Z Poľska odišlo 45 vyhostených diplomatov

Ruský prezident Putin nariadil vláde pripraviť návrhy do 1. septembra, uviedol na svojom webe denník Kommersant s odvolaním sa na dokument zverejnený na internetovej stránke Kremľa.

Putin počas májovej schôdzky s ruskými podnikateľmi vyzval úrady, aby "podusili" zahraničné firmy pôsobiace proti Rusku, hoci sa úplne nestiahli z ruského trhu, pripomenul ruský denník.

"Prezident povedal, a tak budeme dusiť," zareagoval vtedy minister digitalizácie Maksut Šadajev. Minister po porade Putina s podnikateľmi hovoril o postupnom obmedzovaní zahraničných internetových servisov, ktoré majú svoju obdobu v Rusku, pripomenul server Meduza.

V súvislosti s Putinovými pokynmi poukázal portál The Moscow Times na snahy vytvoriť v Rusku národnú digitálnu platformu, ktorej ústredným prvkom má byť ruský messenger MAX prepojený so štátnymi úradmi.

Zavedenie takéhoto systému vzbudzuje obavy ochrancov ľudských práv, že sa projekt stane nástrojom monitorovania občanov.

"Prístup k údajom získa (tajná služba) FSB, ministerstvo vnútra, centrálna banka, daňové úrady a dokonca aj úrad pre reguláciu trhu s alkoholom," varoval Michail Klimarev z mimovládnej Spoločnosti obrany internetu.

Za "nie priateľské" ruské úrady označujú západné štáty, ktoré zaviedli proti Rusku sankcie s cieľom prinútiť Moskvu k stiahnutiu ruských vojsk z Ukrajiny, ktorá sa štvrtým rokom bráni ruskej agresii. (ČTK)

Informoval o tom vrchný rabín Ukrajiny Moše Asman.

Ruská protivzdušná obrana počas zostrelila vyše dve desiatky ukrajinských bezpilotných lietadiel, oznámilo ruské ministerstvo obrany. 

Ukrajinská protivzdušná obrana v noci odrazila nálet ruských dronov na Záporoží na juhovýchode krajiny, uviedol šéf oblastnej správy Ivan Fedorov a vyzval obyvateľov, aby zotrvali v úkrytoch.

Ruská obrana počas dvoch hodín, od 21:00 do 23:00 moskovského času (od 20:00 do 22:00 SELČ) zničila 22 dronov, z toho desať nad Brianskou oblasťou, desať nad anektovaným Krymom a po jednom drone nad Moskovskou a Orelskou oblasťou, tvrdí ruské ministerstvo.

Moskovský starosta Sergej Sobjanin medzitým informoval o dvoch dronoch zostrelených na prístupoch k hlavnému mestu. O jednom drone zničenom nad Voronežskou oblasťou informoval gubernátor Alexander Gusev. Ani on, ani Sobjanin, ani ministerstvo sa nezmienili o prípadných škodách či obetiach.

Úrady načas prerušili prevádzku dvoch zo štyroch letísk v okolí Moskvy, Domodedovo a Žukovskij.

Uviedol to server Ukrajinska pravda s odvolaním sa na prokuratúru.

O dvoch ranených - žene vo veku 85 rokov a 53-ročnom mužovi - v Dnepropetrovskej oblasti po ruskom ostreľovaní a útokoch dronov informoval šéf oblastnej správy Serhij Lysak.

V Pokrovsku, ktorý sa javí hlavným cieľom ruskej ofenzívy na Donbase, pri útoku dronu, ktorý zabil dvoch civilistov, utrpela zranenia aj sedemdesiatročná dôchodkyňa, spresnila hovorkyňa prokuratúry Anastasija Medvedevová. Dodala, že už pri rannom ostreľovaní ruským delostrelectvom bol v meste Myrnohrad, ktorý leží asi sedem kilometrov od Pokrovska, zranený muž vo veku 63 rokov.

V Kosťantinivke podľa prokuratúry ruské delá počas dvojhodinového ostreľovania zabili dvoch mužov vo veku 57 a 59 rokov, zatiaľ čo sedemdesiatšesťročná žena utrpela vážne zranenia.

V Kramatorsku ruské drony zranili šesť civilistov - jednu ženu a päť mužov - vo veku od 25 do 73 rokov, ktorí sa v okamihu náletov nachádzali na ulici.

Prokuratúra vyšetruje ruské útoky na civilistov pre podozrenie zo spáchania vojnových zločinov. Rusko stále popiera, že by ruskí vojaci útočili na civilistov a civilné objekty, hoci OSN preverila a potvrdila, že vo vojne, rozpútanej na rozkaz ruského prezidenta Vladimira Putina vo februári 2022, zahynuli tisíce civilistov, vrátane žien a detí. V drvivej väčšine išlo o Ukrajincov. (SME)

Informovala o tom agentúra Reuters. Šesterova zadržali kriminalisti vlani v auguste za podvody a rozkrádanie štátnych peňazí vo vojenskom tematickom parku Patriot.

Šesterov podľa vyšetrovateľov spoločne s niekdajším šéfom parku Vjačeslavom Achmedovom, ktorý je vo väzbe, falšovali dokumenty k stavebným prácam v hodnote 26 miliónov rubľov.

Šesterov sa k obvineniam priznal, ale tvrdil, že z podvodov nemal žiadny materiálny prospech. Achmedov, ktorý sa zodpovedá v samostatnom procese, sa tiež priznal.

Stíhaniu v tomto procese čelia tiež dvaja ďalší muži, jedným z nich je niekdajší námestník ministra obrany Pavol Popov. Ruská štátna agentúra RIA uviedla, že Popov nariadil Šesterovovi a Achmedovovi, aby mu na jeho pozemku pri Moskve postavili dvojpodlažný dom, menší dom pre hostí a garáže. Popov už skôr vyhlásil, že sa cíti nevinný.

Park Patriot vystavuje rozsiahle zbierky ruských a sovietskych zbraní a vojenskej techniky. Návštevníci si tu môžu pozrieť napríklad tanky alebo sa zúčastniť bojových simulácií.

Na svojom webe má tiež fotogalériu nazvanú hrdinovia špeciálnej vojenskej operácie. Týmto termínom Rusko označuje vojnu proti Ukrajine, kam ruské vojská vtrhli vo februári 2022 na rozkaz Putina. (ČTK)

Reagovalo tak na ultimátum prezidenta USA Donalda Trumpa, ktorý dal Moskve 50 dní na to, aby uzavrela dohodu o prímerí s Kyjevom, inak uvalí na jej obchodných partnerov stopercentné sekundárne clá.

Trumpovo rozhodnutie dodať Ukrajine rakety a ďalšie systémy protivzdušnej obrany je podľa hovorkyne ruskej diplomacie Marije Zacharovovej signálom, že USA odmietajú mierové iniciatívy.

Ukrajinská vláda prechádza obmenou, teraz už bývalého premiéra Denysa Šmyhala nahradila bývalá ministerka hospodárstva Julija Svyrydenková, ktorú dnes do funkcie zvolili ukrajinskí poslanci. Šmýhal sa dnes stal ministrom obrany.

Väčšinu mien nového kabinetu premiérky Svyrydenkovej podporilo 253 poslancov 450-člennej Najvyššej rady. Vo svojich funkciách z predchádzajúcej vlády zotrvali vicepremiér a minister infraštruktúry a územného rozvoja Olexij Kuleba, minister vnútra Ihor Klymenko, minister zdravotníctva Viktor Ľaško, minister financií Serhij Marčenko či minister školstva Oxen Lisovyj.

Po novom však povedie rezort energetiky Svitlana Hrynčuková, ministerstvo hospodárstva Olexij Sobolev a rezort spravodlivosti Herman Haluščenko. Prvým podpredsedom ukrajinskej vlády a ministrom pre digitálnu transformáciu sa stal Mychajlo Fedorov a podpredsedom vlády pre európsku a euroatlantickú integráciu Taras Kačka.

„Tento tím je overený časom. Sú pred nami nové úlohy, výzvy a vysoká miera zodpovednosti,“ vyhlásil Šmyhaľ.

Zelenskyj vo svojom príhovore v parlamente uviedol, že očakáva od novej vlády do šiestich mesiacov zvýšiť podiel doma vyrobených zbraní na ukrajinskom fronte zo 40 na 50 percent.

Naposledy iniciatívu kritizoval český expremiér a predseda hnutia ANO Andrej Babiš.

Riaditeľ českej Agentúry pre medzivládnu obrannú spoluprácu (AMOS) Aleš Vytečka jeho obvinenia označil za nepravdivé. Vyjadrenie šéfa AMOS na webe zverejnilo české ministerstvo obrany, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Tvrdenia, že by muničná iniciatíva bola netransparentná, predražená či zbytočná nie sú podľa Vytečku založené na pravde. „Napadaním muničnej iniciatívy je ohrozená naša dôveryhodnosť voči partnerom a predovšetkým celá pomoc Ukrajine a v dôsledku aj jej obrana, a tým aj bezpečnosť Českej republiky,“ zdôvodnil.

Projekt podľa jeho slov musí pokračovať, a to tak dlho, ako to Ukrajina bude potrebovať.

Babiš v utorkovom rozhovore pre agentúru Reuters uviedol, že ak v októbrových parlamentných voľbách jeho strana zvíťazí, iniciatívu Prahy na dodávanie veľkokalibrovej munície na Ukrajinu zruší.

Je podľa neho len prínosom pre obchodníkov so zbraňami, ktorí majú vysoké marže. S tým však Vytečka zásadne nesúhlasí. Prínosy podľa neho oceňujú ako Ukrajina, tak aj spojenci na čele s USA.

„Kritici muničnej iniciatívy často hovoria o netransparentnosti alebo o neprehľadnosti. Zásadne s tým nesúhlasím. Voči donorom sme maximálne otvorení a tí sú s nastaveným mechanizmom dlhodobo veľmi spokojní,“ uviedol riaditeľ AMOS.

Jasným dôkazom je podľa jeho slov fakt, že v tomto roku sa príspevky darcovských krajín zvýšili. „Celkovo bolo k dnešnému dňu na muničnú iniciatívu v roku 2025 zhromaždených približne o 29 percent viac finančných príspevkov než v roku 2024,“ podotkol s tým, že príspevok zvýšili napríklad Kanada, Nórsko, Nemecko, Švédsko či Holandsko.

Dodal, že všetci darcovia sú transparentne a priebežne informovaní o priebehu dodávok a majú tiež možnosť poslať svojich pracovníkov priamo na český rezort obrany, aby mali nad celým procesom kontrolu. Túto možnosť podľa jeho slov zatiaľ využilo Dánsko.

Vytečka nesúhlasí ani s tvrdeniami, že by munícia bola nespoľahlivá. Ukrajina podľa jeho slov českému ministerstvu odkázala, že s ňou nie sú žiadne problémy.

Babišove vyjadrenia v stredu kritizovala aj česká ministerka obrany Jana Černochová, podľa ktorej by zrušenie muničnej iniciatívy nielen poškodilo renomé Česka, ale bolo by tiež zásadným ohrozením jeho bezpečnosti. Český premiér Petr Fiala ich označil za nebezpečné. (TASR)