Toto 67-tisícové mesto blízko rumunských hraníc sa spomína už v 14. storočí, ale turecká invázia následne premenila tento kraj na nevľúdnu pustatinu plnú močiarov. Po vyhnaní Turkov dostal župu od Habsburgovcov ako odmenu za svoje služby Juraj Jan Harruckern. Aj vďaka prísľubu slobodného vierovyznania sa mu v roku 1718 podarilo získať prvých prisťahovalcov z Hornej zeme - boli to hlavne evanjelici z Hontu, Novohradu a Gemera, čo sa sem vydali v nádeji na väčšiu skyvu chleba. Vybudovali školy, kostoly a Békešská Čaba sa už o sto rokov stala najväčším mestom v oblasti a v polovici 19. storočia bola údajne mestom s najväčšou slovenskou populáciou (žilo tu až 20 000 Slovákov). Tunajší Slováci strávili väčšinu roka na tzv. salašoch v šírom poli, kde pestovali zeleninu, kukuricu, obilniny a chovali domáce zvieratá. Významný bol hlavne chov ošípaných, ktoré boli kŕmené kukuricou a práve kvalitné bravčové mäso a krásna červená paprika stáli na počiatku vzniku známej čabianskej klobásy.

Čabajka - v jednoduchosti je krása

Čabianska klobása sa postupne stala pojmom a veľmi dobrým vývozným artiklom. Podľa vyjadrení miestnych majstrov je jej výroba celkom jednoduchá, ale musí sa dodržať niekoľko základných pravidiel: je výhradne z bravčoviny, bez čierneho korenia, s celou racsou, nie veľmi cesnaková, krásne červená a mierne pikantná vďaka miestnej paprike. Niektorí pridajú aj kus hovädziny a cukor, ale ide skôr o výnimky. Plní sa do hovädzích čriev a jej hrubšie a pikantnejšie formy sú typickejšie pre výrobky z blízkeho mesta - Guyla. Práve dobrá povesť čabianskej klobásy bola základom novodobej tradície klobásového festivalu, ktorý sa v meste začal organizovať od roku 1997 aj v spolupráci s miestnou Čabianskou organizáciou Slovákov.

Klobása na každom kroku

Festival rastie každý rok, a zväčšuje sa nielen dav návštevníkov, ale aj počet súťažiacich družstiev. Súťažilo sa o najlepšiu suchú údenú, ako aj čerstvú klobásu na pečenie, pričom porotcovia boli vymenovaní nielen z Maďarska, ale aj z okolitých krajín, kde rozumejú dobrej klobáse. A roboty (koštovania) mali teda neúrekom. Celú sobotu vyrábali naživo klobásy päťčlenné družstvá, ktoré ráno dostali od organizátorov len mäso a črevá. Z domu si museli priniesť fortieľ, svoje nástroje a hlavne ingrediencie, ktoré mali z ich klobásy urobiť šampióna. Tento rok ich už bolo viac ako 400 a okrem domácich prišli aj tímy z Rumunska, Srbska, Slovinska, Poľska, Fínska, Lichtenštajska a samozrejme medzi nimi nechýbali ani Slováci. Naše tímy prišli z celého Slovenska, pričom ukážkovo reprezentovali variabilitu tradícií a chutí od Trnavy, cez Zvolen až po východ. Prešovčania odmietli dať do svojich klobás papriku, lebo vraj u nás sa pôvodne robili bez nej, a aj keď mali určite pravdu, tie ich sivé klobásky nevyzerali veľmi vábne, hoci nechutili zle. Novozámčania si zase pred festivalom zvyknú robiť svoje mestské súťažné kolo a víťaz reprezentuje celé mesto. Aj keď sme za celý deň prekoštovali mnoho surových, pečených i údených klobás, nekriticky sme sa zhodli na tom, že najlepšie boli práve tie naše - slovenské. A hoci sa každý rok nejaká cena ušla aj Slovákom, dôležitejšia je ich samotná účasť.

Žije sa tu nielen klobásou

Festival čabianskej klobásy je nielen veľkolepou oslavou klobásy, a okrem ukážok tradičnej zabíjačky, ktorú tento rok predvádzali majstri mäsiari z Rumunska, sa (nie boh-vie-ako) prezentovali aj vinári z rôznych oblastí Maďarska, svoje stánky mali výrobcovia kvalitných destilátov, remeselníci a samozrejme predajcovia papriky a mäsových výrobkov. Večery v športovej hale boli v znamení kultúrnych vystúpení, kde sa však rok čo rok viac vytráca slovenčina. Hoci v rámci festivalu pôvodne zvykli tunajší Slováci organizovať aj súťaž v nakladaní kyslej zeleniny a mali aj svoj slovenský stan, posledné dva ročníky bol problém nájsť informácie v slovenčine alebo medzi organizátormi zohnať slovenského informátora. Nebuďte prekvapení, ak vám neporozumie ani mladý čašník v Slovenskom dome, lebo tunajšiu mládež už nič nevedie k udržaniu svojej identity. So slovenčinou uspejete leda tak na miestnom trhovisku medzi dôchodcami, ktorí sa starým novohradským nárečím posťažujú, ako sa im stále ťažšie žije. Celá táto akcia by si určite zaslúžila väčšiu podporu z našej strany, čo by bezpochyby malo priaznivý vplyv aj na sebavedomie tunajších Slovákov. Tí vás radi privítajú vo svojom meste svojím - „Budzte naším hosťom!"