BRATISLAVA. Do odhadov, čo čaká slovenskú ekonomiku na budúci rok, sa nikto nehrnie s odvahou. Líšia a menia sa prognózy analytikov aj vlády. Tá v novembri pripravovala rozpočet s tým, že porastieme tempom 6,5 percenta hrubého domáceho produktu. Dnes počíta so 4,6 percentami.
Analytici sú skeptickejší. Ich predpovede najčastejšie zahŕňajú štvorpercentný rast, no predpovedajú sa aj tri percentá. No v zákulisí je ešte menej optimizmu.
Premiér Robert Fico dvíha sebavedomie slovami, že aj na budúci rok bude Slovensko jednou z najrýchlejšie rastúcich ekonomík únie. Analytici však upozorňujú, že nadhodnotený rast môže znamenať nižšie príjmy do rozpočtu.
Či Slovensko dodrží plánovaný deficit verejného rozpočtu, bude závisieť aj od toho, či z druhého piliera odíde 150-tisíc sporiteľov, s čím Sociálna poisťovňa počíta.
Ako porastú platy
Podľa odborníkov je Slovensko zraniteľné najmä cez automobilový priemysel. Najviac sa to má prejaviť na budúci rok. Množstvo ľudí, najmä v západnej Európe, odkladá kúpu auta na „neskôr“, prípadne si namiesto luxusného kúpi menšie a úspornejšie auto. Bratislavský Volkswagen, žilinská Kia či trnavský Peugeot tvrdia, že sa prepúšťať nechystajú. Súčasnú situáciu riešia prechodom na nové modely. V Peugeote tak pribudne nový citroen C3 a Volkswagenu už slovenská vláda odklepla investičnú pomoc na nové miniauto.
Dodávatelia automobiliek však v poslednej tretine roka nahlasovali hromadné prepúšťania. Podľa analytikov nie sú v bezpečí ani ďalšie odvetvia. Problémy predpovedajú aj elektrotechnickému priemyslu. Ten do konca roka ťahal predvianočný dopyt. Niektorí výrobcovia však už na budúci rok prognózujú zníženie záujmu o elektroniku.
Personálne agentúry už počas roka hovorili o rušení dočasných pracovných miest a ozval sa aj názor, že na budúci rok prídu o prácu desiatky tisícok ľudí. Ekonómovia k tomu dodávajú: Tam, kde práca bude, platy porastú pomalšie. O koľko, nevie nikto. Zmäkli aj odbory.
Čo zdražie a čo nie
Ceny podľa analytikov porastú o 3 až 3,5 percenta. Aj v tom horšom prípade by to bolo pomalšie tempo než tento rok, keď sa pod zdražovanie podpísal najmä prudký rast cien bývania, potravín, nápojov a pohonných látok.
Ceny benzínu a nafty začali v druhej polovici roka infláciu naopak brzdiť, barel ropy začal totiž zlacnievať zo svojej 150–dolárovej hodnoty pod 40 dolárov. Niektorí pritom ešte na jar veštili rope v blízkej budúcnosti aj 200 dolárov za barel. Zatiaľ to tak nevyzerá. Otázkou však je, ako dlho budú motoristi na Slovensku tankovať benzín v blízkosti eura za liter.
Istejší si ľudia na Slovensku môžu byť cenami energií. Infláciu bude totiž brzdiť aj elektrina a plyn. Domácnosti, ktoré spotrebujú do 5-tisíc kilowatthodín ročne a nekúria elektrinou, a tie, čo síce elektrinou kúria, ale neminú viac než 20-tisíc kilowatthodín, si v priemere priplatia 0,11 percenta. Tie, čo sa do regulačných kritérií štátu nezmestia, si priplatia vyše 10 percent.
Plyn v priemere pre rodiny nezdražie. Určite ani vodné, stočné len mierne. Cena tepla je ako vždy otázkou, lebo teplárne sa snažia upravovať ceny aj v priebehu roka. No mimoriadne zdraženie sa neočakáva.
Budúci rok by mal priať aj mladým rodinám, ktoré potrebujú nové bývanie. Nateraz lacneli len luxusné novostavby, no realitní makléri predpokladajú, že sa kríza môže prejaviť aj na zlacnení stavieb pre menej solventných. Ak sa tak stane, bude ešte otázne, za akých podmienok banky ľuďom požičajú. Pred krízou totiž požičiavali aj na 100 percent nehnuteľnosti, no dnes chcú, aby klient viac prispel zo svojho.
¶Ak sa analytici tento rok nemôžu dohodnúť na číslach, zhodnú sa aspoň v tom, že zatiaľ nevidia jasné náznaky konca krízy.
