Utorok, 10. december, 2019 | Meniny má Radúz
RÓMOVIA A CIGÁNSKA OTÁZKA V MAĎARSKU PO ZMENE POLITICKÉHO SYSTÉMU

4. Obraz Rómov, stereotypy, médiá a obraz budúcnosti

Nasledujúca časť je venovaná vzťahu medzi rómskou menšinou a nerómskou väčšinou. Odborníci sa zhodujú v tom, že etnické stereotypy a predsudky majú dôležitú spoločensko-psychologickú funkciu.

Ilustračné fotoIlustračné foto(Zdroj: Mátyás Binder)

Stereotypy môžu okrem nadhodnotenia vlastnej skupiny ospravedlniť aj rozdiely, ktoré sa objavujú v prístupe jednotlivých skupín k rôznym zdrojom. Obzvlášť to môže platiť v tých prípadoch, kde sú etnické hranice totožné so sociálnymi.

Nomádi Európy? Migrácia Rómov po roku 1990

V krajinách západnej Európy mal a má pri definícii Rómov rozhodujúcu úlohu ich potulný spôsob života. Stereotypný obraz „potulného Cigána” sa opäť dostal do popredia, keď sa koncom 90. rokov na západe začalo objavovať stále viac takých Rómov, ktorí žiadali o azyl. Tento fakt upriamil pozornosť na situáciu rómskych menšín v krajinách, ktoré sa uchádzali o členstvo v Európskej únii. Preto Európska únia prijala rozhodnutie, podľa ktorého malo byť jednou z podmienok vstupu do EÚ zlepšenie situácie Rómov v daných krajinách.

Emigrácii Rómov z Maďarska sa nedostávalo takmer žiadnej publicity, až pokým v júli roku 2000 nedošlo k odchodu Rómov z obce Zámoly. V súvislosti s týmto známym prípadom (emigranti chceli požiadať o politický azyl) sa emigrácia a situácia Rómov stala predmetom parlamentných diskusií. Odznelo veľa odsudzujúcich a hanlivých vyhlásení – a to aj zo strany zodpovedného ministra. Rómov zo Zámolya obviňovali z poškodzovania dobrého mena krajiny (Kováts, 2002).

V roku 1994 až 89 % opýtaných respondentov súhlasilo s nasledujúcim tvrdením: „Problémy Rómov by sa vyriešili, keby konečne začali pracovať.” Z výskumu z roku 2000 sa dozvedáme, že 28 % respondentov bolo toho názoru, že v Maďarsku sú takmer všetci Rómovia chudobní.

Uvedení respondenti zároveň odmietali pripustiť vplyv vonkajších spoločenských faktorov a vyslovili sa v tom zmysle, že Rómovia sú sami zodpovední za svoje postavenie. Majoritná spoločnosť síce očakáva začlenenie Rómov do spoločnosti, ale iba 20,5 % opýtaných ľudí by ich prijalo za svojich susedov (Székelyi – Örkény – Csepeli, 2001).

S podobným javom sa môžeme stretnúť aj na Slovensku: podľa výskumu z roku 2005 až 63 % respondentov by nesúhlasilo s tým (pokiaľ by rozhodnutie záviselo od vôle opýtaného), aby na Slovensku žili aj Rómovia, a iba 12,2 % by prijalo Rómov za svojich susedov (Benkovič, 2005).

Fakty a mylné predstavy (zaháľanie, nespoľahlivosť, nedostatočná motivácia, sklon ku kriminalite atď.) považuje majoritná spoločnosť často za etnické či kultúrne špecifiká vo všeobecnosti charakteristické pre Rómov.

Keďže je pomerne ľahké zaradiť určitého jednotlivca do kategórie Rómov (na základe farby pleti, mena, správania sa, životného štýlu), tieto predsudky a stereotypy sú skutočnou prekážkou v procese spoločenskej integrácie a znamenajú pre Rómov vážnu duševnú záťaž.

Hospodárska kríza – etnické napätia

Ako všade vo svete, hospodárska a spoločenská kríza prispela k vyostreniu etnického napätia, čo viedlo k tomu, že rómska otázka sa stala jednou z najfrekventovanejších verejných diskusných tém. Najväčší ohlas vyvolali nasledujúce prípady.

Lynčovanie v dedine Olaszliszka
V tejto dedine pri Tokaji učiteľ autom zrazil rómske dievča. Nahnevaní miestni Rómovia učiteľa na mieste ubili na smrť – svedkami tohto činu boli aj jeho dcéry, ktoré sedeli v aute.

Vraždy Rómov v roku 2009
V uplynulom roku došlo v Maďarsku k sérii vrážd, ktoré si vyžiadali šesť obetí. Obeťami boli vo všetkých prípadoch Rómovia, ktorí boli v noci alebo na úsvite úkladne a podlo zavraždení. Obzvlášť veľké pobúrenie vyvolal prípad, keď bol spolu s otcom zastrelený aj päťročný chlapec. Ich dom bol následne podpálený. Polícia najprv klasifikovala udalosti ako požiar. Obete boli zamestnané a žili v usporiadaných pomeroch. Domnelí páchatelia boli zatknutí.

Prípad veliteľa mestskej polície v Miškolci
V roku 2009 veliteľ mestskej polície v Miškolci na tlačovej konferencii vyhlásil, že v prípadoch menších krádeží sú páchateľmi vždy Rómovia. Minister spravodlivosti a bezpečnosti ho chcel najprv odvolať z funkcie, ale politickí činitelia v Miškolci sa jednotne postavili na stranu policajta, ktorý nakoniec zostal vo svojej funkcii.

Smrť Mariana Cozmu
Veľký ohlas v médiách vyvolala aj smrť rumunského hádzanára Mariana Cozmu, ktorý hrával za mesto Veszprém. Hádzanára dobodali na smrť pred zábavným podnikom známe postavy rómskeho podsvetia.

Na obraz utvorený o Rómoch v určitých kruhoch silne vplýva aj zmena legitimačnej ideológie. Nacionalizmus národného štátu vždy potrebuje obraz vonkajšieho a vnútorného „nepriateľa“ – v úlohe takéhoto „vnútorného nepriateľa“ sa objavujú aj Rómovia, v určitých prípadoch spolu s inými menšinami (Lázár, 1995).

Ultrapravicová strana Jobbik, ktorá vznikla pred niekoľkými rokmi a jej vplyv zreteľne narastá, spojila mobilizačnú silu nacionalizmu s otvorene rasistickou, protirómskou (a antisemitskou) propagandou. Strana sa snaží o získanie politického kapitálu predovšetkým tematizáciou tzv. „rómskej kriminality“ a podľa údajov z volieb, nie bez úspechu. (Vo voľbách v roku 2010 dostala strana Jobbik v prvom kole 16,71 % hlasov, po druhom kole získala celkovo 12,18 %. Mimochodom, pojem „rómska kriminalita“ vznikol v 70. rokoch v slangu poriadkových síl socialistického systému. Po zmene politického systému sa zrušil zvyk evidovať etnický pôvod páchateľov.)

Tento hlavný prvok novej extrémistickej rétoriky je však pokrytecký a kontraproduktívny. Kolektívne používaná „nálepka“ zločinca je jednou z prekážok toľko očakávanej integrácie a asimilácie. Tento negatívny predsudok vrhá nepriaznivé svetlo na státisíce ľudí – vytvára totiž predpoklad, že medzi etnicitou a kriminalitou existuje súvislosť. Viacero výskumov preukázalo, že miera kriminality Rómov sa v ničom neodlišuje od kriminality iných skupín v podobnom spoločenskom postavení (Dupcsik, 2009: 227 – 228.).

Sprievodným javom menšinovej politickej činnosti je prítomnosť rómskych politikov vo verejnom živote a v masmédiách. Rómski politici sa však v diskurzoch väčšiny často objavujú ako „výnimky z pravidla“ alebo ako „podnikatelia“ činní v tzv. etnobiznise. (Toto zdanie je nepochybne zapríčinené aj tým, že v mnohých prípadoch sa do dôležitých funkcií dostávajú nekvalifikovaní, ľahko manipulovateľní ľudia, tak, ako to vyhovuje záujmom vládnucich strán.)

V médiách – najmä v televízii a na internete – ktoré majú dôležitý socializačný a orientačný vplyv na spoločnosť, sa Rómovia vo väčšine prípadov objavujú v takých úlohách, ktoré tieto stereotypy ešte umocňujú.

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že v dnešnom Maďarsku predstavuje rómska otázka spoločenský problém (nezamestnanosť, chudoba, zaostalé regióny), ktorý na poli verejného života, politiky a v médiách dostáva etnický ráz, čiže dochádza k jeho etnicizácii.

To neznamená, že etnické hranice a domnelé či reálne kultúrne rozdiely medzi Rómami žijúcimi v ťažkej situácii a nerómskou populáciou nezohrávajú v „skutočných“ konfliktoch žiadnu úlohu.

Avšak vízie, ktoré sa pravidelne objavujú v médiách, môžu mať len jeden účinok – vyvolávajú strach. V zaostalých regiónoch nastali už v minulosti vo vypätom ovzduší konflikty, sprevádzané fyzickými stretmi. K podobným konfliktom môže dôjsť aj v budúcnosti, ale nepredpokladá sa, že by prerástli do regionálneho alebo celoštátneho rozmeru.

„Rómska otázka“ pramení z napätia v zaostávajúcich regiónoch, z nespokojnosti, ktorá zachvátila celú krajinu, z nezamestnanosti a sklamaní. Môže ju riešiť len ucelená hospodárska a spoločenská politika, ktorá by dokázala zmobilizovať viacnásobne väčšie zdroje a v záujme rozvoja zaostalých častí krajiny by vykonala odborne podložené a zosúladené kroky. V regionálnom rámci môže výraznú úlohu zohrať cezhraničná spolupráca, a to aj v slovensko-maďarských reláciách.

V otázke rómskeho aspektu chudoby je riešenie potrebné začať zastavením diskriminačných a segregačných procesov v jednotlivých sídlach. Dôležitú úlohu zohráva oblasť výučby a trh pracovných síl: východiskom je zvýšenie efektivity školského systému a prekonanie stereotypných mechanizmov.

Mátyás Binder (1981)

historik, kultúrny antropológ, učiteľ. Bol doktorandom v rámci programu História východnej Európy v 19. - 20. storočí na Univerzite Eötvösa Loránda v Budapešti. Viedol antropologické výskumy v rómskych komunitách v Sedmohradsku (Rumunsko) a v juhozápadnom Maďarsku. Skúma hlavne vývoj spoločenského, kultúrneho a politického života Rómov, obraz Rómov a jeho premeny a zaoberá sa komparatívnou analýzou rómskych štúdií. Učí na alternatívnej základnej škole, je spolupracovníkom Nadácie Terra Recognita.

Preklad: László G. Kovács

Redakcia: Csaba Zahorán

Jazyková a odborná redakcia: Slávka Otčenášová

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Deti potrebujú na Vianoce rodinu. Drahé dary ju nenahradia
  2. Aj po tridsiatke stále hýria. Čo bráni mladým vyrásť?
  3. Nákup darčekov môže byť tento týždeň výhodnejší
  4. 7 tipov, ako zariadiť malú kuchyňu
  5. Rezerváciou first moment dovolenky viete ušetriť aj 40% z ceny
  6. ​​​​​​​Darujte pod stromček stolovú hru o Gorile
  7. SME.sk dosiahlo v novembri rekordný počet predplatiteľov
  8. Athleisure: V športových legínach do mesta aj na šport
  9. Výnos 5,5 % alebo 15 % p.a.?
  10. Dotácie stlačili cenu ekologických Volkswagenov na minimum
  1. ŠKODA AUTO Slovensko vysadila v Petržalke stromovú alej
  2. Predíďte úniku dokumentov. Označkujte ich
  3. Nákup darčekov môže byť tento týždeň výhodnejší
  4. Aj po tridsiatke stále hýria. Čo bráni mladým vyrásť?
  5. Prohibition of competition after employment termination
  6. Family winter paradise - Bachledka Ski & Sun
  7. Čo znamená spomalenie hospodárskeho rastu pre Slovensko?
  8. Deti potrebujú na Vianoce rodinu. Drahé dary ju nenahradia
  9. Zálohovanie PET fliaš je úspech, stopka výrubom bola prioritou
  10. Rezerváciou first moment dovolenky viete ušetriť aj 40% z ceny
  1. Aj po tridsiatke stále hýria. Čo bráni mladým vyrásť? 15 553
  2. Aké proteíny sú najzdravšie? Našli sme odpoveď 13 590
  3. Ceny bytov rekordne rastú. Niektorých sa to však netýka 12 978
  4. Rezerváciou first moment dovolenky viete ušetriť aj 40% z ceny 10 717
  5. Vlastné auto alebo lízing? Porovnali sme ich výhodnosť 10 149
  6. Ťažko uveriť, že aj takto kvalitne sa dá študovať na Slovensku 9 128
  7. Každodenne sa na cestách zraní veľa detí 8 957
  8. SME.sk dosiahlo v novembri rekordný počet predplatiteľov 8 549
  9. Čo chýba deťom v pestúnskych rodinách? Láska to nie je 7 904
  10. Agadir je úplne iný ako zvyšok Maroka 7 898