Z ukrajinských miest pri frontovej línii sa podarilo evakuovať viac ako 4000 ľudí

„Je dôležité zdôrazniť, že nejde o stiahnutie amerických síl, ale skôr o pozastavenie rotácie brigády, ktorá mala jednotky v niekoľkých krajinách NATO vrátane Bulharska, Rumunska, Slovenska a Maďarska,“ uviedol Mosteanu na tlačovej konferencií.

„Rumunsko a jeho spojenci boli informovaní o rozhodnutí USA týkajúcom sa úpravy rozmiestnenia amerických vojsk v Európe na východnom krídle (NATO). Prehodnotenie postoja je súčasťou širšej stratégie, ktorú Spojené štáty oznámili na začiatku roka. Návrh je teraz predložený americkému Kongresu,“ pokračoval minister.

„Pred dvoma týždňami na zasadnutí ministrov NATO v Bruseli americký minister obrany (Pete Hegseth) opäť povedal európskym partnerom, že Európa posilnila svoju pozíciu na východnom krídle a vo všeobecnosti v celej Európe, pričom súhlasila, že sa lepšie vyzbrojí a bude venovať väčšiu pozornosť svojej vlastnej obrane. Spojené štáty sa teraz budú viac zameriavať na Indo-Pacifik,“ dodal. (TASR)

S odvolaním sa na zdroje z japonskej vlády o tom informuje denník Nikkei. Takaičiová je prvou ženou zvolenou do čela japonskej vlády a zákaz dovozu LNG z Ruska by podľa nej bol ťažký, píše agentúra Reuters.

Ruský skvapalnený zemný plyn tvorí takmer deväť percent z celkového dovozu LNG do Japonska. Japonské firmy Mitsui a Mitsubishi majú podiel v projekte Sachalin-2 na rozvoj ťažby ropy a zemného plynu na ostrove Sachalin v Rusku.

Takaičiová Trumpovi podľa listu Nikkei povedala, že ak Japonsko prestane LNG nakupovať, Čínu a Rusko to poteší. Premiérka tiež Spojené štáty požiadala, aby mali pochopenie pre energetické potreby Japonska.

Japonsko v posledných rokoch zvyšuje nákupy LNG zo Spojených štátov. Krajina, ktorá nakupuje energie hlavne z Austrálie, sa snaží rozšíriť okruh dodávateľov.

Pripravuje sa tiež na koniec platnosti dodávateľských zmlúv s ruským projektom Sachalin-2 LNG, uviedla agentúra Reuters. (ČTK)

Uviedol to hovorca poľského ministerstva obrany Janusz Sejmej v reakcii na správy o plánovanej redukcii počtu amerických jednotiek na východnom krídle NATO. 

Hovorca Sejmej pripomenul nedávne rozhovory poľského prezidenta Karola Nawrockého s americkým prezidentom Donaldom Trumpom a októbrové stretnutie ministra obrany Wladyslawa Kosiniaka-Kamysza s americkým šéfom Pentagónu Peteom Hegsethom v Bruseli.

Poľská strana podľa Sejmeja disponuje potvrdeniami o stabilnej prítomnosti amerických vojakov v krajine. (TASR)

Oznámilo to dnes rumunské ministerstvo obrany. Zníženie sa má týkať aj vojakov, ktorí mali byť v rámci rotácií rozmiestnení na základni Mihail Kogalniceanu neďaleko čiernomorského prístavu Konstanca.

Podľa NATO ide o bežnú úpravu rozmiestnenia síl.

Ruská armáda v noci zostrelila v 11 ruských oblastiach a na okupovanom Kryme.

Štyri z nich zostrelila v blízkosti Moskvy.

Ruský úrad pre bezpečnosť leteckej premávky (Rosaviacija) uviedol, že v noci z bezpečnostných dôvodov uzavreli tri zo štyroch moskovských letísk a niekoľko ďalších po celej krajine.

V Brjanskej oblasti podľa miestneho gubernátora Alexandra Bogomaza drony poškodili deväť obytných budov a priemyselné zariadenie.

Na okupovanom Kryme zasiahli palivovú nádrž v meste Simferpol a útoky na priemyselné zariadenie hlásia z ruskej autonómnej republiky Marijsko asi 800 kilometrov východne od Moskvy.

Niekoľko dronov Ukrajina vyslala na priemyselnú zónu v Stavropolskej oblasti na juhu krajiny. Útok podľa miestneho gubernátora Vladimira Vladimirova nespôsobil žiadne „významné“ škody.

Ukrajinské médiá tvrdia, že Kyjev v oblasti zaútočil na chemický závod Stavrolen ako súčasť koncernu Lukoil, výrobcu polyetylénu a polypropylénu.

Ukrajina podnikla veľký útok prostredníctvom dronov aj v utorok. Zasiahla sklad paliva v Uljanovskej oblasti a poškodené boli nádrže patriace spoločnosti NS-Oil.

Kyjev v uplynulých mesiacoch zintenzívnil útoky na ruskú energetickú infraštruktúru. Cieľom je zásahmi energetických, vojenských a priemyselných zariadení oslabiť ruskú vojnovú ekonomiku a ukázať bežným Rusom, že vojenský konflikt od nich nie je vzdialený. (TASR)

Dánska premiérka Mette Frederiksenová na tlačovej konferencii vyjadrila silnú podporu myšlienke tzv. „reparačnej pôžičky“. „Myslím si, že je to jediná cesta vpred a veľmi sa mi páči myšlienka, že Rusko zaplatí za škody, ktoré na Ukrajine napáchalo,“ uviedla.

Európski lídri minulý týždeň neodsúhlasili priamo pôžičku vo výške 140 miliárd eur, ale poverili Európsku komisiu, aby pokračovala v príprave možností financovania Ukrajiny na ďalšie dva roky, čím ponechali otvorené dvere pre reparačnú pôžičku.

Plán však čelí silným námietkam Belgicka, kde sa nachádza väčšina zmrazených ruských aktív, a to z dôvodu právnych dôsledkov a rozdelenia rizík.

Von der Leyenová označila návrh za „právne pevný“ a zdôraznila, že EÚ je pripravená stáť pri Ukrajine tak dlho, ako bude potrebné. Švédsky premiér Ulf Kristersson dodal, že lídri sú rozhodnutí prijať rozhodnutie na decembrovom samite Európskej rady. (SITA)

Ďalších osem bezpilotných lietadiel útočilo v oblastiach susediacich s hlavným mestom, uviedlo ministerstvo obrany.

Starosta Moskvy Sergej Sobjanin po už treťom dni útokov na mesto uviedol, že na miesto dopadu trosiek dronov vyrazili záchranné zložky.

Najintenzívnejšiemu útoku čelila podľa ministerstva Brianská oblasť, kde bolo zostrelených 35 bezpilotných strojov. Ďalších deväť zlikvidovala protivzdušná obrana nad Rostovskou oblasťou, po štyroch nad Kalužskou a Tulskou oblasťou a jeden nad Kurskou oblasťou.

V Moskve kvôli útokom rovnako ako v posledných dňoch museli krátko uzavrieť letisko Domodedovo a Žukovskij. (ČTK)

Vilnius tieto incidenty označil za hybridný útok a v reakcii uzavrel svoje posledné dva hraničné priechody s Bieloruskom.

Informuje o tom agentúra AFP.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte uviedol, že o situácii hovoril s litovským prezidentom Gitanasom Nausédom. „NATO stojí pevne pri Litve – vrátane zaisťovania bezpečnosti vzdušného priestoru, ktoré v súčasnosti zabezpečujú Španielsko a Maďarsko, ako aj sily NATO pod vedením Nemecka,“ napísal na sociálnej sieti X.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová označila incident za „hybridnú hrozbu“ a uistila, že Európska únia stojí pri Litve. „Ide o destabilizáciu. Ide o provokáciu,“ uviedla na sieti X s tým, že Európa by mala urýchliť opatrenia na posilnenie svojej východnej hranice.

Litovská premiérka Inga Ruginiené v pondelok oznámila, že armáda dostala povolenie zostreľovať balóny pašerákov cigariet z Bieloruska. Dodala, že nečinnosť bieloruských úradov pri vyšetrovaní incidentu ju vedie k presvedčeniu, že na ňom mali podiel samotné bieloruské orgány.

Podľa bieloruskej opozície predstavuje čierny trh s tabakovými výrobkami významný zdroj príjmov pre vládu prezidenta Alexandra Lukašenka. Bieloruský minister zahraničných vecí Maxim Ryžankov odmietol obvinenia Litvy a označil ich za „provokáciu“ zameranú na ospravedlnenie „opatrení proti Bielorusku a proti Rusku“.

Lukašenko v utorok reagoval slovami, že rozhodnutie Litvy uzavrieť spoločnú hranicu je „šialený podvod“. Zároveň obvinil Vilnius z vedenia hybridnej vojny proti Bielorusku. (TASR)