Streda, 18. september, 2019 | Meniny má Eugénia
NÁRODNÁ POLITIKA MAĎARSKA PO ROKU 1989

3. Maďarská národná politika budapeštianskych vlád po roku 1989

Maďarskú národnú politiku Antallovej (a neskôr Borossovej) vlády (1990 – 1994) je možné zhrnúť do troch hlavných bodov.

Socha slobody v rumunskom Arade postavili na pamiatku mučeníkov revolúcie z roku 1848 – 49, po pripojení Sedmohradska k Rumunsku ju však odstránili. K jej rekonštrukcii v roku 2004 mohlo dôjsť len po zdĺhavých maďarsko-rumunských rokovaniach a napokonSocha slobody v rumunskom Arade postavili na pamiatku mučeníkov revolúcie z roku 1848 – 49, po pripojení Sedmohradska k Rumunsku ju však odstránili. K jej rekonštrukcii v roku 2004 mohlo dôjsť len po zdĺhavých maďarsko-rumunských rokovaniach a napokon(Zdroj: CSABA ZAHORÁN)

Zahraničná politika sa podujala na ochranu maďarských menšín na medzinárodných fórach, vychádzajúc z noriem ľudských a menšinových práv, s cieľom zabezpečenia kolektívnych práv. Prijatím menšinového zákona v roku 1993 chcela vláda zároveň vytvoriť pre národné a etnické menšiny žijúce v Maďarsku samosprávny model, ktorý by bol vzorom pre celú strednú Európu. Tretím základným princípom bolo to, že maďarská vláda uznala politické strany maďarských menšín žijúcich v zahraničí za reprezentatívne orgány zastupujúce záujmy daných komunít a zohľadňovala ich postoje v záležitostiach, ktoré sa ich týkali.

V Maďarsku v sledovanom období vznikli inštitucionálne rámce maďarskej národnej politiky, ktoré nadväzovali na aktivity Kolégia a sekretariátu pre národné a etnické menšiny predchádzajúcej Némethovej vlády (1988 – 1990).

Určujúcu úlohu v tejto štruktúre zohrával Sekretariát pre zahraničných Maďarov pri Úrade predsedu vlády a v júni 1992 bol založený Úrad pre zahraničných Maďarov ako orgán s celoštátnou pôsobnosťou. Súčasne vznikla Nadácia Illyés sprostredkúvajúca podporu pre zahraničných Maďarov zo štátnych zdrojov a rozpočtu.

Na riešenie odborných otázok týkajúcich sa zahraničných Maďarov bolo vytvorené samostatné oddelenie na Ministerstve školstva. Najväčším novým inštitucionálnym opatrením bolo založenie televízneho kanálu Duna TV (v roku 1992), ktorý zabezpečuje vlastné televízne vysielanie pre zahraničných Maďarov.

Medzinárodnú politiku Hornovej vlády (1994 – 1998) určovali základné zmluvy nevyhnutné k euroatlantickej integrácii a diskusie, ktoré sa o nich viedli.

V prípade základnej zmluvy Maďarska s Ukrajinou, Chorvátskom a Slovinskom sa zmluvné strany v osobitnom vyhlásení, resp. v samostatnej dohode zaviazali k zabezpečeniu menšinových práv. Tieto novovzniknuté štáty sa snažili o medzinárodné uznanie svojej štátnej suverenity, a preto museli deklarovať európske normy ľudských a menšinových práv.

Vzťahy medzi spomenutými krajinami a Maďarskom boli usporiadané. Avšak v prípade Slovenska a Rumunska bola situácia konfliktná, keďže miestne maďarské strany sa usilovali o dosiahnutie autonómie a ochranu menšinových práv.

Uvedený problém mali vyriešiť práve základné zmluvy medzi Maďarskom a Slovenskom a Maďarskom a Rumunskom. Politiku susedstva Hornovej vlády determinovali spory týkajúce sa týchto dvoch zmlúv.

Vláda po roku 1994, pred vstupom do NATO (1997), musela v záujme euroatlantickej integrácie preukázať takú susedskú politiku, ktorá je schopná riešiť konflikty. Práve preto jej politika spojená so zahraničnými Maďarmi nemohla ani zdanlivo ohrozovať stabilitu regiónu.

Táto otázka bola teda podriadená integračným prioritám. Po rozsiahlych rokovaniach boli v základnej zmluve medzi Maďarskom a Slovenskom uzatvorenej v roku 1995 zakotvené najdôležitejšie európske normy menšinových práv. Tie však boli individuálnymi ľudskými právami, a nie kolektívnymi menšinovými právami, ktoré požadovali zahraniční Maďari.

Na kontrolu ich uplatňovania bolo navrhnuté vytvoriť komisiu, mala však oprávnenie iba formulovať odporúčania. V roku 1996 bola podpísaná maďarsko – rumunská základná zmluva – a to aj napriek protestom maďarskej menšinovej politickej strany v Rumunsku. Jej príloha obsahuje dokumenty na ochranu menšín, ktoré boli považované za relevantné.

Ale na rozdiel od slovenskej zmluvy sa v nej v poznámke pod čiarou uvádza, že odporúčanie Rady Európy č. 1201 sa nevzťahuje na územnú autonómiu na etnickom princípe. Činnosť zmiešaných komisií, ktoré boli pokladané za garantov ochrany menšín, nepriniesla príliš veľa výsledkov.

hlavna_res.jpg

Socha svätého Štefana v Komárne. Keďže medzi slovenskou a maďarskou národnou politikou dochádza v určitých bodoch k stretom, aj menej významné udalosti a symboly môžu poskytnúť zámienku k destabilizácii bilaterálnych vzťahov.
FOTO - CSABA ZAHORÁN

Súčasne došlo k výrazným zmenám vo vzájomnom vzťahu zahraničných a domácich Maďarov (tzv. maďarsko-maďarské vzťahy) a v dotačnej politike. Vláda považovala zahraničných Maďarov v podstate za znevýhodnenú skupinu, za ktorú znáša ústavnú zodpovednosť.

Namiesto vízie autonómie používala pri riešení problémov rétoriku založenú na princípe „uplatniť sa v rodisku”. Vedúci Úradu pre zahraničných Maďarov kládli dôraz na potrebu vytvorenia ekonomického základu, na význam samosprávnej a regionálnej politiky a najmä na podporu iniciatív zacielených na posilňovanie a modernizáciu maďarských komunít žijúcich v zahraničí.

V rámci dotačnej politiky chceli uvedené zámery napĺňať tak, že do rozhodovania Nadácie Új Kézfogás, zameranej na ekonomický rozvoj, či Nadácie Illyés, zapájali aj zahraničných Maďarov.

V oblasti maďarsko-maďarských vzťahov vyhľadávali kontakty na elitné skupiny zahraničných Maďarov, ktoré boli schopné rokovať s predstaviteľmi väčšinovej spoločnosti, ako aj na úrovni samospráv.

Takýmito skupinami boli Fórum maďarskej inteligencie Podkarpatskej Rusi, ktoré vzniklo ako protiváha Maďarského kultúrneho zväzu v Zakarpatsku (KMKSZ), a Vojvodinský maďarský zväz, ktorý vznikol ako protiváha Demokratického spoločenstva vojvodinských Maďarov (VMDK).

Spomedzi maďarských strán na Slovensku to bolo Maďarské kresťanskodemokratické hnutie, kým v Rumunsku išlo o tzv. umiernené krídlo Maďarského demokratického zväzu v Rumunsku (RMDSZ).

Začiatok schengenskej dohody znamenal hrozbu pretrhnutia kontaktov medzi Maďarmi a menšinami

Zahraničnopolitické pôsobenie Orbánovej vlády (1998 – 2002) určoval najmä fakt, že spomedzi okolitých štátov Maďarsko ako prvé získalo členstvo v NATO.

Týmto sa zmenila geopolitická váha krajiny. V dôsledku uvedenej skutočnosti, resp. vďaka euroatlantickej angažovanosti maďarských menšinových strán, ako aj vďaka ich účasti vo vládach, otázka maďarských menšín už nemohla byť prezentovaná ako medzinárodne destabilizujúci faktor.

Popri tom začala rásť aj maďarská ekonomika, čo v porovnaní s predchádzajúcou vládou vytvorilo priaznivejšie možnosti pre dotačnú politiku.

Kým predošlú dotačnú politiku maďarských vlád charakterizoval skôr „krízový manažment“ a podpora budovania miestnych ustanovizní, Orbánova vláda využila vyššie uvedené možnosti a kládla dôraz na financovanie programov.

S cieľom podporovať školstvo a vzdelávanie bola v decembri 1998 vytvorená Nadácia Apáczai, zakladali sa samostatné maďarské vysokoškolské inštitúcie (Maďarská univerzita v Sedmohradsku /Kluž, Târgu Mureş, Miercurea-Ciuc/ v júni roku 2001; Univerzita J. Selyeho v Komárne v roku 2001), resp. už existujúcim univerzitám bola poskytovaná pravidelná podpora z maďarského štátneho rozpočtu (Vysoká škola pedagogická v Beregove; Partiumská univerzita vo Veľkom Varadíne).

Orbánova vláda podporovala prostredníctvom zvýšenia rozpočtu Nadácie Illyés rozvoj maďarských zahraničných médií (spravodajstvo, Duna TV).

Vstup Schengenskej dohody do platnosti znamenal hrozbu, že kontakty medzi Maďarskom a Maďarmi v Zakarpatsku, Sedmohradsku, Vojvodine a v Chorvátsku sa budú udržiavať ťažšie. Vtedy už bolo zrejmé aj to, že úsilia zahraničných Maďarov o autonómiu boli zatiaľ neúspešné, takže nemohli byť ani na právnom základe vnímaní ako regionálne komunity.

S cieľom viesť dialóg o spomenutých problémoch a vytvoriť nadstranícky konsenzus v národnej politike bol už v čase Hornovej vlády v júli 1996 zvolaný prvý oficiálny maďarsko – maďarský summit. Vo februári 1999, t. j. už v čase prvej Orbánovej vlády, bola v Budapešti zorganizovaná konferencia za účasti vlády, domácich a zahraničných maďarských politických strán.

V záujme kontinuity kontaktov sa vytvorila Stála maďarská konferencia (MÁÉRT). Tento poradný politický zbor zasadal aspoň raz ročne pod vedením aktuálneho maďarského premiéra. Jeho najdôležitejším prínosom boli expertné konzultačné fóra týkajúce sa jednotlivých rezortov, zasadajúce pod vedením štátnych tajomníkov viackrát ročne.

Vládny aparát sa zaoberal najobsiahlejšie práve prostredníctvom spomínaných komisií tými problémami zahraničných Maďarov, ktoré sa dali riešiť z Budapešti.

Na II. konferencii MÁÉRT v decembri 1999 sformulovali zahraničné maďarské strany požiadavku zákona, ktorý by usporiadal štatút zahraničných Maďarov v Maďarsku. Právnu normu – zákon o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch (2001/LXII) – schválil parlament po poldruharočnej príprave v júni 2001. Uvedený zákon sa vzťahuje na osoby hlásiace sa k maďarskej národnosti a žijúce v susedných štátoch, s výnimkou Rakúska.

Tieto osoby môžu získať zákonom zabezpečené výhody v oblasti kultúry, vedy, školstva, zamestnania, zdravotnej starostlivosti a cestovania. Na využívanie spomenutých výhod oprávňuje svojho držiteľa „Preukaz zahraničného Maďara”, vystavený maďarskými orgánmi na základe odporúčania inštitúcií, ktoré maďarská vláda schválila ako „odporúčajúce organizácie”.

Spomedzi politických strán v Maďarsku tento zákon nepodporili jedine liberáli (SZDSZ). S výnimkou Rumunska a Slovenska susedné krajiny spomenutú normu akceptovali, ale Rumunsko sa obrátilo na Benátsku komisiu Rady Európy, pričom sa odvolávalo na porušenie štátnej suverenity a etnickú diskrimináciu.

Komisia v októbri 2001 deklarovala, že materská krajina má právo poskytnúť kultúrnu podporu príslušníkom svojho národa, ktorí majú zároveň iné štátne občianstvo, avšak musí sa pritom usilovať o získanie súhlasu väčšinového štátu a o elimináciu diskriminácie.

Rumunská strana koncom roka 2001 uzatvorila s maďarskou vládou osobitnú dohodu, ktorej hlavným bodom bolo to, že poskytovanie zvýhodneného pracovného povolenia platného tri mesiace bolo rozšírené na všetkých občanov Rumunska. Na uplatňovaní maďarského krajanského zákona na Slovensku sa Orbánovej vláde so slovenským partnerom už nepodarilo dohodnúť.

filakovo.jpg

Fiľakovo (Fülek). Maďari žijúci za hranicami Maďarska majú často pocit, že oblasť, v ktorej žijú, je v porovnaní s ostatnými regiónmi daného štátu v nevýhodnejšom postavení.
FOTO - CSABA ZAHORÁN

Vláda Medgyessyho sa snažila dosiahnuť akceptovanie krajanského zákona

Medgyessyho vláda (2002 – 2004) prezentovala otázku zahraničných Maďarov ako súčasť svojej politiky hlásajúcej národný konsenzus.

Jej najdôležitejším cieľom bolo dosiahnuť akceptovanie maďarského krajanského zákona v susedných krajinách. Preto bol v júni 2003 tento zákon novelizovaný – a to aj napriek skutočnosti, že poslanci pravicových strán Fidesz a MDF hlasovali proti.

Z preambuly zákona bola odstránená zmienka o jednotnom maďarskom národe; vynechané boli výhody spojené so sociálnym poistením, zdravotnou starostlivosťou a zamestnaním. Na podporu týkajúcu sa školstva a vzdelávania však mali nárok všetky deti – bez ohľadu na národnostnú príslušnosť – študujúce na maďarskej škole.

Slovenská vláda v decembri 2003 súhlasila s poskytovaním podpory na školstvo a vzdelávanie len za podmienky, že bude vyplácaná priamo školským ustanovizniam, na ktorých prebieha vyučovanie v maďarskom jazyku, a to prostredníctvom jednej nadácie.

V spomenutom období značne zosilnel vplyv lídrov zahraničných maďarských strán na maďarskú národnú politiku. Stalo sa tak vďaka tomu, že podľa vtedajšej vlády mali o podpore zahraničných Maďarov rozhodovať predovšetkým predstavitelia zahraničných maďarských komunít.

Maďarskú národnú politiku v období prvej Gyurcsányovej vlády (2004 – 2006) určovala najmä diskusia o dvojitom občianstve.

Otázka štátneho občianstva pre zahraničných Maďarov, ktoré by im bolo poskytnuté aj bez trvalého pobytu v Maďarsku, sa dostala do popredia v lete roku 2003 – a to kvôli vízovej povinnosti týkajúcej sa Maďarov žijúcich na Ukrajine a v Srbsku.

Kampaň Svetového zväzu Maďarov s iniciatívou referenda nadviazala na podpisovú akciu vojvodinských maďarských organizácií, ktoré chceli vyriešiť vízovú otázku udelením maďarského štátneho občianstva Maďarom žijúcim v zahraničí bez trvalého pobytu v Maďarsku.

Dňa 5. decembra 2004 prebehlo referendum, či má parlament prijať taký zákon, ktorý by umožnil na základe individuálnej žiadosti – zvýhodnenou naturalizáciou – získať maďarské štátne občianstvo tým osobám hlásiacim sa k maďarskej národnosti, ktoré nežijú v Maďarsku a nie sú občanmi Maďarska.

Avšak dvojité občianstvo sa stalo kľúčovou témou straníckych zápasov. Premiér Ferenc Gyurcsány zastával v tejto otázke jednoznačne odmietavé stanovisko. Svoje argumenty podložil predpokladanými sociálnymi dôsledkami, problémami týkajúcimi sa ľudí, ktorí by sa potenciálne presťahovali do Maďarska, medzinárodným odmietavým stanoviskom a narušením politickej rovnováhy v Maďarsku.

Ľavica a liberáli záležitosť dvojitého občianstva pred maďarskou verejnosťou neprezentovali ako právnu emancipáciu zahraničných Maďarov v Maďarsku, ale ako problémy v sociálnej sfére a v oblasti zamestnanosti. Pravicový Fidesz, napriek svojim predchádzajúcim výhradám, prijal v kampani stanovisko legitímnych zahraničných maďarských organizácií, ktoré možnosť dvojitého občianstva jednoznačne podporovali.

Referendum bolo neúspešné. Jeho dôsledkom bolo posilnenie pozície Ferenca Gyurcsánya v straníckej politike a pravica svoju národne orientovanú rétoriku stiahla. Zahraničným maďarským stranám i verejnosti sa socialistická a liberálna vládna koalícia MSZP – SZDSZ odcudzila, a to nielen pre jej odmietavé stanovisko, ale aj pre zastrašujúci spôsob, akým predpovedala masové sťahovanie sa zahraničných Maďarov do Maďarska, a tým aj rozpad sociálneho systému.

V januári 2005 vyhlásil premiér „Program národnej zodpovednosti“ ako určitú kompenzáciu a v rámci neho „Program rodisko”. Uvedené aktivity sa však v podstate stali komunikačnými kampaňami a nemali koherentnú koncepciu.

univer.jpg

Letná univerzita a študentský tábor v Băile Tuşnad je dôležitým fórom pre maďarsko-maďarskú spoluprácu a maďarsko-rumunský dialóg. Prednášky a diskusie prebiehajú v uvoľnenej atmosfére a k vytváraniu príjemného prostredia prispievajú koncerty vo večerných hodinách. Festival vznikol z iniciatívy mladých politikov strany Fidesz (Fiatal Demokraták Szövetsége – Zväz mladých demokratov) a koná sa každoročne od roku 1990.
FOTO - CSABA ZAHORÁN

Táto oblasť stratila na význame a došlo k jej izolácii. Za symbolický krok možno považovať aj zrušenie Úradu pre zahraničných Maďarov či Nadácie Teleki. J

e však potrebné spomenúť niektoré dôležité kroky: vedenie Maďarského parlamentu učinilo gestá smerom k menšinovej maďarskej politickej reprezentácii prostredníctvom Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny, zatiaľ čo vyhlásenia prezidenta republiky boli adresované maďarskej menšinovej občianskej spoločnosti a miestnym komunitám.

László Sólyom ako predstaviteľ jednoty národa sformuloval vo svojich prejavoch tri základné prvky.

  • Položil dôraz na jednotu a polycentrickosť kultúrneho národa.
  • Ponúkol obraz Karpatskej kotliny a niekdajšieho Uhorska ako spoločnej vlasti pre paralelné konštrukcie politík pamäti v regióne.
  • Symbolickými gestami sa snažil zmierňovať zhoršené maďarsko-maďarské vzťahy po referende o dvojitom občianstve a zároveň na základe ľudských práv a medzinárodného práva dôrazne podporoval menšinové práva a rovnosť príležitostí.
Nándor Bárdi (1962)

historik, odborník na menšinovú otázku. Pracuje v Ústave pre výskum menšín Maďarskej akadémie vied. Zaoberá sa hlavne výskumom histórie maďarskej menšiny v Rumunsku a vývojom národnej politiky budapeštianskych vlád. Sústreďuje sa na otázku ako maďarské menšinové elity vidia a konštruujú svoje vlastné komunity. Je iniciátorom a organizátorom viacerých základných výskumov (napr. www.adatbank.ro), redaktorom časopisu Regio a viacerých knižných sérií.

Preklad: Hajnalka Avar

Redakcia: Csaba Zahorán

Jazyková a odborná redakcia: Slávka Otčenášová

Medzititulky: redakcia

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. SEAT vyriešil problém s bezpečnosťou bezkľúčového prístupu
  2. Zázemie vo finančnom sektore je dôležité. Aj pre bývalého vojaka
  3. Známe i menej známe tváre nechcú inú zdravotnú poisťovňu
  4. Bývate často chorý? Odmerajte si vlhkosť vzduchu
  5. Revolučný Volkswagen ID.3 naživo z Frankfurtu!
  6. Nepremeškajte túto šancu. Jedinečná konferencia sa blíži
  7. Vyberte si dovolenku na Silvestra už teraz
  8. Afrika, Ázia a Karibik: Exotické plavby s letenkou a sprievodcom
  9. Kupujete si SUV do mesta? Oplatí sa benzín, diesel alebo hybrid?
  10. V prvom roku fixný výnos až 8,5 % ročne
  1. Špičkový slovenský pretekár Maťo Homola je ambasádorom OMV
  2. Špičkový slovenský pretekár Maťo Homola je ambasádorom OMV
  3. Známe i menej známe tváre nechcú inú zdravotnú poisťovňu
  4. Bývate často chorý? Odmerajte si vlhkosť vzduchu
  5. Ochrana klímy spojí slovenské mestá a obce
  6. Revolučný Volkswagen ID.3 naživo z Frankfurtu!
  7. Na hrúbke záleží. Aj dva centimetre rozhodujú
  8. Nepremeškajte túto šancu. Jedinečná konferencia sa blíži
  9. Atos sa stal členom IDSA
  10. Vyberte si dovolenku na Silvestra už teraz
  1. Kupujete si SUV do mesta? Oplatí sa benzín, diesel alebo hybrid? 12 513
  2. Máte bolesti hlavy či depresie? Vinníkom môže byť intolerancia 7 881
  3. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny 7 391
  4. Afrika, Ázia a Karibik: Exotické plavby s letenkou a sprievodcom 6 966
  5. Ako si správne sporiť v čase nízkych úrokov? 6 954
  6. Vyhrajte cestu okolo sveta 5 926
  7. Na hrúbke záleží. Aj dva centimetre rozhodujú 5 660
  8. SEAT vyriešil problém s bezpečnosťou bezkľúčového prístupu 5 156
  9. Last minute tipy: Top ponuky na koniec leta 4 519
  10. Ako fungujú platby mobilom? Bezpečnosť majú na prvom mieste 4 047