Ferrari prerušilo spoluprácu s ruskou spoločnosťou Kaspersky

Ofenzíva slabne aj napriek rekordnému počtu útokov na viacerých frontoch, povedala pre denník The Telegraph Angelica Evansová, analytička z Inštitútu pre štúdium vojny.

Moskva spustila operáciu v máji po mesiacoch zhromažďovania vojsk a zdokonaľovania taktiky.

Ruské sily spočiatku dosiahli najrýchlejší postup za posledné mesiace, najmä v častiach Doneckej oblasti.

Odborníci však tvrdia, že teraz dynamika klesá. „Rusi momentálne nemajú schopnosť začať niečo nové. Letná ofenzíva bude len pokračovaním toho, čo prebieha od jari, povedala Angelica Evansová, analytička Ruska z Inštitútu pre štúdium vojny.

Podľa denníka The Telegraph sa ruským jednotkám nepodarilo prelomiť obranu v Sumskej oblasti, ktorá hraničí s Ruskom na severnej Ukrajine. Ukrajinské velenie tvrdí, že získalo späť územia a úplne zastavila ruský postup.

Najvyšší veliteľ ukrajinských síl Oleksandr Syrskyj vyhlásil, že na základe výsledkov bojov v máji a júni sa okupantom skomplikovala letná ofenzíva, podobne ako neúspešný pokus o prelomenie obrany v Charkovskej oblasti v minulom roku.

„Rusi nedokázali udržať nápor. Nemali dostatok zbraní, konkrétne delostrelectva a obrnených vozidiel,“ povedal Nick Reynolds, expert z britského Kráľovského inštitútu Spojených síl.

Boje pokračujú pri Pokrovsku a Torecku v Doneckej oblasti, ale Rusko už mesiace nedobilo žiadne väčšie mesto.

Analytici varujú, že rozptýlením síl po celej Ukrajine, vrátane nových útokov v Sumy, Charkov a Dnepropetrovsk, ruské velenie riskuje preťaženie svojej armády.

„Oslavujú tieto malé mestá a dediny, ktoré nemajú žiadnu skutočnú strategickú hodnotu, ako víťazstvá zo sovietskej éry,“ povedal obranný analytik Michael Clarke.

Ukrajinskí vojenskí experti tvrdia, že ruská stratégia uprednostňuje vyčerpanie ukrajinskej obrany pred dosiahnutí rýchleho prielomu, čo zlyháva. „Zdá sa, že Rusi akceptovali, že takto jednoducho vojna chodí, aj keď to nie je pravda,“ povedal Reynolds. (KyivPost)

„Sloboda a budúcnosť Ukrajiny sú najdôležitejšími úlohami našej zahraničnej i bezpečnostnej politiky," uviedol Wadephul pri príležitosti návštevy Kyjeva, kam pricestoval mimoriadnym vlakom. Z bezpečnostných dôvodov išlo o vopred neohlásenú návštevu.

Budeme „pevne stáť po boku Ukrajiny, aby sa mohla naďalej úspešne brániť – modernou protivzdušnou obranou a inými zbraňami, humanitárnou a ekonomickou pomocou,“ dodal.

V rámci návštevy sú naplánované rokovania s vysokopostavenými predstaviteľmi vrátane zástupcov tamojšieho rezortu hospodárstva, uvádza sa vo vyhlásení ministerstva zahraničných vecí v Berlíne.

Wadephul navštívil Ukrajinu ako nový šéf nemeckej diplomacie už 9. mája, pripomína DPA. Vtedy sa zúčastnil na neformálnej schôdzke ministrov zahraničných vecí EÚ v západoukrajinskom Ľvove. Na pondelkovej návšteve Kyjeva ho sprevádzajú vysokopostavení predstavitelia nemeckého zbrojárskeho priemyslu.

„Na Ukrajine sa rozhoduje o tom, či naša Európa zostane miestom, kde záleží na slobode a ľudskej dôstojnosti – alebo kontinentom, kde násilie posúva hranice,“ vysvetlil Wadephul. Ruský prezident Vladimir Putin podľa neho nechce mier, ale dobývanie a podmaňovanie si za každú cenu. „Preto budeme naďalej sústrediť svoju plnú pozornosť na podporu Ukrajiny,“ dodal s tým, že to demonštruje „našu neochvejnosť ako Európanov“.

V Kyjeve sa nemecký šéf diplomacie stretne aj s rezortným kolegom Andrijom Sybihom. Spoločne navštívia pamätník Babyn Jar a pripomenú si obete masového vraždenia židovského obyvateľstva v čase nemeckej okupácie z roku 1941.

V úzkej rokline Babyn Jar na niekdajšom okraji Kyjeva zastrelili nacisti 29. a 30. septembra 1941 viac než 33.000 židovských mužov, žien a detí, pripomína DPA.

Johann Wadephul
@AussenMinDE

Guten Morgen aus der Ukraine 🇺🇦 https://t.co/mbvfuE0niz

Length: (00:00)

30.6.2025 o 7:07 · archivované: 30.6.2025 o 7:25

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

„Rusko priamo ohrozuje náš pokojný a slobodný život v Nemecku,“ uviedol Wadephul v komentároch zverejnených pre mediálnu skupinu Funke.

Vojnu Ruska proti Ukrajine označil za najväčšiu hrozbu pre bezpečnosť v Európe a najdôležitejšiu tému nemeckej zahraničnej politiky.

Wadephul zároveň privítal nedávne rozhodnutia NATO na samite v Haagu, kde sa členské štáty dohodli na zvýšení výdavkov na obranu na päť percent hrubého domáceho produktu (HDP), a označil tento krok za „správny a potrebný“.

Vysokopostavený člen konzervatívnej Kresťanskodemokratickej únie (CDU) kancelára Friedricha Merza skritizoval Putina za „útok na morálku ukrajinského ľudu nevyberavým bombardovaním“ a dodal, že „sloboda Ukrajiny je najdôležitejšou skúškou nášho odhodlania ako Európanov“.

Medzitým sa v sociálnodemokratickej strane (SPD) rozvíja diskusia o tom, ako pristupovať k Rusku.

Manifest podpísaný významnými predstaviteľmi SPD vrátane bývalých lídrov, ako boli Rolf Mützenich, Norbert Walter-Borjans a Ralf Stegner, vyzval na priame diplomatické rozhovory s Moskvou a kritizoval plány vlády na zbrojenie.

Na víkendovej straníckej konferencii SPD však predseda strany Lars Klingbeil zopakoval, že je potrebné urobiť všetko na ochranu pred Putinovým Ruskom, a odmietol akúkoľvek zmenu politiky voči Moskve, uvádza tlačová agentúra DPA. (TASR)

"Čína už prekročila červenú čiaru a jej podpora ruskej vojenskej ekonomiky je priamym aktom agresie voči Ukrajine a transatlantickému spoločenstvu," tvrdí v rozhovore pre Espreso TV americký expert na zahraničnú politiku a vojenské záležitosti Ian Brzezinski.

„Rusko sa v skutočnosti zmenilo na testovacie pole pre Čínu. V tejto vojne Rusko testuje svoje zbrane proti západným systémom, zatiaľ čo Čína pozoruje, analyzuje a učí sa. Posudzuje technické možnosti západných zbraní, účinnosť taktiky a politickú reakciu Západu,“ povedal Brzezinski.

Expert dodal, že vojna vyčerpáva nielen Západ, ale aj Rusko, ktoré už utrpelo katastrofálne straty a čoskoro pravdepodobne prekročí hranicu milióna mŕtvych a zranených vojakov.

„Čína získala neoceniteľné informácie o vojenských schopnostiach a doktríne Západu. Západ síce trochu oslabil, ale Rusko oslabilo oveľa viac. A to je pre Peking zjavná strategická výhoda. Preto ma zaráža, že Rusko sa dobrovoľne nechalo použiť ako nástroj na posilnenie globálnych pozícií Číny,“ skonštatoval Brzezinski. (SITA)

Rozhodnutie musí ešte potvrdiť parlament, informujú o tom agentúry Reuters a AFP.

„Týmto nariaďujem uviesť do platnosti rozhodnutie Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny z 29. júna 2025 o odstúpení Ukrajiny (od dohovoru),“ vyhlásil Zelenskyj.

Okrem potvrdenia parlamentom musí Kyjev o takomto kroku taktiež informovať Organizáciu Spojených národov. Ukrajina dohovor ratifikovala v roku 2005.

„Podporujem návrh ministerstva zahraničných vecí Ukrajiny na odstúpenie Ukrajiny od Dohovoru o zákaze použitia, skladovania, výroby a transferov protipechotných mín a o ich zničení z 18. septembra 1997,“ stálo vo výnose zverejnenom na oficiálnej internetovej stránke ukrajinského prezidenta.

„Je to krok, ktorý si realita už dlho vyžaduje. Rusko nie je zmluvnou stranou dohovoru a míny proti našej armáde a civilistom používa vo veľkom,“ napísal na sociálnej sieti Facebook ukrajinský poslanec a tajomník parlamentného výboru pre národnú bezpečnosť, obranu a spravodajstvo Roman Kostenko.

„Nemôžeme zostať nečinní v prostredí, kde nepriateľ nemá žiadne obmedzenia,“ napísal a dodal, že toto rozhodnutie prispeje k obnove práva Ukrajiny efektívne brániť svoje územie. Kostenko neuviedol, kedy sa začne tejto otázke parlamente venovať.

V uplynulých mesiacoch už oznámili plány na odstúpenie od dohovoru Fínsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko či Poľsko. Dohovor o zákaze použitia, skladovania, výroby a transferov protipechotných mín a o ich zničení z roku 1997 - takzvaný Ottawský dohovor - ratifikovalo alebo k nemu pristúpilo viac ako 160 krajín, nie však Spojené štáty alebo Rusko.

Takéto míny sú určené na zakopanie či ukrytie na zemi, pričom často mrzačia obete, ktoré nezomrú okamžite. Ich použitie preto odsudzujú ľudskoprávne skupiny. Rusko tieto míny už použilo v aktuálne prebiehajúcej vojne na Ukrajine. (TASR)

Informuje o tom tlačová agentúra TASS.

Lavrov sa stretne s kirgizským prezidentom Sadyrom Žaparovom a bude rokovať so svojím rezortným náprotivkom Žeenbekom Kulubajevom. Ruský minister sa má zúčastniť aj na zasadnutí Rady ministrov zahraničných vecí Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti, informuje TASS.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová uviedla, že stretnutia s kirgizskými predstaviteľmi sa zamerajú na spoluprácu v politickej, obchodnej, hospodárskej, vojensko-technickej, kultúrnej, humanitárnej a iných oblastiach v kontexte rozširovania mnohostranných vzťahov.

Uskutoční sa tiež výmena názorov na najpálčivejšie otázky regionálnej a globálnej agendy a na spôsoby rozvoja euroázijskej integrácie, uviedol Kremeľ.

Kirgizsko, ktoré bolo kedysi považované za „útočisko pre slobodu tlače v Strednej Ázii“, zažíva v uplynulých rokoch prudký pokles nezávislosti médií, približuje tlačová agentúra Reuters. Dochádza tam i k represiám, zatýkaniu, legislatívnemu tlaku aj zatváraniu kritických médií. (TASR)

Podľa neho je potrebné dodržiavanie medzinárodného práva a pokúsiť sa o komunikáciu s Ruskou federáciou. V diskusnej relácii STVR O 5 minút 12 to vyhlásil minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár (Smer).

Konflikt podľa neho môže byť vyriešený jedine mierovou cestou. Podpredseda zahraničného parlamentného výboru a podpredseda PS Tomáš Valášek varoval, že otvorenie rokovaní s Ruskom vojnu neukončí.

„Náš prístup je taký, že je potrebné predchádzať konfliktom diplomatickými riešeniami a dodržiavaním medzinárodného práva,“ uviedol Blanár.

Upozornil, že v súčasnosti sme svedkami erózie medzinárodného práva, a to nielen v prípade Ukrajiny, ale aj v konflikte medzi Izraelom a Irakom. „Vráťme sa k dodržiavaniu medzinárodného práva a poďme hľadať aj komunikáciu s Ruskou federáciou,“ vyhlásil.

Valášek zopakoval, že Rusko nemá záujem o mier. Konflikt by bol inak podľa neho už dávno ukončený.

„Pokiaľ Rusko bude úspešné na bojisku, nebude rokovať, bude ďalej zabíjať, znásilňovať a unášať deti, za čo, mimochodom, je Vladimir Putin obžalovaný a hľadaný medzinárodnými súdmi. Jediné, čo ho zastaví, je, keď zistí, že narazil, že na bojisku už nemá ďalej šancu napredovať,“ doplnil s tým, že až potom bude Putin pripravený rokovať. (TASR)

Ďalšia žena utrpela zranenia. Informuje o tom ruská štátna tlačová agentúra RIA Novosti s odvolaním sa na miestne ruské úrady.

Ďalší dvaja ľudia utrpeli zranenia pri ukrajinskom vzdušnom údere na ruské mesto Briansk, oznámil gubernátor Brianskej oblasti.

Ukrajinský úder na Bokovo-Chrustalne zasiahol obytnú budovu, uviedli miestne úrady s tým, že jedna žena pri ňom prišla o život a ďalšej zranenej zdravotníci poskytli pomoc.

Ruské ministerstvo obrany podľa agentúry AP oznámilo, že Rusko v noci na dnes zostrelilo tri ukrajinské drony.

Pri ďalšom ukrajinskom dronovom útoku na mesto Brjansk v západnom Rusku utrpeli zranenia dvaja ľudia a jeden z nich bol hospitalizovaný, oznámil gubernátor Brianskej oblasti Alexander Bogomaz na platforme Telegram. Gubernátor v nasledujúcom príspevku napísal, že ruská protivzdušná obrana nad oblasťou zostrelila sedem bezpilotných lietadiel. (ČTK)