Zamestnávateľ môže dať výpoveď pracujúcemu, ak:

- zrušil alebo premiestnil svoj podnik alebo jeho časť;

- zamestnanec je nadbytočný pre zmenenú organizačnú štruktúru alebo zamestnávateľ chce jednoducho zvýšiť efektivitu práce;

- zamestnanec nemôže pokračovať v práci pre zdravotné problémy. Vtedy je však zamestnávateľ povinný nájsť mu náhradné miesto. Kým tak neurobí, trvá pracovníkovi výpovedná lehota;

- zamestnanec nedosahuje požadované pracovné výsledky. Zamestnávateľ ho však na to musí upozorniť v predchádzajúcom polroku;

- zamestnanec poruší pracovnú disciplínu;

- zamestnanec nie je ochotný vykonávať inú pre neho vhodnú prácu v rámci daného pracoviska;

- ide o pracovníka so zmenenou pracovnou schopnosťou alebo ťažkým zdravotným postihnutím. Túto výpoveď však musí schváliť Národný úrad práce.

Ak firma niekoho prepustí z prvého alebo druhého uvedeného dôvodu, nesmie nasledujúci polrok znovu otvoriť zrušené pracovné miesto a prijať iného človeka. Rozviazať pracovný pomer výpoveďou pritom nemôže, ak je zamestnanec práceneschopný, na materskej či rodičovskej dovolenke alebo vlastní lekársky posudok o dočasnom pracovnom uvoľnení.

Pracovník, ktorý dostal výpoveď, má nárok na uplatnenie zákonných práv. Jeho pracovný pomer sa totiž končí až po uplynutí výpovednej lehoty trvajúcej dva až tri mesiace. Na tri má zamestnanec nárok, ak bol prepustený z prvých dvoch uvedených dôvodov. Zamestnávateľ mu musí zaplatiť minimálne dvojmesačné odstupné v sume jeho priemerného zárobku, a to v najbližšom možnom výplatnom termíne.

Po skončení pracovného pomeru má nezamestnaný dve možnosti. Môže sa do siedmich dní prihlásiť na úrade práce alebo ostať dobrovoľne nezamestnaný. Prvá možnosť má tú výhodu, že úrad bude za evidovaného platiť do zákonných fondov. Človek, ktorý je dobrovoľne nezamestnaný, si musí odvody mesačne hradiť sám.

Novú prácu si možno hľadať viacerými spôsobmi. Pomôžu vám inzeráty v novinách, na internete, známosti, pracovné agentúry alebo si žiadosti o prácu môžete bez výzvy zamestnávateľa posielať aj sám. Potenciálny zamestnávateľ zväčša vyžaduje odbornú zdatnosť, vzdelanie, jazykovú vybavenosť alebo aj niekoľkoročnú prax.

Ak zamestnávateľ prepustí viac ako dvadsať ľudí počas jeden a pol mesiaca, ide o hromadné prepúšťanie. Vtedy zväčša práva zamestnancov zastupujú odbory a úrady práce. Zamestnávateľ preto musí toto rozhodnutie s nimi konzultovať. Podľa zákona ich má informovať o dôvode prepúšťania, počte zamestnancov, ktorých chce prepustiť, ako aj o celkovom počte pracovných síl. Ďalej musí oznámiť obdobie, počas ktorého prídu pracujúci omiesto, a uviesť kritériá, podľa ktorých budú z práce prepúšťaní. Najskôr by sa však zamestnávateľ s odbormi mal zamyslieť nad možnosťou ich ďalšieho zamestnania.