Biologické laboratóriá? Sú bežné, kremeľská propaganda potrebovala dodať noty

 „Zhodli sme sa, že nemôžeme dovoliť, aby boli ohrozené naše dodávky energie, a nemôžeme dovoliť, aby ceny energie v našich krajinách dramaticky vzrástli,“ vyhlásil šéf maďarskej diplomacie.

Podľa maďarského ministra je to „neprijateľné ohrozovanie energetickej bezpečnosti na politicko-ideologickom základe,“ doplnil. Zdôraznil, že obe krajiny budú pokračovať v úzkej koordinácii.

Biely dom oznámil, že USA zastavujú niektoré dodávky striel protivzdušnej obrany a ďalšej munície Ukrajine pre obavy, že ich vlastné zásoby sa príliš malé.

„Ukrajina a Spojené štáty si vyjasňujú všetky podrobnosti týkajúce sa dodávok vojenskej podpory vrátane komponentov protivzdušnej obrany,“ informoval prezident Ukrajiny.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha následne na sociálnej sieti X napísal, že Kyjev potrebuje viac systémov protivzdušnej obrany a rakiet. Uviedol, že Ukrajina je pripravená si ich kúpiť, prípadne prenajať.

„Ukrajina aktívne pracuje na rozvoji vlastných kapacít, ale vzhľadom na rozsah ruského teroru potrebujeme podporu hneď teraz,“ dodal šéf ukrajinskej diplomacie. (TASR)

Počet severokórejských vojakov by sa tak mohol strojnásobiť oproti 11-tisíc vojakom, ktorí boli nasadení už v novembri minulého roka a pomáhali odraziť ukrajinský útok v ruskej Kurskej oblasti. Podľa západných zdrojov bolo počas tejto misie zabitých alebo zranených približne 4-tisíc severokórejských vojakov.

Ukrajinská rozviedka tvrdí, že ruské ministerstvo obrany je schopné zabezpečiť potrebné vybavenie, zbrane a muníciu s cieľom „ďalšej integrácie do ruských bojových jednotiek“.

Dokument dodáva, že „je veľká pravdepodobnosť“, že severokórejskí vojaci budú nasadení v bojoch na Ruskom okupovaných ukrajinských územiach, vrátane veľkých ofenzívnych operácií.

Satelitné snímky, ktoré získala CNN, zachytili na letisku Sunan v Severnej Kórei možné prípravy na novú vlnu nasadenia severokórejských vojakov.

Správa ukrajinských spravodajských služieb tiež poukazuje na náznaky, že ruské vojenské lietadlá sú upravované na prepravu personálu, čo by mohlo signalizovať rozsah plánovanej operácie na presun desiatok tisíc cudzích vojakov naprieč Sibírou. (SITA, CNN)

Poulsen uviedol, že rokovania na túto tému momentálne prebiehajú s ukrajinskou vládou a očakáva, že výraznejší pokrok by mohol byť známy v priebehu septembra alebo októbra. Ako príklady zbrojárskej techniky, ktorá by sa mohla vyrábať v Dánsku, spomenul drony a rakety.

Zriadenie výroby v Dánsku by podľa ministra výrazne zvýšilo bezpečnosť ukrajinských firiem, ktoré sú na domácom území vystavené riziku ruských útokov. V prípade, že by Rusko zaútočilo na výrobné kapacity na území Dánska, vystavilo by sa riziku odvety zo strany Severoatlantickej aliancie (NATO).

Poulsen upozornil, že realizácia tohto plánu si vyžaduje ďalšie politické rokovania. V súčasnosti totiž ukrajinská legislatíva neumožňuje premiestnenie zbrojárskej výroby do iných európskych krajín. Na uskutočnenie plánu by tak najprv muselo dôjsť k zmene tamojších zákonov. (TASR)

Plenkovič vyhlásil, že nemá pochopenie pre jeho sympatie voči ruskému prezidentovi Putinovi, ktorý už tri roky vedie vojnu na Ukrajine.

Milanovič na utorňajšej tlačovej konferencii s prezidentom Petrom Pellegrinim uviedol, že „neexistuje žiadny dôvod prečo neviesť diskusie (s Ruskom)“.

„Ktokoľvek, kto reprezentuje Chorvátsko, Chorvátov a chorvátsku politiku, by nemal mať pre Putina a Rusko ani štipku pochopenia alebo ospravedlnene,“ myslí si Plenkovič.

„Máme tu niekoho, kto prakticky tri roky obhajoval pozíciu Kremľa viac ako pozíciu Chorvátska, Západu a ostatných,“ uviedol chorvátsky premiér.

Plenkovič zdôraznil, že pre ruskú agresiu voči Ukrajine stúpajú ceny plynu, elektriny a ropy. Pripomenul, že Rusko ilegálne anektovalo štyri ukrajinské regióny a Krymský polostrov, spôsobilo utečenecké krízu a ničí ukrajinské mestá.

Pellegrini počas utorňajšej návštevy Chorvátska na tlačovej konferencii s Milanovičom vyzval lídrov EÚ, aby sa odhodlali na stretnutie s predstaviteľmi Ruskej federácie a začali rozvíjať dialóg o čo najskoršom ukončení vojny. V súčasnosti totiž podľa neho vyjednávanie o dočasnom pokoji zbraní závisí od rokovaní Spojených štátov s Ruskom. Chorvátsky prezident vysvetlil, že v rusko-ukrajinskom konflikte stojí na strane slabšieho, teda „na strane ukrajinského ľudu, nie ukrajinskej vlády.“

Prezident Milanovič otvorene kritizuje západnú vojenskú pomoc pre Ukrajinu. (TASR)

„Bezpečnostná situácia v okolí Švajčiarska sa z roka na rok zhoršuje,“ uviedla vo svojej výročnej správe švajčiarska Federálna spravodajská služba.

„Vzniká globálna konfrontácia s USA na jednej a s Čínou a Ruskom na druhej strane. To má priame dôsledky pre Švajčiarsko - hrozba špionáže je vysoká a aktivity v oblasti šírenia zbraní hromadného ničenia sa zvyšujú,“ dodala spravodajská služba.

Podľa FIS sa Bern stáva „kľúčovým cieľom zahraničných spravodajských služieb“ a niekoľko krajín do Švajčiarska vyslalo tajných spravodajských pracovníkov.

„Vydávajú sa napríklad za diplomatický personál, obchodníkov, zástupcov médií alebo turistov,“ vysvetľuje FIS.

„Najväčšie špionážne hrozby pochádzajú z Ruska a Číny, ktoré sú vo Švajčiarsku silne spravodajsky prítomné. Zaujímajú sa o federálne orgány, spoločnosti, medzinárodné organizácie a výskumné inštitúcie,“ pokračoval švajčiarsky orgán. Dodal, že Peking a Moskva tiež sledujú policajné zložky, zahraničné diplomatické misie, novinárov a univerzity.

„Švajčiarsko čelí rastúcemu riziku, že bude nezákonne využívané na prípravu alebo páchanie únosov, sabotáží a atentátov v zahraničí,“ pokračovala FIS v správe. Upozornila tiež na zvýšenú hrozbu terorizmu v krajine a varovala pred „radikalizáciou mládeže online“.

Švajčiarsky minister obrany Martin Pfister uviedol, že bezpečnostné prostredie vo Švajčiarsku sa od ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 „drasticky zhoršilo“. (TASR)

Rusko v posledných týždňoch zhromaždilo sily a napriek veľkým stratám postúpilo vo vidieckych oblastiach Pokrovsku aj Kosťantynivky.

Tieto mestá ležia na križovatkách ciest vedúcich k frontovej línii z väčších miest na území, ktoré má pod kontrolou Ukrajina. Mestá sú kľúčové pre zásobovacie trasy ukrajinskej armády na východe krajiny.

Jedným z cieľov ruskej ofenzívy je obsadiť zvyšok Doneckej oblasti. Teraz sa pomocou malých útočných skupín, ľahkých vozidiel a bezpilotných lietadiel tlačí smerom k susednému regiónu, oznámil agentúre Reuters jeden z armádnych hovorcov Viktor Trehubov. Dochádza podľa neho k neustálym útokom s cieľom prelomiť hranice Dnepropetrovskej oblasti za každú cenu.

Okolo Pokrovska, ktorý sa ruské sily snažia dobyť od začiatku minulého roka, má teraz Rusko zhruba 111-tisíc vojakov, uviedol minulý týždeň vrchný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Oleksandr Syrskyj. V oblasti sa podľa neho denne odohrajú desiatky bojových stretnutí.

Ruské sily majú početnú prevahu a v máji prerušili hlavnú cestu spájajúcu Pokrovsk a Kosťantynivku, čím skomplikovali Ukrajincom presuny a zásobovanie.

"Postup Ruska sa darí zadržiavať, ale prekročenie cesty Pokrovsk- Kosťantynivka je strategickou a logistickou prehrou," povedal Trehubov.

Ťažké straty zabránili ruským vojskám v postupe smerom ku Kosťantynivke cez Časiv Jar alebo od Pokrovsku. "Teraz sa pokúšajú (postupovať) ďalej od obývaných oblastí," povedal Trehubov.

DeepState tiež uviedol, že v júni postup ruských síl pri Pokrovsku a neďalekej Novopavplyvke predstavoval viac ako polovicu všetkých ruských ziskov na celej frontovej línii na Ukrajine.

Trehubov napriek tomu trvá na tom, že Pokrovsk a Kosťantynivka zostávajú logistickými uzlami ukrajinskej armády, a to napriek neúspechom a napriek aktivite dronov, ktoré znižujú účinnosť niektorých obranných opevnení.

"(Drony) sťažujú logistiku obom stranám, ale neznemožňujú ju. Drony napokon nie sú nezraniteľné," dodal. (ČTK)