Čaputová podporila utečencov z Ukrajiny pri osobnom stretnutí

Vyplýva to z pravidelného hlásenia ukrajinského letectva.

Podľa ukrajinského letectva Rusi použili 62 dronov rôznych typov. "Protivzdušná obrana zničila alebo zneškodnila 40 nepriateľských dronov typu Šahíd, Gerbera a ďalších na severe a východe krajiny," uviedlo letectvo s tým, že 19 dronov zasiahlo ciele v siedmich lokalitách.

Ruský letecký úder na mesto Lozova zranil päť ľudí, informoval náčelník vojenskej správy v Charkovskej oblasti Oleh Synehubov. Podľa charkovskej oblastnej prokuratúry Rusko zaútočilo tiež riadenou leteckou bombou, ktorú vypustilo zo vzdialenosti 130 kilometrov. Denník Ukrajinská pravda upozornil, že ide o prvý ruský útok leteckou bombou na toto mesto, ktoré predstavuje dôležitý logistický uzol.

Desať ľudí utrpelo zranenia pri ruskom útoku na mesto Šachtarske v Dnepropetrovskej oblasti, oznámil šéf tamojšej vojenskej správy Vladyslav Hajvanenko.

Vzdušné útoky nepriateľa oznámila aj Moskva, podľa ministerstva obrany bolo zničených 45 ukrajinských bezpilotných prostriedkov.

Podľa guvernéra Jevgenija Solnceva zaútočili ukrajinské drony na plynárenský závod v Orenburskej oblasti na Urale, vzdialenej viac ako 900 kilometrov od Ukrajiny. „Drony ukrajinských ozbrojených síl sa pokúsili zaútočiť na ďalší priemyselný závod v regióne. Infraštruktúra plynárenského závodu bola čiastočne poškodená," vyjadril sa gubernátor.

Orenburská oblasť leží pri hraniciach s Kazachstanom. Mesto Orenburg, ktoré je metropolou regiónu, sa nachádza približne 1 200 kilometrov juhovýchodne od Moskvy.

Ukrajinské sily na platforme Telegram uviedli, že ruské stíhačky zhodili na ukrajinskom území niekoľko riadených bômb, pričom zasiahli mesta Charkov, Sumy a Záporožie.

Okrem toho zaznamenali ruské drony v Černihivskej a Dnepropetrovskej oblasti.

DPA informuje, že Rusko letecky útočí na susednú Ukrajinu každú noc, pričom sa zameriava na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Útoky podniká aj Ukrajina, avšak podľa DPA škody spôsobené ukrajinskými útokmi v Rusku sú neprimerané v porovnaní s devastačnými následkami ruských útokov na Ukrajine.

K spomínaným útokom došlo len deň po tom, čo ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v Bielom dome navštívil prezidenta Donalda Trumpa, ktorý sa od januárového návratu do úradu usiluje ukončiť už viac ako tri a pol roka trvajúcu vojnu na Ukrajine.

Trump ďeň pred stretnutím so Zelenským telefonicky hovoril s ruským náprotivkom Vladimirom Putinom, s ktorým sa má v nasledujúcom období stretnúť v Budapešti. (TASR)

„Nepotrebujeme ani tak silu cukru, aby sme presvedčili Rusko na rokovania, ale skôr bič," povedal Stubb v rozhovore pre BBC. Všíma si to denník Ukrajinská pravda.

Cukor už Trump podľa fínskeho prezidenta Rusku dal. „Cukor bol na Aljaške," poznamenal. Fínsky líder však povedal, že je optimistický, pokiaľ ide o Trumpove schopnosti.

Prezident Fínska je presvedčený, že by sa mal použiť ekonomický tlak na to, aby Rusko išlo k rokovaciemu stolu. Stubb dodal, že ruská ekonomika sa trápi, má vyčerpané rezervy, takmer nulový rast a infláciu na úrovni 10 až 20 percent. (SITA, Ukrajinská pravda)

Podľa informácií portálu Euronews Rakúsko spoločne so Slovenskom v stredu na úrovni stálych predstaviteľov členských štátov balík zablokovali.

Ministri zahraničných vecí štátov EÚ sa v pondelok stretnú v Luxemburgu, aby sfinalizovali podobu 19. balíka sankcií proti Rusku. Ten sa zameriava na ruský skvapalnený zemný plyn, ropnú infraštruktúru, takzvanú tieňovú flotilu tankerov a kryptomenové platformy, ako aj na pohyb ruských diplomatov v rámci EÚ.

Návrh na schválenie potrebuje jednohlasnú podporu všetkých 27 členských štátov.

„Rakúsko podporuje pokračujúci tlak na Rusko a v pondelok schváli 19. balík sankcií,“ napísalo vo vyhlásení rakúske ministerstvo zahraničných vecí.

Podľa informácií portálu Euronews a agentúry Reuters Rakúsko balík najskôr nepodporilo, pretože žiadalo o rozmrazenie aktív ruskej spoločnosti Rasperia Trading, aby mohla zaplatiť odškodné vo výške 2,1 miliardy eur rakúskej banke Raiffeisen Bank International po prehratom súdnom procese v Moskve zo začiatku tohto roka.

Proti 19. sankčnému balíku sa na úrovni stálych predstaviteľov postavilo aj Slovensko. Euronews dáva stredajší postoj SR do súvisu s telefonátom premiéra Roberta Fica s predsedom Európskej rady Antóniom Costom, o ktorom šéf slovenskej vlády informoval v stredu popoludní.

„Opakovane som Antóniovi Costovi pripomenul, že nemám záujem zaoberať sa sankčnými balíkmi proti Rusku, kým nebudem vidieť v záveroch summitu ER politické pokyny pre Európsku komisiu, ako sa vysporiadať s krízou automobilového priemyslu a vysokými cenami energií, kvôli ktorým sa európska ekonomika stáva absolútne nekonkurencieschopná,“ spresnil premiér.

„Odmietam, aby sme takéto vážne témy ‚vybavili‘ v záveroch ER všeobecnými frázami, kým pomoci Ukrajine a podpore vojny venovali detailné rozhodnutia a postoje. Oznámil som Antóniovi Costovi, že vo veci automobilového priemyslu a cien energií predložíme za vládu SR podstatne konkrétnejšie návrhy, ako sú tie, ktoré dnes môžeme vidieť v návrhu záverov,“ dodal Fico.

Podľa agentúry Reuters odvolávajúcej sa na štyroch európskych diplomatov eurokomisia v pondelok zverejní list, ktorý by mal prispieť k riešeniu výhrad Slovenska. (TASR)

Gubernátor Radij Chabirov napísal, že „pomerne silný výbuch zničil jednu z budov“ v areáli chemickej továrne Avangard a zabil tri ženy. Ďalších päť ľudí bolo zranených a hospitalizovaných, dvaja z nich vo vážnom stave.

Závod „vykonáva dôležitú štátom poverenú misiu“ a „manipuluje s výbušnými materiálmi“, povedal Chabirov. Dodal, že príčinu výbuchu posudzujú experti.

Príčinu nehody vyšetrujú príslušné orgány. Pracovníci boli evakuovaní a na mieste zasahovali všetky záchranné zložky. Nemocnica v Sterlitamaku funguje v špeciálnom režime.

Podľa niektorých médií došlo k výbuchu v dusíkovej jednotke počas pokusu o jej reštartovanie.

Podnik v Sterlitamaku vlastní štátny priemyselný konglomerát Rostec. Okrem chemických produktov vyrába výbušniny a zaoberá sa likvidáciou munície. Začiatkom roka 2024 naň Európska únia uvalila sankcie.

Pred mesiacom v Baškirsku ukrajinské drony zasiahli veľkú ropnú rafinériu Gazpromu v rámci protiofenzívy zameranej na ruské energetické príjmy používané na financovanie armády. Chabirov v tom čase potvrdil, že rafinériu zasiahli dva drony.

Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky spoločnosti YouGov, ktorý si objednala agentúra DPA.

Až 79 percent respondentov úplne alebo čiastočne súhlasí s tým, že zostreľovanie dronov je rozumné opatrenie, proti možnosti ich zostrelenia bolo 6 percent. Reprezentatívny prieskum na vzorke 2256 ľudí sa uskutočnil od 10. do 13. októbra.

Po sérii pozorovaní dronov v blízkosti letísk v Nemecku a ich následnom uzatváraní vláda urýchlila plány na zlepšenie obrany proti dronom. Špeciálne jednotky spolkovej polície majú byť do konca tohto roka doplnené aj o jednotku na protidronovú obranu.

Minister vnútra Alexander Dobrindt tiež trvá na zmene zákona, aby ozbrojené sily mohli poskytovať pomoc v prípade pozorovaní vojenských dronov v krajine.

Viac ako dve tretiny (69 percent) respondentov v prieskume uviedlo, že sú zásadne znepokojení nedávnymi pozorovaniami dronov. Ďalších 14 percent sa tým neznepokojuje a 15 percent zastáva v tejto otázke neutrálne stanovisko.

Oficiálne stále nie je známe, kto je zodpovedný za prelety dronov nad letiskom v Mníchove začiatkom tohto mesiaca. Spolkový kancelár Merz v rozhovore pre televíziu ARD uviedol, že „v každom prípade ich pravdepodobne významná časť pochádza z Ruska“.

Viac ako polovica opýtaných s týmto hodnotením súhlasí a považuje zapojenie Ruska za do istej miery pravdepodobné alebo veľmi pravdepodobné (58 percent). Naopak, 19 percent to považuje za do istej miery nepravdepodobné alebo veľmi nepravdepodobné. Kremeľ obvinenia zo zodpovednosti za prelety dronov odmieta. (TASR)

Nočný ruský útok mieril na sever, juh, východ aj stred Ukrajiny. Rusko ráno zaútočilo aj na Poltavskú oblasť, ktorej guvernér uviedol, že útok si nevyžiadal žiadne obete.

Server The Kyiv Independent napísal, že ukrajinské drony v noci zaútočili na elektrickú rozvodňu v ruskej Ulianovskej oblasti.

Elektrická rozvodňa v obci Veškajma v ruskej Ulianovskej oblasti sa ocitla v plameňoch po nočnom útoku ukrajinských dronov, informovali aj ruské kanály na sieti Telegram. Rovnomennú rozvodňu vlastní najväčšia ruská energetická spoločnosť Rosseti.

Ukrajina zintenzívnila diaľkové útoky na ruskú ropnú, plynovú a energetickú infraštruktúru, ktorá je kľúčovým zdrojom príjmov Moskvy a ktorá pomáha financovať jej inváziu na Ukrajinu.

Rozvodňa Veškajma sa nachádza viac ako 900 kilometrov východne od hranice medzi Ruskom a Ukrajinou. (ČTK)