Mapa bojov na Ukrajine: Postup ruských jednotiek sa výrazne spomalil

Špeciálna jednotka ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby (HUR) odrazila ruský pokus o postup v Sumskej oblasti a počas boja „zničila viac ako osem ruských jednotiek“.

„Celkové ruské straty sú najmenej 334 mŕtvych a viac ako 550 zranených,“ uviedla v utorok HUR. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.

Vojaci špeciálnej jednotky Tymur prenikli do tylu nepriateľa, vyčistili ruské pozície, čím narušili dodávky potravín a munície na tejto časti frontu, uviedla spravodajská služba.

„Podľa zachytených komunikácií ruskí vojaci odmietli zaútočiť na pozície špeciálnej jednotky Tymur a uvádzali vymyslené dôvody,“ napísala HUR na komunikačnej platforme Telegram. Spravodajská služba však neuviedla presný dátum ani miesto boja. (SITA)

V ruských jednotkách bojujúcich pri meste Vovčansk v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny sú aj zahraniční žoldnieri z Číny, Tadžikistanu, Uzbekistanu, Pakistanu a viacerých afrických krajín.

Ako referuje web Kyiv Independent, v pondelok to povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Odvolával sa na správy z frontu od ukrajinských vojakov.

Počas návštevy 57. samostatnej motorizovanej pešej brigády, ktorá bráni sektor Vovčansk, Zelenskyj diskutoval s veliteľmi o situácii na bojisku, potrebách jednotiek a vedení bojových operácií vrátane používania dronov a priameho financovania brigád.

Vovčansk, vzdialený len päť kilometrov od ruskej hranice, je od mája 2024 miesto intenzívnych bojov po tom, ako Rusi spustili novú ofenzívu v Charkovskej oblasti.

„Vojaci na tomto fronte zaznamenali prítomnosť žoldnierov z Číny, Tadžikistanu, Uzbekistanu, Pakistanu a afrických krajín. Odpovieme na to,“ uviedol Zelenskyj vo vyhlásení.

Pakistan medzičasom odmietol ukrajinské obvinenia ako „nepodložené a nepravdivé“ a vyhlásil, že ukrajinské úrady zatiaľ oficiálne nekontaktovali Islamabád. „Pakistanská vláda túto záležitosť otvorí s ukrajinskými úradmi a vyžiada si vysvetlenie,“ uviedlo v utorok pakistanské ministerstvo zahraničných vecí.

Zelenskyj dodal, že s veliteľmi diskutoval aj o otázkach náboru a zlepšení prístupu k bezpilotným technológiám, ktoré sú kľúčové pre obranné a prieskumné operácie Ukrajiny. Prezident už v apríli uviedol, že na strane Ruska bojuje „niekoľko stoviek“ čínskych občanov.

Čína akúkoľvek účasť poprela a tvrdí, že svojich občanov vyzýva, aby sa vyhýbali ozbrojeným konfliktom. Rusko podľa viacerých správ nasadilo aj približne 12-tisíc severokórejských vojakov na obranu proti ukrajinským útokom v Kurskej oblasti.

Viaceré vyšetrovania potvrdzujú, že Rusko verbuje cudzincov do svojej armády. Podľa ruskej nezávislej redakcie Važnye istorii sa od apríla do vojny na strane Ruska zapojilo viac ako 1 500 bojovníkov zo 48 krajín. (SITA)

Od začiatku júla ide už o tretiu obec v regióne, z ktorej Rusko údajne vytlačilo ukrajinské sily. 

Na rozdiel od Luhanskej, Doneckej, Záporožskej a Chersonskej oblasti Rusko Dnepropetrovskú oblasť neanektovalo a počas viac než tri roky trvajúcej vojny sa mu prvýkrát podarilo preniknúť za jej hranice až začiatkom júla, keď jeho jednotky dobyli dedinu Dačne.

Koncom minulého mesiaca tiež ruské orgány hlásili obsadenie obce Malijivka.

Agentúra AFP pripomína, že Dnepropetrovská oblasť je významnou baníckou oblasťou. Uhlie vyťažené v tejto oblasti je dôležité aj pri výrobe elektriny.

Ďalší posun ruskej armády by tak mohol poškodiť ukrajinskú ekonomiku a obmedziť dodávky elektriny. (TASR)

Ide o to, ako rýchlo USA dokážu nahradiť batérie, ktoré pošlú na Ukrajinu. Informuje o tom portál Espreso TV.

Ukrajina už dostala šesť systémov, a to od Spojených štátov, Nemecka, Rumunska a Holandska. Európske zásoby sú však obmedzené. Nemecko, Grécko, Holandsko, Poľsko, Rumunsko a Španielsko pokrýva približne 24 batérií.

Existujú obavy, že ak budú dodávky z USA pomalé, tieto krajiny by mohli zostať dlhší čas bez účinnej protivzdušnej obrany. Berlín preto požiadal o pevné záruky, že nové Patrioty dorazia do Nemecka do ôsmich mesiacov.

Rýchlosť výroby zostáva vážnou výzvou. Dopyt po systémoch protivzdušnej obrany výrazne prevyšuje kapacity dodávok. Jedna batéria stojí približne miliardu dolárov a každá raketa okolo štyroch miliónov dolárov. (SITA)

V rozhovore pre Espreso TV to uviedol bývalý ukrajinský minister zahraničných vecí Volodymyr Ogryzko.

Tvrdí, že otázku integrácie Ukrajiny do západných štruktúr treba vnímať vo dvoch rovinách - z pohľadu NATO a EÚ.

„To znamená, že jednou je Európska únia a tá sa posúva vpred. Napriek tomu, že sa nám moskovskí poskoci v EÚ, ako napríklad Orbán, snažia postaviť do cesty všetky možné prekážky, proces napreduje a myslím si, že EÚ má niekoľko možností, ako zabezpečiť, aby sme nestratili dynamiku. A táto dynamika, pokiaľ viem, sa nestráca - robíme to, čo je potrebné,“ uviedol Ogryzko.

Dodal, že proces by mohol byť rýchlejší, no „to nie je jednoduchá chôdza, keď prebieha vojna“. V prípade NATO je podľa Ogryzka situácia odlišná. Ukrajinskí predstavitelia však podľa neho pochopili, akým tónom by sa mala propagovať otázka členstva v NATO.

„Nekričíme na každom kroku, že Ukrajina by mala byť zajtra v NATO. Malo by to kontraproduktívny účinok,“ poznamenal a ďalej pokračoval: „Prebieha skutočný proces zbližovania. A teraz nás to nielen NATO učí nás, ale aj my učíme NATO. A toto je konkrétny prípad, keď sa NATO o nás zaujíma rovnako ako my o NATO.“

Podľa Ogryzka nastal v súčasnosti kľúčový moment vzájomnej spolupráce a zblíženia. Poukázal na súčasný postoj amerického prezidenta Donalda Trumpa k ukrajinskému členstvu v NATO, ale zároveň nevylúčil možnosť, že šéf Bieleho domu o nejaký čas „nasadí otočku“.

„Keď poznám Trumpa, možno o šesť mesiacov povie: 'Nie, zmenil som názor, Ukrajina by mala byť okamžite prijatá do NATO, pretože má najlepšiu armádu na svete, najlepší systém útoku a obrany dronmi na svete.' To všetko sú veci, ktoré sú celkom možné,“ skonštatoval Volodymyr Ogryzko. (SITA)

Gubernátor ruskej Rostovskej oblasti Jurij Sljusar na telegrame napísal, že región sa v noci stal terčom masívneho vzdušného útoku, v dôsledku ktorého na viacerých miestach vznikli požiare.

Horela elektrická rozvodňa a v obci Tacinskaja sa vznietil prístrešok na dvore súkromného domu. Obyvatelia mestečka podľa telegramového kanála Astra v noci informovali o tom, že terčom útoku sa stala tamojšia železničná stanica.

Ruské ministerstvo obrany ráno informovalo, že protivzdušná obrana nad Rostovskou oblasťou zostrelila sedem dronov. Ďalších 17 ich zneškodnila nad inými regiónmi.

"Lozova zažila najhorší útok od začiatku vojny," uviedol jej starosta Serhij Zelenskyj podľa serveru Ukrajinska pravda.

Poškodená je kritická infraštruktúra v meste, panelové domy, súkromná zástavba. Prevádzku dočasne prerušila stanica v Lozovej, ktorá bola pri útoku zasiahnutá, časť mesta zostala bez dodávok elektrického prúdu. Medzi zranenými sú štyria železničiari.

Ukrajinská pravda píše, že letectvo v noci varovalo, že na mesto mieria ruské bezpilotné lietadlá. Zelenskyj vtedy vyzval obyvateľov mesta, aby odišli do krytov.

Agentúra Reuters píše, že Lozova mala pred vpádom ruských vojsk na Ukrajinu asi 55-tisíc obyvateľov a podotýka, že informácie zverejnené ukrajinskými úradmi nemohla nezávisle overiť. Rusko sa k nim nevyjadrilo.

Na Charkovskú oblasť, ktorá s Ruskom susedí, podniká útoky pravidelne s nasadením dronov, rakiet a striel rôzneho typu.

Podľa agentúry Reuters holandské ministerstvo obrany v pondelok uviedlo, že vláda v rámci platieb za americké zbrane pre krajinu brániacu sa ruskej agresii uvoľní 500 miliónov eur. Generálny tajomník NATO Mark Rutte príspevok ocenil a dodal, že očakáva peniaze aj od ďalších členských krajín.

Americký prezident Donald Trump sa snaží preniesť bremeno financovania vojenskej pomoci Ukrajine na európske štáty a v júli vyhlásil, že za ďalšie dodávky zbraní by mali platiť európski členovia NATO a Kyjev.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Trump dokonal obrat: Putin ho hnevá, zbrane pre Ukrajinu bude dodávať NATO Čítajte 

Reuters s odvolaním sa na svoje zdroje v piatok napísala, že aliancia vytvára nový mechanizmus, prostredníctvom ktorého by za jednotlivé dodávky zbraní, ktoré bude Ukrajina prioritne potrebovať, platili európski spojenci. Celková hodnota pomoci, ktorú chce NATO týmto spôsobom zabezpečiť, je asi desať miliárd eur.

"Cieľom je zabezpečiť Ukrajine vybavenie, ktoré naliehavo potrebuje na obranu proti ruskej agresii," uviedol Rutte. Dodal, že odoslal listy všetkým členom NATO a v skorom čase očakáva oznámenie o ďalších významných sumách na nákup zbraní.

Podobne sa v pondelok podľa Reuters vyjadril aj americký veľvyslanec pri NATO Matthew Whitaker.

Urgentná vojenská pomoc by podľa šéfa aliancie mala na Ukrajinu putovať v približne dvoch desiatkach dodávok, každá v hodnote približne 500 miliónov eur. Obsahovať majú vojenskú techniku, ktorú nie sú európske krajiny schopné dodávať v takom množstve a tak rýchlo ako Spojené štáty. Pôjde napríklad o protivzdušnú obranu či muníciu.

Rutte už v júli po návšteve Bieleho domu uviedol, že na iniciatíve sa chcú podieľať okrem iných aj Nemecko, Británia, Fínsko, Dánsko, Švédsko, Nórsko a Kanada. Naopak, Česko sa k tejto iniciatíve podľa premiéra Petra Fialu nepripojí a sústredí sa na iné cesty, ako Ukrajine pomôcť.

Rutte dodal, že nový systém doplní už existujúce spôsoby, ktorými aliancia dlhodobo podporuje Ukrajinu. (ČTK)