch rôznych strihov opakovane, napríklad počas návštev Nemecka 28. mája či Británie 23. júna.

Zelenského oblečenie počas utorkovej recepcie u holandského kráľa pozostávalo z bluzónu podobného saku s fazónkovým golierom, čiernej košele a nohavíc klasického strihu. Namiesto spoločenských topánok mal však obuté čierne topánky vojenského strihu. Táto kombinácia - podľa znalcov módy - „odkazuje na vojenskú estetiku s pridaním prvkov civilného štýlu“.

Ukrajinské médiá pred časom informovali, že kapsulovú kolekciu čiernych outfitov pre Zelenského vytvoril ukrajinský návrhár Viktor Anisimov, poznamenáva TASR.

Kolekcia zahŕňa dva tucty rôznych druhov oblečenia: klasické košele, roláky, tričká, poľné bundy i športové saká. Všetky boli ušité z prírodných certifikovaných látok, ako je ľan, bavlna či žihľava. Ide o kolekciu vytvorenú exkluzívne pre Zelenského a momentálne nie je dostupná pre spotrebiteľov v e-shope Anisimovej firmy, ktorá aj počas vojny zostala v Kyjeve.

Svoje neformálne oblečenie, ktoré začal nosiť koncom februára 2022, keď Rusko rozpútalo vojnu proti Ukrajine, označuje ukrajinský prezident za prejav solidarity s ozbrojenými silami Ukrajiny. (TASR)

Stretnutie týchto prezidentov sa uskutočnilo na okraj summitu NATO v Haagu, informovala agentúra AFP.

Zelenskyj na sieti X informoval, že s Trumpom diskutoval o ochrane ľudí a o kúpe amerických obranných systémov. „Ukrajina je pripravená kúpiť toto vybavenie a podporiť amerických výrobcov zbraní. Európa môže pomôcť. Hovorili sme aj o možnej spoločnej výrobe bezpilotných lietadiel. Môžeme sa navzájom posilniť,“ napísal Zelenskyj na sociálnych sieťach.

Volodymyr Zelenskyy / Володимир Зеленський
@ZelenskyyUa

I had a good meeting with @POTUS in The Hague.

I congratulated President Trump on the successful operation in the Middle East. It is important that the U.S. actions have weakened not only their nuclear program but also their drone production capabilities. We will continue to https://t.co/pzoaBSn0Yi

25.6.2025 o 18:05 · archivované: 25.6.2025 o 20:28

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ukrajinský prezident tiež informoval Trumpa o rusko-ukrajinských rozhovoroch v Istanbule, ako aj o výmene zajatcov a padlých vojakov. Zelenskyj uviedol, že Rusko počas výmen odovzdalo medzi telami padlých aj telá svojich vojakov. V súčasnosti podľa neho prebiehajú forenzné vyšetrenia na identifikáciu tiel.

„Hovorili sme o situácii na bojisku. Putin rozhodne nevíťazí. Predložil som prezidentovi (Trumpovi) fakty o tom, čo sa v skutočnosti deje na bojisku,“ napísal Zelenskyj.

Zelenskyj tiež uviedol, že šéfovi Bieleho domu zagratuloval k „úspešnej operácii“ na Blízkom východe. Konštatoval, že je dôležité, že americké kroky oslabili nielen jadrový program Iránu, ale aj jeho schopnosti výroby dronov.

Irán a Rusko v uplynulých rokoch intenzívne spolupracujú vo vojenskej oblasti. Kyjev a Západ obviňujú Teherán, že poskytuje Rusku drony pre vojnu na Ukrajine. Irán opakovane odmietol tieto obvinenia a tvrdí, že sa nepostavil na žiadnu stranu konfliktu.

Stredajšie stretnutie Trumpa a Zelenského trvalo približne 50 minút a išlo o prvý osobný rozhovor medzi lídrami Ukrajiny a Spojených štátov od 26. apríla, keď mali krátky rozhovor pred pohrebom pápeža Františka vo Vatikáne. (TASR)

„Vyhrali sme, to je pravda, vyhrali sme však len bitku, nie vojnu! Teraz sa stalo, že získali prevahu krajiny, ktoré sa nechceli zaoberať Ukrajinou s tým, že tá nie je členom NATO, takže netreba pozvať jej prezidenta a nie je potrebné ani o nej rokovať,“ povedal premiér.

V záverečnom dokumente podľa Orbána takmer nič nie je o Ukrajine. „Tí, ktorí hovorili o tom, čo treba urobiť, aby Európa bola silnejšia, teraz mali prevahu,“ dodal.

„Dnes sme boli vo víťaznom tíme,“, povedal Orbán s poznámkou, že je ľahšie vyhrať, ak je v tíme aj prezident Spojených štátov. (TASR)