Sobota, 21. september, 2019 | Meniny má Matúš

4. Najdôležitejšie stratégie a princípy

Počas obdobia pätnástich rokov, ktoré nasledovalo po zmene politického režimu na konci 80. a začiatku 90. rokov, sa v maďarskej národnej politike sformulovali v princípe tri stratégie. Ani jedna z nich sa neviaže výlučne k pravici či k ľavici.

Trojjazyčná orientačná tabuľa v sikulskej oblasti v meste Odorheiu Secuiesc (Székelyudvarhely, Rumunsko). Používanie nápisov v maďarskom jazyku bolo v susedných krajinách zvyčajne sprevádzané odmietavým stanoviskom zo strany väčšiny a bolo prijaté ibaTrojjazyčná orientačná tabuľa v sikulskej oblasti v meste Odorheiu Secuiesc (Székelyudvarhely, Rumunsko). Používanie nápisov v maďarskom jazyku bolo v susedných krajinách zvyčajne sprevádzané odmietavým stanoviskom zo strany väčšiny a bolo prijaté iba(Zdroj: CSABA ZAHORÁN)

Prístup zameraný na ochranu menšín vychádza okrem poukazovania na medzinárodné normy a vzory aj z toho, že je najskôr nutné vytvoriť dobré vzťahy so susednou krajinou a až potom je možné riešiť problémy maďarskej menšiny v danej krajine.

Spomenuté stanovisko určovalo politiku základných zmlúv, v ktorej sa riešenie problémov očakávalo od zmiešaných komisií pre otázky menšín.

Mimoriadne dôležitým momentom tejto koncepcie je predstava, že daná menšina si musí nájsť možnosti na vyriešenie svojej situácie vo vlastnej krajine. A to najmä v prípade, ak je tamojšia maďarská strana aj partnerom vo vláde.

V tomto smere môže Maďarsko pomôcť prevažne diplomatickými prostriedkami. Tu patrí aj myšlienka ekonomického a sociálneho posilnenia maďarských menšinových spoločenstiev: t. j., aby si svoju samosprávu mohli vykonávať prostredníctvom svojich samostatných inštitúcií.

Tieto zásady spolu s nadväzujúcim antinacionalistickým verejným diskurzom (odsudzujúcim symbolickú politiku a národnú rétoriku) ovplyvňovali v prvom rade maďarskú národnú politiku ľavicových vlád Maďarska.

Ideológia zjednotenia národa vychádza z koncepcie cezhraničnej jednoty Maďarov, ktorá sa môže inštitucionalizovať odstránením hraníc národných štátov (integrácia do Európskej únie). Z tejto pozície sú maďarské menšinové spoločnosti vnímané ako odtrhnuté časti maďarského národa žijúce v iných krajinách.

Politickú jednotu maďarského etnokultúrneho spoločenstva symbolizovala Stála maďarská konferencia MÁÉRT a na úrovni jednotlivcov to bola inštitúcia maďarského preukazu, vytvárajúca vzťah k maďarskému štátu. Popri celonárodnom hľadisku odporúča koncepcia „zmluvného národa“ inštitucionalizovať uplatňovanie špecifických záujmov a paralelného vývoja maďarských regionálnych spoločenstiev v rôznych krajinách.

Vychádza sa pritom z toho, že maďarská vláda by mala sformulovať aj svoj osobitný vzťah k jednotlivým regionálnym maďarským spoločenstvám a to by bolo potrebné aj v opačnom smere. Súčasne s predchádzajúcou koncepciou národa je v tomto zmýšľaní zároveň prítomný aj politický prístup, ktorý vníma, resp. chcel by vnímať Maďarmi obývané územia ako spoločný politický priestor.

Z tohto pohľadu majú zahraničné maďarské politické elity podriadenú úlohu, ak sa dostanú do rozporu s vyššími geopolitickými záujmami alebo záujmami európskej straníckej rodiny. Myšlienka zjednotenia národa bez zmeny hraníc v spojení s rétorikou, ktorá kladie dôraz na symbolické gestá, je dominantná predovšetkým v kruhu pravicových politikov Maďarska.

Tretí prístup, vychádzajúci z európskej integrácie, kladie dôraz na regionalizáciu a verí, že spoločné regionálne záujmy prekonajú etnické rozpory. Politickí experti vidia možnosť integrácie menšinových spoločenstiev v rámci štátov, v ktorých žijú, a v rámci maďarských kultúrnych inštitúcií v rozvoji hraničných oblastí a v regionalizácii jednotlivých krajín.

Preto chcú vytvoriť regióny pre rozvoj a hraničné regióny v súlade s miestnymi požiadavkami (na základe historických a etnických predpokladov). Niektorí sú toho názoru, že zo spomínaných regiónov môžu v budúcnosti vzniknúť regionálne autonómne inštitúcie, ktoré budú dôležité pre zachovanie národnej identity ako protiváha k zásahom národného štátu.

Okrem spomenutých troch strategických modelov existujú ešte dva dôležité prístupy. V maďarskej menšinovej politike sa od druhej polovice 90. rokov stala určujúcou predstava, že namiesto neúspešných požiadaviek autonómie môže najviac možností na zastupovanie menšinových záujmov zabezpečiť účasť vo vláde v danej krajine.

Druhý prístup, ku ktorému sa v Maďarsku verejne jeho zástancovia nepriznávajú, vychádza z toho, že asi o päťdesiat rokov v dôsledku demografických a migračných procesov výrazne poklesne počet Maďarov žijúcich v susedných štátoch, a tým celý problém prestane byť dôležitým.

Vplyv vnútornej politiky Maďarska na maďarské menšiny v zahraničí

Po roku 1989 sa vďaka televíznemu vysielaniu Duna TV a ďalších komerčných televíznych kanálov, resp. neskôr prostredníctvom internetu stali aj menšinové maďarské komunity spotrebiteľmi v spoločnom mediálnom priestore, ktorého jazykom je maďarčina. Tým sa zvýšil vplyv maďarskej politickej kultúry a vnútropolitických diskusií na zmýšľanie zahraničných Maďarov.

Referendum v decembri 2004 sa v tomto ohľade dá považovať za rozhodujúci zlom: popularita Fideszu je v kruhu zahraničných Maďarov jednoznačná. Zároveň sa však menšinové politické elity obávajú, že politici a vlády v Budapešti by mohli zasahovať do záležitostí ich vlastných komunít, ktoré sú politicky, regionálne aj personálne rozdelené. Kto a kde rozhoduje o tom, čo je skutočným záujmom danej menšinovej maďarskej komunity?

Dôležitou zmenou je skutočnosť, že dnes majú Maďari zhora organizované samosprávne zastúpenie až v štyroch krajinách (Rakúsko, Slovinsko, Chorvátsko, Srbsko).

V ostatných krajinách – kde sú Maďari prostredníctvom svojich samostatných politických strán dôležitým vnútropolitickým, resp. vládnym faktorom v politickom živote – sú zase maďarské komunity nejednotné, a to aj z hľadiska straníckej politiky.

V tejto súvislosti je dôležitým faktorom vzťah k Budapešti, resp. k aktuálnym vládnucim stranám v daných krajinách. (V Rumunsku bola RMDSZ vládnou stranou v rokoch 1996 – 2000, od roku 2004 priebežne s menšou pauzou; na Slovensku to bolo SMK v rokoch 1998 – 2006; v Srbsku VMSZ v rokoch 2000 – 2003.)

Vo vzťahu k Maďarsku existujú v rámci menšinových politických elít rozdiely v otázke, nakoľko je daná maďarská menšinová komunita súčasťou stratégií Maďarska (ktoré danú komunitu ovplyvňujú), alebo do akej miery menšina disponuje vlastnou stratégiou v rámci rozličných politických systémov.

Nová vláda Fideszu ako jeden zo svojich prvých návrhov predložila do parlamentu novelu zákona o dvojitom občianstve a to ešte pred slovenskými parlamentnými voľbami. Z analýzy predchádzajúcich udalostí je zrejmé, že referendová kampaň pôvodne nebola o zahraničných Maďaroch, ale o straníckych zápasoch v Maďarsku a týkala sa problémov identity krajiny.

K vzniku tejto kontroverznej politickej situácie došlo zmiešaním snáh o autonómiu, maďarského krajanského zákona, požiadaviek skupín považujúcich účasť vo vládach za neúspešnú, návrhu na vyriešenie problémov spojených s cestovaním Maďarov žijúcich v Srbsku s politickým zápasom medzi MSZP a Fideszom. Fidesz utrpel porážku a množstvo zahraničných Maďarov si muselo uvedomiť, že Maďarsko nie je schopné pomôcť im pri riešení ich každodenných problémov. Takto sa dá zhrnúť história vývoja danej otázky.

Ďalším aspektom problému je funkcia štátneho občianstva, ktoré sa neviaže k trvalému bydlisku. Súčasné návrhy odporúčajú individuálne posudzovanie, to znamená, že nebudú odporúčajúce kancelárie, ale o štátne občianstvo bude možné požiadať na zastupiteľských úradoch.

V podstate pôjde o naturalizáciu, ktorá už existuje v prípade západných Maďarov. Jej základným kritériom je znalosť maďarského jazyka, t. j. nie etnický pôvod. K takémuto štátnemu občianstvu nepatrí volebné právo, pomôže jedine získať pas. To má dnes význam iba na Ukrajine, kde ústava stanovuje jedno občianstvo, ale nesankcionuje ani viacnásobné občianstvo.

Vychádzajúc z počtu osôb využívajúcich výhody maďarského krajanského zákona sa neočakáva, že by sa okrem ľudí žijúcich na Ukrajine o maďarské občianstvo uchádzali ďalšie väčšie skupiny. Vnútropolitické a zahraničnopolitické súvislosti návrhu zákona sú treťou dôležitou interpretačnou otázkou. Čo sa týka vnútornej politiky, strana Fidesz by svojim voličom chcela dokázať, že volebné sľuby dodrží. Je však ešte dôležitejšie, aby ako odvážna a suverénna sila odhodlaná k závažným krokom pozdvihla aj všeobecnú náladu v maďarskej verejnosti.

Z hľadiska zahraničnej politiky mohli maďarskí politici na základe vývoja maďarsko-slovenských vzťahov v poslednom období (počas socialisticko-liberálnych vlád) usúdiť, že situácii neprospeli ani bilaterálne rokovania, ani gestá voči slovenskej strane. Existuje pocit, že Maďarsko je v susedskej politike vydierané postavením menšinových maďarských komunít.

Ďalšou dilemou je, že maďarský zákon môže výrazne ovplyvniť volebnú kampaň na Slovensku, kvôli čomu aj maďarská elita na Slovensku žiadala o odklad predloženia zákona. Je otázne, či aj toto považujú politické elity v Maďarsku za súčasť vydierania zo strany Slovenska, alebo napokon akceptujú žiadosť vedúcich predstaviteľov jednej menšinovej maďarskej komunity ako súčasť celonárodnej politiky.

bilbord.jpg

Protest proti slovenskému jazykovému zákonu. Zákon o štátnom jazyku novelizovaný Ficovou vládou v roku 2009 prispel k ďalšiemu zhoršeniu maďarsko-slovenských vzťahov.
FOTO - CSABA ZAHORÁN

Skúsenosti ako ponaučenie

V prípade maďarských menšín v zahraničí a menšín žijúcich v Maďarsku sa pojem vlasti líši od pohľadu väčšiny, ktorá považuje danú krajinu za vlasť, t. j. za rámce komunity. Menšiny by totiž chceli okrem svojho regionálneho domova pokladať za vlastnú aj krajinu svojho kultúrneho národa (materskú krajinu).

V prípade maďarských komunít žijúcich mimo Maďarska, napríklad na Slovensku, môže spomenutá skutočnosť znamenať aj to, že slovenská strana bude vnímať alebo prezentovať samostatné vystupovanie maďarskej menšiny ako piatu kolónu Maďarska.

Na druhej strane Maďari sú toho názoru, že existuje určitý druh národného konsenzu o eliminovaní menšinových maďarských komunít, čiže integrácia nie je ničím iným, ako skrytou formou asimilácie. Z týchto názorov ovplyvnených predsudkami je možné vymaniť sa len priebežným používaním analytického a sebareflexívneho spôsobu komunikácie.

Parciálne problémy slovensko-maďarských vzťahov možno rozdeliť do troch skupín: na konflikty vyplývajúce zo susedstva, na diskusie o menšinovej otázke a na historické komplexy. Avšak práve kvôli vyššie uvedeným skutočnostiam sú tieto problémy popretkávané pocitom strachu, ktorý možno vystupňovať do politickej hystérie.

Ak sa menšinovým Maďarom na Slovensku stanú akékoľvek skutočné alebo pomyselné krivdy, alebo sa ich budúcnosť zdá byť neistou, v Maďarsku to môže vyvolať pocit, že bolo ukrivdené časti maďarského národa (etnokultúrneho spoločenstva).

Slovenská strana to zase môže vnímať tak, že poukazovaním na tieto problémy dochádza k porušovaniu jej vlastnej štátnej suverenity a kladú sa prekážky jej budovaniu.

Z uvedenej špirály strachu je možné vymaniť sa len programom, ktorý sa nebude zakladať na strachu pred tým druhým, ale jeho účastníci budú spolupracovať v záujme spoločného prospechu ako rovnocenní partneri.

Slovensko-maďarské vzťahy sú zároveň aj asynchrónnym konfliktom. Kým maďarská otázka a vzťah k Maďarsku sú na Slovensku kľúčovými otázkami politiky identity a budovania národa, v Maďarsku táto záležitosť nie je ústrednou otázkou politiky identity a do popredia sa dostáva skôr len v konfliktných situáciách. V politike Maďarska sú podstatnými rozpory, ktoré sa týkajú vzťahu k politickému režimu spred roku 1989.

Nándor Bárdi (1962)

historik, odborník na menšinovú otázku. Pracuje v Ústave pre výskum menšín Maďarskej akadémie vied. Zaoberá sa hlavne výskumom histórie maďarskej menšiny v Rumunsku a vývojom národnej politiky budapeštianskych vlád. Sústreďuje sa na otázku ako maďarské menšinové elity vidia a konštruujú svoje vlastné komunity. Je iniciátorom a organizátorom viacerých základných výskumov (napr. www.adatbank.ro), redaktorom časopisu Regio a viacerých knižných sérií.

Preklad: Hajnalka Avar

Redakcia: Csaba Zahorán

Jazyková a odborná redakcia: Slávka Otčenášová

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Aj verejnosť si vyberá svojho Učiteľ Slovenska
  2. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko?
  3. Známe i menej známe tváre nechcú inú zdravotnú poisťovňu
  4. Bývate často chorý? Odmerajte si vlhkosť vzduchu
  5. Revolučný Volkswagen ID.3 naživo z Frankfurtu!
  6. Nepremeškajte túto šancu. Jedinečná konferencia sa blíži
  7. Vyberte si dovolenku na Silvestra už teraz
  8. Afrika, Ázia a Karibik: Exotické plavby s letenkou a sprievodcom
  9. Kupujete si SUV do mesta? Oplatí sa benzín, diesel alebo hybrid?
  10. V prvom roku fixný výnos až 8,5 % ročne
  1. Nový Focus ST - exkluzívne vo Ford POP Up Store
  2. Aj verejnosť si vyberá svojho Učiteľ Slovenska
  3. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko?
  4. Špičkový slovenský pretekár Maťo Homola je ambasádorom OMV
  5. Špičkový slovenský pretekár Maťo Homola je ambasádorom OMV
  6. Známe i menej známe tváre nechcú inú zdravotnú poisťovňu
  7. Bývate často chorý? Odmerajte si vlhkosť vzduchu
  8. Ochrana klímy spojí slovenské mestá a obce
  9. Revolučný Volkswagen ID.3 naživo z Frankfurtu!
  10. Na hrúbke záleží. Aj dva centimetre rozhodujú
  1. Kupujete si SUV do mesta? Oplatí sa benzín, diesel alebo hybrid? 11 685
  2. Bývate často chorý? Odmerajte si vlhkosť vzduchu 10 816
  3. Známe i menej známe tváre nechcú inú zdravotnú poisťovňu 9 408
  4. Na hrúbke záleží. Aj dva centimetre rozhodujú 8 091
  5. Afrika, Ázia a Karibik: Exotické plavby s letenkou a sprievodcom 6 487
  6. Vyberte si dovolenku na Silvestra už teraz 6 431
  7. SEAT vyriešil problém s bezpečnosťou bezkľúčového prístupu 5 757
  8. Vyhrajte cestu okolo sveta 5 679
  9. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny 5 669
  10. Máte bolesti hlavy či depresie? Vinníkom môže byť intolerancia 5 456